Pezinok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°17′31″S 17°15′58″V / 48,291944°S 17,266111°V / 48.291944; 17.266111
Pezinok
obec
Pezinok castle 02.JPG
Pezinský zámok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Pezinok
Región Malokarpatský
Rieky Blatina, Rači potok
Nadmorská výška 152 m n. m.
Súradnice 48°17′31″S 17°15′58″V / 48,291944°S 17,266111°V / 48.291944; 17.266111
Rozloha 72,76 km² (7 276 ha) [1]
Obyvateľstvo 22 633 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 311,06 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1208
Starosta Oliver Solga[3] (SDKÚ-DS, OKS, SaS, NOVA)
PSČ 902 01, 902 03, 902 14....
ŠÚJ 508179
EČV PK
Tel. predvoľba +421-33
Adresa obecného
úradu
Mestský úrad
Radničné námestie 7
902 14 Pezinok
E-mailová adresa poslať email
Telefón 033 / 690 11 00
Fax 033 / 641 23 03
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja.
Wikimedia Commons: Pezinok
Webová stránka: www.pezinok.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Demonym: Pezinčan[4]
Portal.svg Slovenský portál

Pezinok (nem. Bösing, maď. Bazin, lat. Bazinium)[5] je okresné mesto na juhozápade Slovenska v Bratislavskom kraji.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Leží asi 22 kilometrov severovýchodne od Bratislavy. Trochu ďalej severovýchodne od neho leží Trnava.

Najbližšie susedné obce sú:

Za pekného počasia je z pezinského amfiteátra vidieť bratislavský nový most, bratislavskú budovu VÚB aj NBS. Cez Pezinok tečie potok Saulak, miestnymi odnepamäti nazývaný Cajloch, podľa ktorého je pomenovaná aj ulica - Saulaková.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Územie, na ktorom sa dnes rozkladá mesto Pezinok, sa v písomných materiáloch prvýkrát spomína v listine z roku 1208 ako „terra Bozin“.

V nasledujúcich storočiach sa mesto postupne zmenilo z banskej osady na vinohradnícke mestečko po druhej vlne nemeckej kolonizácie na začiatku 16. storočia. Snaha mešťanov a obyvateľov Pezinka o získanie práv slobodného kráľovského mesta vyvrcholila 14. júna 1647, keď cisár Ferdinand III. udelil Pezinku tieto privilégiá.

V 17. – 18. storočí zažíval Pezinok svoj najväčší rozkvet a patril medzi najbohatšie mestá Uhorska. Jeho sláva a bohatstvo bolo založené na produkcii kvalitných vín.

V 19. storočí začalo postupné spriemyselňovanie mesta; bola tu založená prvá továreň na výrobu kyseliny sírovej v Uhorsku, továreň na výrobu ihiel a takisto veľká tehelňa. Dočasnú konjunktúru v 19. storočí spôsobilo predovšetkým obnovenie ťažby zlata v chotári Pezinka a zavedenie železnice, čím sa Pezinok stal najdôležitejším mestom Malokarpatskej vinohradníckej oblasti.

Prvá polovica 20. storočia predstavovala úpadok mesta. V tomto čase nebolo v Pezinku väčšieho priemyselného podniku, čo zároveň s poklesom vinohradníckej produkcie spôsobilo masívne vysťahovalectvo do Ameriky. Postupné zlepšenie sa začalo až po skončení druhej svetovej vojny. Jednou z príčin úpadku bol aj fakt, že administratívnym centrom regiónu (okresu) sa nelogicky stalo susedné mestečko Modra.

Dnes je Pezinok moderným mestom s vybudovaným priemyslom (najmä strojárska, tehliarska a stavebná výroba), kvalitnou vinohradníckou a vinárskou produkciou, rozvinutým obchodom a zaujímavými historickými pamiatkami.

Za posledných 10 rokov sa v Pezinku veľa postavilo a zrekonštruovalo. Je tu niekoľko supermarketov, hypermarket, reštaurácie a pizzérie, zopár hostincov – z ktorých najznámejší je tzv. Bermudský trojuholník: Lipár, Benda, Koníček, niekoľko diskoték a dom kultúry.

