Podtatranská župa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Podtatranská župa
župa XIX
Župa
Štát Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Sídlo župy Liptovský Svätý Mikuláš
Najvyšší bod Gerlachovský štít
 - výška 2 655 m n. m.
Najnižší bod koryto Slanej
 - výška 165 m n. m.
Rozloha 7 645 km² (764 500 ha)
Obyvateľstvo 320 163 (1921)
Hustota 41,9 obyv./km²
Vznik 1. januára 1923[1]
Zánik 1. júla 1928[2]
Počet okresov 12 (1923)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Podtatranská župa alebo župa XIX bola jednotka územnej správy a samosprávy, zavedená v prvorepublikovom Česko-Slovensku v rámci nového župného zriadenia. Existovala v rokoch 1923 – 1928, mala rozlohu 7 645 km² a jej správnym centrom bol Liptovský Svätý Mikuláš.

Vznik a zánik župy[upraviť | upraviť zdroj]

Po zániku Uhorska v roku 1918 bol pôvodný uhorský systém žúp prevedený v takmer nezmenenom územnom rozsahu do správneho systému Česko-Slovenskej republiky. Toto provizórne postuhorské usporiadanie trvalo len do roku 1922. V roku 1920 bol prijatý zákon č. 126/1920 Sb. o zriadení župných a okresných úradov v republike Československej, ktorým malo byť celé územie Česko-Slovenska (okrem Prahy a Podkarpatskej Rusi) rozdelené na 21 žúp. Jednou z nich bola aj Podtatranská župa, ako jedna zo šiestich žúp, zriadených na území Slovenska. V porovnaní s historickými (uhorskými) župami bol ich rozsah väčší a preto sa im na Slovensku hovorilo veľžupy. Podtatranská župa mala poradové číslo XIX. Zákon stanovil vznik župného úradu v čele so županom, ktorý bol vládou menovaným štátnym úradníkom, a župného zastupiteľstva čoby samosprávneho orgánu. Pri župnom zastupiteľstve mal byť zriadený župný výbor, župná finančná komisia a ďalšie komisie. Podtatranská župa mala byť súčasťou nadregionálneho župného zväzu v rámci celého Slovenska.[3][4]

Župné zriadenie čelilo od počiatku silnej kritike a bolo do praxe uvedené až v roku 1923, no iba na Slovensku. Dňa 30. septembra 1923 sa tu konali voľby do župných zastupiteľstiev.[5] Županom Podtatranskej župy bol vymenovaný Ján Sekáč.[6]

Dňa 14. júla 1927 bol prijatý zákon č. 125/1927 o organizácii politickej správy, rušiaci župy a zavádzajúci krajinské zriadenie, účinný od 1. júla 1928.[2] Podtatranská župa sa stala súčasťou krajiny Slovenskej.[3][7] Na rozdiel od českých zemí, kde hranice žúp boli zachované aspoň ako vymedzenie volebných krajov pre voľby do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia republiky Česko-Slovenskej, boli župy na Slovensku ako správne jednotky úplne eliminované.[8][9]

Územné vymedzenie župy[upraviť | upraviť zdroj]

Podtatranská župa sa rozkladala na pomedzí stredného a východného Slovenska a patrili do nej Liptov, Spiš a časť Gemera. Zaberala tak územie od poľskej hranice na severe, po maďarskú na juhu.[10]

Okresy[upraviť | upraviť zdroj]

Pri vzniku mala Podtatranská župa týchto 12 okresov:

  • Ružomberok
  • Liptovský Svätý Mikuláš
  • Liptovský Hrádok
  • Poprad
  • Kežmarok
  • Spišská Stará Ves
  • Stará Ľubovňa
  • Levoča
  • Spišská Nová Ves
  • Rožňava
  • Revúca
  • Tornaľa[10]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Nariadenie vlády č. 310/1922 Sb. ktorým sa zavádza župné sriadenie v niektorých častiach uzemia republiky Československej, § 1, [cit. 2020-04-18]. Dostupné online. (po česky)
  2. a b Zákon č. 125/1927 Sb. o organisaci politické správy, [cit. 2020-04-17]. Dostupné online. (po česky)
  3. a b ČERNÁ, Vladimíra. Přijetí a realizace župního zákona z roku 1920. [s.l.] : Masarykova univerzita, Právnická fakulta – Katedra dějin státu a práva, 2006. Dostupné online.
  4. Šprocha, Branislav - Tišliar, Pavol: Údaje o prirodzenej meně obyvateľstva Slovenska... [online]. infostat.sk, [cit. 2012-10-16]. Dostupné online.
  5. Volby na Slovensku. Národní listy, október 1923, roč. 63., čís. 270, s. 1. Dostupné online.
  6. KLÍMA, Stanislav. Osvobozené Slovensko. Praha : Nakladatelství Jan Otto, 1926. Dostupné online. S. 107.
  7. Československé dějiny v datech. Praha : Svoboda, 1987. ISBN 80-7239-178-X. S. 400-401.
  8. Vládní návrh, kterým se mění článek I. zákona ze dne 29. února 1920, č. 123 Sb. z. a n. (řád volební do poslanecké sněmovny), dále § 9 zákona ze dne 29. února 1920, č. 124 Sb. z. a n. (zákon o složení a pravomoci senátu), a příloha A k § 2 zákona ze dne 29. února 1920, č. 126 Sb. z. a n. (zákon o zřízení župních a okresních úřadů). [online]. psp.cz, [cit. 2012-10-16]. Dostupné online.
  9. Návrh poslance I. Hrušovského a druhů na změnu zákona ze dne 29. února 1920, čís. 123 Sb. z. a n. (řád volení do poslanecké sněmovny) ve znění novely z 15. října 1925, čís. 205 Sb. z. a n. [online]. psp.cz, [cit. 2012-10-16]. Dostupné online.
  10. a b Šprocha, Branislav - Tišliar, Pavol: Údaje o prirodzenej mene obyvateľstva Slovenska publikované v Pohyboch obyvateľstva Československa v rokoch 1919 – 1937 [online]. Bratislava: infostat.sk, 2009, [cit. 2021-05-07]. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Podtatranská župa na českej Wikipédii.


Súradnice: 49°05′02″S 19°36′18″V / 49,083761°S 19,605103°V / 49.083761; 19.605103