Preskočiť na obsah

Bratislavská župa (Česko-Slovensko, 1918 – 1922)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bratislavská župa
Župa
Štát Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Rieka Dunaj
Sídlo župy Bratislava
Najvyšší bod Záruby
 - výška 767,4 m n. m.
Rozloha 4 227 km² (422 700 ha)
Obyvateľstvo 327 014 (1919)
Hustota 77,36 obyv./km²
Vznik 30. októbra 1918
Zánik 1. januára 1923
Počet okresov 7 + 4 mestské (1919)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Bratislavská župa (do roku 1919 Prešporská župa) bola jedna zo žúp, jednotiek územnej správy na Slovensku v rámci prvorepublikového Československa. Bola vytvorená pri vzniku Československa vyňatím drvivej väčšiny územia z uhorskej Prešporskej župy.[1] Existovala v rokoch 1918–1922 a mala rozlohu 4.227 km². Jej správnym centrom bola Bratislava, ktorá však súčasťou župy nebola a tvorila samostatné mesto na úrovni župy. Najvyššie položeným bodom bol vrchol malokarpatských Zárub.

Vznik župy

[upraviť | upraviť zdroj]

Po vyhlásení Martinskej deklarácie 30. októbra 1918 a pripojení územia Slovenska k Česko-Slovensku prebralo územie Slovenska župný a municipálny systém pochádzajúci z obdobia Rakúsko-Uhorska. Zaisťoval to zákon č.11/1918 Zb. z. a n. vydaný Národným výborom československým v Prahe, ktorý mal zabezpečiť kontinuitu a nerušený prechod správy do nového štátneho úradu.[2] Jedným z provizórnych administratívnych celkov na území Slovenska bola prvorepubliková Bratislavská župa, ktorá vznikla pripojením väčšej časti pôvodnej uhorskej Prešporskej župy k Česko-Slovensku.[1] K novému štátnemu útvaru tak bolo pripojených 98,5% pôvodnej župy,[3] z ktorej zostalo Maďarsku len malé územie na pravom brehu Dunaja. Naopak, Slovensku pripadla drobná časť susednej Mošonskej župy na ľavom brehu rieky, ktorá bola neskôr pričlenená práve k župe Bratislavskej.[1]

Počas ďalšieho obdobia bola správa župy výrazne centralizovaná. Prijatie zákona č. 64/1918 Zb. z. a n. rozpustilo mestské a obecné výbory a ich právomoci prenieslo na komisie, ktoré mali byť ustanovené zmocnencom vlády a zároveň zriadilo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska. Tento zákon však nerozpustil župné výbory (municipálne zbory) a administratívne výbory, ktoré boli rozpustené až nepublikovaným nariadením ministra s plnou mocou pre správu Slovenska č. 555/1919, ktoré predovšetkým posilnilo právomoci župana.

Na čele župy stál vládou menovaný župan, ktorý disponoval všetkými právomocami, zatiaľ čo samosprávna funkcia župy bola potlačená.[4] Župan musel priamo zodpovedať ministrovi s plnou mocou pre správu Slovenska. Ten župana mohol menovať aj odvolať a do jeho rúk župan skladal prísahu. Štátni, samosprávni úradníci, zamestnanci a cirkevní hodnostári boli povinní zložiť sľub vernosti ČSR. Úradným jazykom sa stal slovenský jazyk.

Do čela slúžnovských okresov postavil minister s plnou mocou pre správu Slovenska štátnych úradníkov, ktorí spočiatku používali názov okresný komisár, neskôr sa znova vrátili k pôvodnému názvu slúžny. Pôsobnosť slúžneho bola široká a zasahovala do všetkých správnych oblastí.[5]

Bratislavskí župania

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvým bratislavským županom po roku 1918 sa stal evanjelický kňaz Samuel Zoch. V súvislosti so županským postom prišiel 10. januára 1919 o mandát poslanca Revolučného národného zhromaždenia. Vo funkcii „župana mesta Bratislavy a Bratislavskej župy“ ho vystriedal ďalší evanjelický teológ, dovtedy referent pre zásobovanie v Šrobárovom Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska, Matej Metod Bella. Ten prišiel v súvislosti s funkciou o mandát poslanca 14. októbra 1919 a zostal županom až do konca župného zriadenia roku 1928.[6]

Sídlo župy

[upraviť | upraviť zdroj]