Vznikajú nové obytné zóny zamerané na individuálnu aj hromadnú bytovú výstavbu.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Pre mesto je charakteristické historické centrum s typickými meštianskymi domami, ulicami v pravidelnom sieťovom pôdoryse a zvyškami pôvodných hradieb. K najvýznamnejším kultúrnohistorickým pamiatkam patrí Pezinský zámok z 13. storočia, štyri historicky aj architektonicky cenné kostoly a renesančná radnica.

Mestské časti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Grinava
  • Pezinok
  • Cajla
  • Sídlisko Sever
  • Sídlisko Juh
  • Sídlisko Muškát
  • Sídlisko Starý dvor
  • Sídlisko Sahara

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Celkovo Cca 30 000 obyvateľov

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

V Pezinku sa produkuje dobré víno. Je to najmä priaznivou klímou a tiež aj dlhou tradíciou v spracovávaní. Značné percento obyvateľov rodinných domov má miesto zadnej záhradky aj malý 1 až 5-riadkový vinohrad.

11. júna 2005 bol v Pezinku údajne upečený najväčší krčah na svete. Vysoký bol 110 cm.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pezinok je kultúrna metropola (nielen) regiónu. Silnú tradíciu tu má divadlo - PRD Pezinské Rozprávkové Divadlo. Vždy tu bolo niekoľko kapiel. Najlepšie sú Krtinec, Karpatskí pastieri. Každý rok sa tu konával divadelný festival Cibulák, ktorý už bohužial nefunguje. Od roku 2003 pribudol aj festival amatérskych filmov PAFF. Aj keď je basketbal šport, v Pezinku znamená viac, je to tu i napriek rozpadu mužstva BK Slovakofarma súčasť životného štýlu. Tiež možno povedať, že Pezinok má snáď najviac skateboardistov na obyvateľa na Slovensku. Toto je ale skutočne len povrchný náhľad na bohatosť a pestrosť miestnej scény.

Kultúrne podujatia


Médiá

Kultúrne inštitúcie

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Pezinok má bohatú športovú tradíciu a rozvoj športu. V Pezinku je činných viac ako 30 športových klubov, spolkov a zväzov, v ktorých je organizovaných vyše 2 000 občanov mesta. Vytvárajú podmienky nielen pre rekreačné športovanie, ale mnohé z nich vychovali slovenských reprezentantov, či sú zapojené do celoslovenských vrcholných súťaží, resp. medzinárodných líg. K najúspešnejším športom v Pezinku patria mužský basketbal, ženský volejbal, karate, džudo, armwrestling, orientačný beh a iné.

Pezinok je domovom Svatavy Špánikovej - majsterky sveta v kickboxe (semikontakt), juniorského majstra Európy v džude Milana Randla, viacnásobných majstrov republiky v basketbale, volejbale, armwrestlingu, orientačnom behu a najlepšieho slovenského horského cyklistu a majstra Európy v zjazde na horskom bicykli Filipa Polca.

Pezinok je aj lákadlom motorizmu - každoročné preteky do vrchu na Pezinskej Babe patria k najobľúbenejším pretekom celého seriálu.

V roku 2003 Mesto Pezinok prvýkrát zorganizovalo cyklomaratón s dĺžkou 200 km do partnerských miest, ktorý sa stretol s pozitívnym ohlasom a tak sa cyklomaratón so zmenenou trasou zopakoval i v nasledujúcich rokoch.

Amatérskym i rekreačným športovcom sú k dispozícii mnohé športoviská, 6 značkovaných turistických trás, 9 náučných chodníkov a pre zimné športy lyžiarsky areál na Babe s možnosťou umelého zasnežovania.
V roku 2010 sa tu znova rozbehla hokejbalová liga v ktorej je 7 tímov.

Snáď aj blízkosť obce Šenkvice s jej známou motokrosovou dráhou sa dlhodobo podpísala pod neustály nárast záujmu o moto- aj cyklokros, pričom oba sú v Pezinku silno zastúpené, s rastúcou tendenciou.

Niektoré pezinské športové kluby:

Viacero rokov bola v Pezinku amatérska Pezinská Minifutbalová Liga. Používala futbalové pravidlá FIFA s menšími obmenami:

  • Asfalt miesto trávnika
  • Hracia plocha a bránky mali parametre hádzanej

Liga sa v roku 2004 z dôvodu neposkytnutia ihriska hádzanárskym klubom rozpadla.

Príležitostne sa ešte konájú In-Line Hokej zápasy, nevykazujú však ligové parametre.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Pezinčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]