Meteorit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Železný meteorit
Železo-niklový meteorit, ktorý objavil rover Opportunity na Marse

Meteorit alebo zriedkavo povetroň je teleso, ktoré vznikne po dopade meteoroidu na Zem alebo na iné kozmické teleso s pevným povrchom. Prevažná väčšina meteoritov sú kamenné chondrity, existujú však aj železné meteority. Aby meteorit dopadol na zem, musí byť priemer meteoroidu minimálne jeden meter a jeho hmotnosť minimálne jedna tona. Musí sa okrem toho pohybovať malou rýchlosťou, t. j. 10 až 20 km/s. Z celého meteoroidu dopadne na zemský povrch iba niekoľko kilogramov, pretože prevažná väčšina hmoty sa roztaví a vyparí preletom cez atmosféru.

Druhy meteoritov[upraviť | upraviť zdroj]

Železný meteorit[upraviť | upraviť zdroj]

Železné meteority sú zložené prevažne z minerálu železa a tenitu, ale môžu obsahovať aj tetratenit, karbidy Fe-Ni (napr. cohenit), fosfidy Fe-Ni (napr. schreibersit, nikelsfosfid), sulfidy (troilit), grafit, diamant a pod. Keďže sa veľmi ťažko odparujú, tvoria väčšinu meteoritov, ktoré boli na Zemi nájdené, pritom však najviac meteoritov, ktoré preletia atmosférou, tvoria kamenné.

Najväčší železný meteorit bol nájdený v Namíbii pri meste Grootfontein. Je známy ako Hoba.

Kamenný meteorit[upraviť | upraviť zdroj]

Chondrit

Kamenný meteorit alebo aenolit sa delí na dva typy – chondrit a achondrit. Najväčší kamenný meteorit bol objavený na severovýchode Číny v oblasti Jilin.

Chondrit[upraviť | upraviť zdroj]

Chondrit je typ kamenného meteoritu, ktorý vzniká nahromadením prachu z materskej hmloviny. Máva hnedošedú farbu a býva zrnitý. Po prvýkrát ho pozoroval v roku 1772 Antoine Lavoiser. Skladá sa zo základnej hmoty a z guľovitých útvarov, ktoré sa nazývajú chondruly. Obidve časti chondritov sú zložené najmä z forsteritu, enstatitu a iných pyroxénov, živcov, chromitu, chlórapatitu, merrillitu, železa, tenitu a troilitu. Chondrity sa delia na uhlíkaté, obyčajné a enstatitové.

Achondrit[upraviť | upraviť zdroj]

Achondrit je meteorit šedej farby zložený z plagioklasu, olivínu a pyroxénu. Na rozdiel od chondritov, achondrity väčšinou neobsahujú chondrule. Po prvýkrát sa o ňom zmienil nemecký bádateľ Gustav Rose. Rozlišuje sa eukrit, diogenit a howardit.

Kamenno-železný meteorit[upraviť | upraviť zdroj]

Je to najvzácnejší typ meteoritu, ktoré vznikajú zmesou kamenného materiálu a železo-niklovej zliatiny. Svojím zložením pripomínajú kamenné zliatiny.

Meteority na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Slovenska bolo zaznamenaných 6 potvrdených nálezov meteoritov. Väčšina z nich pochádza z 19. storočia. Zastúpené sú len v 3 zbierkach slovenských inštitúcií (Prírodovedné múzeum SNM, Mineralogická zbierka Katedry mineralógie a petrológie Prírodovedeckej fakulty UK, Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva) a v niekoľkých súkromných zbierkach slovenských zberateľov.[1]

V roku 1814 bol nájdený meteorit pri obci Lenartov v Bardejovskom okrese. 24. júla 1837 dopadol meteorit pri obci Divina v dnešnom Žilinskom okrese. V roku 1840 objavili miestni šľachtici, že kováč z obce Slanica (dnes zaplavená Oravskou priehradou), blízko Námestova používa na výrobu nástrojov veľmi kvalitnú oceľ. Ako sa neskôr ukázalo pochádzala z pôvodne asi 500 až 1 500 kg vážiaceho železného meteoritu, ktorý je označovaný Oravská Magura. 9. mája 1895 zaznamenali pád meteoritu pri obci Veľké Borové (pri Liptovskom Mikuláši) s hmotnosťou 5,9 kg. Ide o LL-chondrit, orientovaný celotvar s jemnou natavenou kôrou. Základná hmota je svetlá a obsahuje tmavšie sklovité chondrule. Hlavná časť meteoritu je uložená v Národnom múzeu v Budapešti. 

V roku 1994 objavil pri obci Rumanová v Nitrianskom okrese kombajnista kameň, ktorý ho neskôr odovzdal agronómovi z miestneho družstva. Kameň sa nakoniec dostal do rúk odborníkov, ktorí preukázali, že ide o kamenný meteorit[2].

Dopad dosiaľ najmladšieho meteoritu nájdeného na Slovenskom území zaznamenali 28. februára 2010 astronómovia na Východnom Slovensku. Jeho prvé fragmenty našli 20. marca 2010 a v priebehu nasledujúcich dní v katastrálnom území obce Vyšný Klátov západne od Košíc. Neskôr nájdené fragmenty sa nachádzali hlavne v katastrálnom území mesta Košice. Astronómovia našli 64 fragmentov meteoritu, z ktorých najväčší mal priemer 12 cm a hmotnosť okolo 2,19 kg. Meteorit označovaný ako Košice mal pôvodne pri prieniku do atmosféry priemer asi 1,5 m a vážil niekoľko ton. Najväčší z nich má takmer 12 centimetrov a váhu 2,19 kilogramu, najmenší 0,8 centimetra a váhu 0,57 gramu.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. OZDÍN, Daniel. Minerály Slovenska: Rekordy minerálov Slovenska [online]. ozdinminerals.com, 2009, [cit. 2010-03-31]. Dostupné online.
  2. Rojkovič, I., Porubčan, V., Siman, P., 1995, Nález meteoritu pri obci Rumanová. Mineralia Slovaca, 28, 5, s. 331-342
  3. TASR, Lukáš Furcoň. Astronómovia našli pri Vyšnom Klátove zvyšky meteoritu [online]. korzar.sme.sk, 31.3.2010, [cit. 2010-03-31]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tuček K., 1981: Meteority a jejich výskyty v Československu. Academia, Praha, 272 s.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]