Košická župa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Košická župa
župa XX
Župa
Štát Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Sídlo župy Košice
Najvyšší bod Zlatý stôl
 - výška 1 322 m n. m.
Najnižší bod Klin nad Bodrogom
 - výška 94 m n. m.
Rozloha 11 458 km² (1 145 800 ha)
Obyvateľstvo 603 603 (1921)
Hustota 52,7 obyv./km²
Vznik 1. januára 1923[1]
Zánik 1. júla 1928[2]
Počet okresov 17 (1923)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Košická župa alebo župa XX bola jednotka územnej správy a samosprávy, zavedená v prvorepublikovom Česko-Slovensku v rámci nového župného zriadenia. Existovala v rokoch 1923 – 1928, mala rozlohu 11 458 km² a jej správnym centrom boli Košice.

Vznik a zánik župy[upraviť | upraviť zdroj]

Po zániku Uhorska v roku 1918 bol pôvodný uhorský systém žúp prevedený v takmer nezmenenom územnom rozsahu do správneho systému Česko-Slovenskej republiky. Toto provizórne postuhorské usporiadanie trvalo len do roku 1922. V roku 1920 bol prijatý zákon č. 126/1920 Sb. o zriadení župných a okresných úradov v republike Československej, ktorým malo byť celé územie Česko-Slovenska (okrem Prahy a Podkarpatskej Rusi) rozdelené na 21 žúp. Jednou z nich bola aj Košická župa, ako jedna zo šiestich žúp, zriadených na území Slovenska. V porovnaní s historickými (uhorskými) župami bol ich rozsah väčší a preto sa im na Slovensku hovorilo veľžupy. Košická župa mala poradové číslo XX. Zákon stanovil vznik župného úradu na čele so županom, ktorý bol vládou menovaným štátnym úradníkom, a župného zastupiteľstva čoby samosprávneho orgánu. Pri župnom zastupiteľstve mal byť zriadený župný výbor, župná finančná komisia a ďalšie komisie. Košická župa mala byť súčasťou nadregionálneho župného zväzu v rámci celého Slovenska.[3][4]

Župné zriadenie čelilo od počiatku silnej kritike a bolo do praxe uvedené až v roku 1923, no iba na Slovensku. Dňa 30. septembra 1923 sa tu konali voľby do župných zastupiteľstiev. V Košickej župe vtedy zvíťazili protivládne a opozičné strany.[5] Županom Košickej župy bol vymenovaný Ján Rumann.[6]

Dňa 14. júla 1927 bol prijatý zákon č. 125/1927 o organizácii politickej správy, rušiaci župy a zavádzajúci krajinské zriadenie, účinný od 1. júla 1928.[2] Podtatranská župa sa stala súčasťou krajiny Slovenskej.[3][7] Na rozdiel od českých zemí, kde hranice žúp boli zachované aspoň ako vymedzenie volebných krajov pre voľby do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia republiky Česko-Slovenskej, boli župy na Slovensku ako správne jednotky úplne eliminované.[8][9]

Územné vymedzenie župy[upraviť | upraviť zdroj]

Košická župa sa rozkladala na území východného Slovenska a patril do nej časť Spiša, Šariš, Zemplín a časť Abova. Zaberala tak územie od poľskej hranice na severe, po maďarskú na juhu a Podkarpatskú Rus na východe.[4]

Okresy[upraviť | upraviť zdroj]

Pri vzniku mala Košická župa týchto 17 okresov:

  • Moldava nad Bodvou
  • Košice (vrátane mesta)
  • Gelnica
  • Prešov
  • Sabinov
  • Bardejov
  • Giraltovce
  • Stropkov
  • Medzilaborce
  • Snina
  • Humenné
  • Sobrance
  • Vranov nad Topľou
  • Sečovce
  • Michalovce
  • Veľké Kapušany
  • Kráľovský Chlmec[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Nariadenie vlády č. 310/1922 Sb. ktorým sa zavádza župné sriadenie v niektorých častiach uzemia republiky Československej, § 1, [cit. 2020-04-18]. Dostupné online. (po česky)
  2. a b Zákon č. 125/1927 Sb. o organisaci politické správy, [cit. 2020-04-17]. Dostupné online. (po česky)
  3. a b ČERNÁ, Vladimíra. Přijetí a realizace župního zákona z roku 1920. [s.l.] : Masarykova univerzita, Právnická fakulta – Katedra dějin státu a práva, 2006. Dostupné online.
  4. a b c ŠPROCHA, Branislav; TIŠLIAR, Pavol. Údaje o prirodzenej mene obyvateľstva Slovenska publikované v Pohyboch obyvateľstva Československa v rokoch 1919 – 1937 : (analyticko-metodická príručka). 1. vyd. Bratislava : Infostat, 2009. Dostupné online. ISBN 978-80-89398-09-6.
  5. Volby na Slovensku. Národní listy, október 1923, roč. 63., čís. 270, s. 1. Dostupné online.
  6. KLÍMA, Stanislav. Osvobozené Slovensko. Praha : Nakladatelství Jan Otto, 1926. Dostupné online. S. 107.
  7. Československé dějiny v datech. Praha : Svoboda, 1987. ISBN 80-7239-178-X. S. 400-401.
  8. Vládní návrh, kterým se mění článek I. zákona ze dne 29. února 1920, č. 123 Sb. z. a n. (řád volební do poslanecké sněmovny), dále § 9 zákona ze dne 29. února 1920, č. 124 Sb. z. a n. (zákon o složení a pravomoci senátu), a příloha A k § 2 zákona ze dne 29. února 1920, č. 126 Sb. z. a n. (zákon o zřízení župních a okresních úřadů). [online]. psp.cz, [cit. 2012-10-16]. Dostupné online.
  9. Návrh poslance I. Hrušovského a druhů na změnu zákona ze dne 29. února 1920, čís. 123 Sb. z. a n. (řád volení do poslanecké sněmovny) ve znění novely z 15. října 1925, čís. 205 Sb. z. a n. [online]. psp.cz, [cit. 2012-10-16]. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Košická župa na českej Wikipédii.

Súradnice: 48°42′43″S 21°15′38″V / 48,711817°S 21,260587°V / 48.711817; 21.260587