Preskočiť na obsah

Podtatranská župa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Župa XIX.
(Podtatranská župa)
župa
Oficiálny názov: Župa XIX.
Zaužívané pomenovanie: Podtatranská župa
Štát Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Sídlo župy Liptovský Svätý Mikuláš
Najvyšší bod Gerlachovský štít
 - výška 2 655 m n. m.
Najnižší bod koryto Slanej
 - výška 165 m n. m.
Číslo župy XIX
Rozloha 7 645 km² (764 500 ha)
Obyvateľstvo 320 163 (1921)
Hustota 41,9 obyv./km²
Vznik 1. januára 1923[1]
Zánik 1. júla 1928[2]
Župan Ján Sekáč (1923 – 1926)
Počet okresov 12 (1923)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Podtatranská župa, úradný názov: Župa XIX., iné pomenovanie (podľa umiestnenia sídla) Liptovská župa,[3] neoficiálne pomenovanie Podtatranská veľžupa, bola jednotka územnej správy a samosprávy, zavedená v prvorepublikovom Česko-Slovensku v rámci nového župného zriadenia.[4] Existovala v rokoch 1923 – 1928, mala rozlohu 7 645 km² a jej správnym centrom bol Liptovský Svätý Mikuláš.

Vznik a zánik župy

[upraviť | upraviť zdroj]

Po zániku Uhorska v roku 1918 bol pôvodný uhorský systém žúp prevedený v takmer nezmenenom územnom rozsahu do správneho systému Česko-Slovenskej republiky. Toto provizórne postuhorské usporiadanie trvalo len do roku 1922.

V roku 1920 bol prijatý zákon č. 126/1920 Sb. o zriadení župných a okresných úradov v republike Československej, ktorým malo byť celé územie Česko-Slovenska (okrem Prahy a Podkarpatskej Rusi) rozdelené na 21 žúp.[5] Jednou z nich bola aj Podtatranská župa, ako jedna zo šiestich žúp, zriadených na území Slovenska. V porovnaní s historickými (uhorskými) župami bol ich rozsah väčší a preto sa im na Slovensku hovorilo veľžupy. Podtatranská župa mala poradové číslo XIX. Zákon stanovil vznik župného úradu v čele so županom, ktorý bol vládou menovaným štátnym úradníkom, a župného zastupiteľstva čoby samosprávneho orgánu. Pri župnom zastupiteľstve mal byť zriadený župný výbor, župná finančná komisia a ďalšie komisie. Podtatranská župa mala byť súčasťou nadregionálneho župného zväzu v rámci celého Slovenska.[6][7]

Župné zriadenie čelilo od počiatku silnej kritike a bolo do praxe uvedené až v roku 1923, no iba na Slovensku. Dňa 30. septembra 1923 sa tu konali voľby do župných zastupiteľstiev.[8] Županom Podtatranskej župy bol vymenovaný Ján Sekáč.[3]

Dňa 14. júla 1927 bol prijatý zákon č. 125/1927 o organizácii politickej správy, rušiaci župy a zavádzajúci krajinské zriadenie, účinný od 1. júla 1928.[2] Podtatranská župa sa stala súčasťou Slovenskej krajiny.[6][9] Na rozdiel od českých zemí, kde hranice žúp boli zachované aspoň ako vymedzenie volebných krajov pre voľby do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia republiky Česko-Slovenskej, boli župy na Slovensku ako správne jednotky úplne eliminované.[10][11]

Problematika nového župného zriadenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Historické stolice na Slovensku boli tvorené zväčša prirodzenými hranicami (pohoria, rieky) a v mnohých prípadoch sa ich pôvodné hranice nemenili stáročia. Spájaním týchto historických regiónov do nových župných celkov boli sledované do istej miery nielen hospodárske a správne aspekty, ale rovnako aj národnostné zloženie obyvateľstva, čoho dôkazom bolo vytvorenie Podtatranskej župy, ktorá v sebe zahŕňala nielen okresy severného Slovenska, ale rovnako aj niektoré okresy južného Slovenska. Na Slovensku tak boli vytvorené väčšie správne celky, označované v praxi aj ako veľké župy či veľžupy, ktoré priamo nenadviazali na predchádzajúcu nadokresnú územnú správu.[4]

Župa č. XIX, označovaná v praxi ako Podtatranská, bola veľmi zvláštnym útvarom. Časti jej hraníc boli totiž spoločné so severnými, ale aj južnými štátnymi hranicami, teda s hranicami s Poľskom a Maďarskom. Zahŕňala v sebe bývalé historické stolice Liptov, časti stolice Gemersko-Malohontskej, okrem územia začleneného do novej Zvolenskej (Pohronskej) župy č. XVIII, a celý Spiš okrem Gelnického okresu.[4]