Sídlo župy sa nachádzalo v Bratislave (do roku 1919 nazývanej Prešporok). Názov Bratislava sa začal paralelne vyskytovať v oficiálnych vyhláseniach ešte predtým, ako sa mesto stalo sídlom Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska. Dňa 14. februára 1919 sa na návrh ministra Vavra Šrobára rozhodlo ministerstvo premenovať Prešporok na Bratislavu, čo 22. februára 1919 oficiálne potvrdila česko-slovenská vláda prijatím uznesenia o zmene názvu mesta Prešporok. 27. marca 1919 bol nový názov Bratislava oficiálne oznámený v Úradných novinách župy Prešporskej.[7]

Samotné mesto však súčasťou Bratislavskej župy nebolo a ako mesto s municipálnym právom tvorilo samostatnú územnosprávnu jednotku na úrovni župy.[1] Zmena nastala až po vydaní nariadenia vlády 275/1922 Zb. zo dňa 21. septembra 1922, ktorým Bratislave zanikol štatút municipálneho mesta a stala integrálnou súčasťou župy na pozícii mesta so zriadeným magistrátom.[8]

Zánik župy

[upraviť | upraviť zdroj]

Bratislavská župa zanikla v celom svojom rozsahu dňa 1. januára 1923. Od tohto dátumu začal na Slovensku platiť nový župný systém, ktorý v praxi nahradil doterajšiu územnú správu na Slovensku. Celé územie bývalej Bratislavskej župy bolo začlenené do novovzniknutej veľkej Bratislavskej župy (XV.), ktorej súčasťou sa stali aj niektoré územia bývalej Nitrianskej a Komárňanskej župy.[1]

Geografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Bratislavská župa sa nachádzala na juhozápadnom Slovensku, na západe tvorila hranicu rieka Morava (hranica s Rakúskou republikou) a južnú hranicu tvoril Dunaj, ktorý tvoril štátnu hranicu s Maďarským kráľovstvom. Výnimkou bolo pravobrežné predmostie Petržalka. V roku 1920 hraničila župa na severe a východe s Nitrianskou župou a na juhovýchode s Komárňanskou župou.[9]

Administratívne členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1919 sa Bratislavská župa členila na sedem slúžnovských okresov a štyri mestá so zriadeným magistrátom, ktoré boli na úrovni okresov:[10]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e VOLKO, Viliam; KIŠ, Miloslav. Stručný prehľad vývoja územného a správneho členenia Slovenska [online]. Ministerstvo vnútra SR, 2007, [cit. 2023-03-05]. Ďalej len Volko–Kiš. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
  2. ↑ INFO@WOLTERSKLUWER.SK, Wolters Kluwer SR, s r o-. Zákon 11/1918 Sb. o zřízení samostatného státu československého úplné a aktuálne znenie [online]. ASPI, [cit. 2023-03-05]. Dostupné online.
  3. ↑ Volko–Kiš, s. 24.
  4. ↑ Volko–Kiš, s. 29.
  5. ↑ VANÍK, Pavol. Okresné zriadenie na Slovensku v rokoch 1919-1939 [online]. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, 2021, [cit. 2023-03-05]. Dostupné online. Archivované 2022-03-02 z originálu.
  6. ↑ 100 rokov Bratislavskej župy (1919 – 2019). prvé. vyd. Bratislava : Bratislavský samosprávny kraj v spolupráci s Academiou Istropolitanou Novou, 2019. Dostupné online. ISBN 978-80-99911-02-5. Archivované 2023-03-05 z originálu.
  7. ↑ A.S, Petit Press. Cesta z Prešporka do Bratislavy nebola jednoduchá [online]. historickarevue.sme.sk, [cit. 2023-03-12]. Dostupné online.
  8. ↑ INFO@WOLTERSKLUWER.SK, Wolters Kluwer SR, s r o-. Nařízení 275/1922 Sb. , kterým se provádějí některé úpravy politické správy na Slovensku úplné a aktuálne znenie [online]. ASPI, [cit. 2023-03-11]. Dostupné online.
  9. ↑ Volko–Kiš, príloha 4.
  10. ↑ TIŠLIAR, Pavol. Mimoriadne sčítanie ľudu na Slovensku z roku 1919. Príspevok k populačným dejinám Slovenska. [s.l.] : [s.n.], 2007. Dostupné online. ISBN 978-80-85659-46-7.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Slovenský portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bratislavská_župa_(Česko-Slovensko,_1918_–_1922)&oldid=7960600“