Ján Štohl

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Ján Štohl
slovenský astronóm
Narodenie26. júl 1932
Pezinok, Slovensko
Úmrtie21. marec 1993 (60 rokov)
Pezinok, Slovensko

RNDr. Ján Štohl, DrSc. (* 26. júl 1932, Pezinok, Slovensko – † 21. marec 1993, Pezinok, Slovensko) bol slovenský astronóm.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 26. júla 1932 na Cajle (dnes Cajlanská ulica v Pezinku). Vysokoškolské štúdium ukončil roku 1956 na Karolovej univerzite v Prahe na špecializácii astronómia.

Po promócii nastúpil do Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV), kde začal pracovať v oddelení medziplanetárnej hmoty v Bratislave. Titul kandidáta vied získal na Astronomickom ústave Česko-slovenskej akadémie vied (ČSAV) (1966). Hneď nato absolvoval dvojročný študijný pobyt v Herzbergovom ústave v Ottawe u známeho odborníka na meteorickú astronómiu dr. P. M. Millmana. V roku 1988 obhájil doktorskú dizertačnú prácu. Už predtým nastúpil do funkcie vedúceho oddelenia medziplanetárnej hmoty AÚ SAV a pôsobil v nej do roku 1989, keď ho zvolili za riaditeľa Astronomického ústavu. Vedenia sa vzdal v roku 1992, lebo sa stal členom predsedníctva SAV a krátko na to aj 1. podpredsedom SAV. Zastával tiež funkciu tajomníka Vedeckého kolégia SAV pre vedy o Zemi a vesmíre (19711986) a tajomníka SAV pre program Interkozmos. Dve volebné obdobia stál na čele Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV (19801986), ktorú v roku 1959 zakladal spolu s ďalšími nadšencami. Popritom stále pracoval v redakčných radách viacerých časopisov.

Svoju vedeckú dráhu začal Ján Štohl v stelárnej astronómii – skúmal premenné hviezdy. Neskôr ho zaujala meteorická astronómia, hlavne výskum meteoroidov a ich genetického súvisu s kométami a asteroidmi. Napríklad dokázal, že rozloženie geocentrických radiantov sporadických meteorov má silnú ročnú variáciu, čo má závažné dôsledky pre poznanie štruktúry sústav meteoritov. Zistil tiež, že prevažná väčšina meteorov s registrovanými hyperbolickými dráhami sa v skutočnosti pohybuje po eliptických dráhach, teda že tieto objekty sú riadnymi členmi slnečnej sústavy. V posledných rokoch hľadal genetický súvis medzi krátkoperiodickými meteorickými rojmi a niektorými asteroidmi typu Apollo, približujúcimi sa k dráhe Zeme. Za výsledky, ktoré dosiahol, sa mu dostalo širokého uznania medzinárodnej vedeckej komunity. Od roku 1970 bol členom komisie Meteory a medziplanetárny prach Medzinárodnej astronomickej únie. Tri razy ho zvolili za člena výkonného výboru komisie, v rokoch 1988–91 bol jej viceprezidentom a od roku 1991 prezidentom. Treba spomenúť aj rozsiahlu popularizačnú činnosť dr. J. Štohla. Keďže mal bohaté vedomosti a vynikajúci prednes, jeho prednášky boli pútavé a lákavé. Napísal tiež viacero kníh: K horizontom vesmíru, Zo života hviezd, Encyklopédia astronómie (1987) (spolu s Dr. Antonom Hajdukom). Dr. Ján Štohl, DrSc. patril k zakladateľskej generácii slovenských astronómov a latku kvality slovenskej astronómie i jej úspešnosti v zahraničí postavil veľmi vysoko. Zomrel 21. marca 1993 v Pezinku.

Na jeho počesť je pomenovaná planétka (3715) Štohl.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.