Expozitúra Podtatranskej župy na Gemeri

[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci Podtatranskej župy bola zriadená aj osobitná župná expozitúra, ktorá sídlila v Rožňave. Pod túto expozitúru patrili okresy Tornaľa, Revúca a Rožňava. Išlo o „exponované“ pracovisko Podtatranskej župy, na čele župnej expozitúry stál exponovaný úradník, ktorý pracoval v mene a v zastúpení župana.[4]

Geografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Podtatranská župa sa rozkladala na pomedzí stredného a východného Slovenska a patril do nej celý Liptov a Spiš okrem okresu Gelnica a nadpolovičná časť Gemera. Župa tak zaberala územie od poľskej hranice na severe, po maďarskú na juhu.[12]

Administratívne členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Pri vzniku mala Podtatranská župa týchto 12 okresov:[12]

  • Ružomberok,
  • Liptovský Svätý Mikuláš,
  • Liptovský Hrádok,
  • Poprad,
  • Kežmarok,
  • Spišská Stará Ves,
  • Stará Ľubovňa,
  • Levoča,
  • Spišská Nová Ves,
  • Rožňava,
  • Revúca,
  • Tornaľa.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Nariadenie vlády č. 310/1922 Sb. ktorým sa zavádza župné sriadenie v niektorých častiach uzemia republiky Československej, § 1, [cit. 2020-04-18]. Dostupné online. (po česky)
  2. ↑ a b Zákon č. 125/1927 Sb. o organisaci politické správy, [cit. 2020-04-17]. Dostupné online. (po česky)
  3. ↑ a b KLÍMA, Stanislav. Osvobozené Slovensko. Praha : Nakladatelství Jan Otto, 1926. Dostupné online. S. 107.
  4. ↑ a b c d TIŠLIAR, Pavol. Okresné zriadenie na Slovensku v rokoch 1918 – 1945. 1. vyd. Krakov : Spolok Slovákov v Poľsku, 2013. Dostupné online. ISBN 978-83-7490-633-3. Archivované 2023-04-07 z originálu.
  5. ↑ INFO@WOLTERSKLUWER.SK, Wolters Kluwer SR, s r o-. Zákon 126/1920 Sb. o zřízení župních a okresních úřadů v republice Československé úplné a aktuálne znenie [online]. ASPI, [cit. 2023-04-07]. Dostupné online.
  6. ↑ a b ČERNÁ, Vladimíra. Přijetí a realizace župního zákona z roku 1920. [s.l.] : Masarykova univerzita, Právnická fakulta – Katedra dějin státu a práva, 2006. Dostupné online.
  7. ↑ Šprocha, Branislav - Tišliar, Pavol: Údaje o prirodzenej meně obyvateľstva Slovenska... [online]. infostat.sk, [cit. 2012-10-16]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  8. ↑ Volby na Slovensku. Národní listy, október 1923, roč. 63., čís. 270, s. 1. Dostupné online.
  9. ↑ Československé dějiny v datech. Praha : Svoboda, 1987. ISBN 80-7239-178-X. S. 400-401.
  10. ↑ Vládní návrh, kterým se mění článek I. zákona ze dne 29. února 1920, č. 123 Sb. z. a n. (řád volební do poslanecké sněmovny), dále § 9 zákona ze dne 29. února 1920, č. 124 Sb. z. a n. (zákon o složení a pravomoci senátu), a příloha A k § 2 zákona ze dne 29. února 1920, č. 126 Sb. z. a n. (zákon o zřízení župních a okresních úřadů). [online]. psp.cz, [cit. 2012-10-16]. Dostupné online.
  11. ↑ Návrh poslance I. Hrušovského a druhů na změnu zákona ze dne 29. února 1920, čís. 123 Sb. z. a n. (řád volení do poslanecké sněmovny) ve znění novely z 15. října 1925, čís. 205 Sb. z. a n. [online]. psp.cz, [cit. 2012-10-16]. Dostupné online.
  12. ↑ a b Šprocha, Branislav - Tišliar, Pavol: Údaje o prirodzenej mene obyvateľstva Slovenska publikované v Pohyboch obyvateľstva Československa v rokoch 1919 – 1937 [online]. Bratislava: infostat.sk, 2009, [cit. 2021-05-07]. Dostupné online.

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Podtatranská župa na českej Wikipédii.


Súradnice: 49°05′02″S 19°36′18″V / 49,083761°S 19,605103°V / 49.083761; 19.605103

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Podtatranská_župa&oldid=7707957“