Európska bolidová sieť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Európska bolidová sieť

Bolidová kamera na stanici pri meste Daun v Nemecku. Kamera, umiestnená na vrchole trojnožky, zachytáva svetlo odrážajúce sa od pologule uprostred konštrukcie.
Základné informácie
Vznik1963
Typbolidová sieť
Ďalšie informácie
Oblasť pôsobeniafotografovanie meteorov
Rodičovská organizáciaAstronomický ústav Akadémie vied Českej republiky
Nemecké stredisko pre letectvo a kozmonautiku

Európska bolidová sieť je medzinárodná organizácia pôsobiaca v strednej Európe (v Nemecku a Česku). Jej cieľom je systematické koordinované nočné pozorovanie jasných meteorov (bolidov).

Program systematického pozorovania meteorov na území pokrytom dnešnou Európskou bolidovou sieťou začal na hvezdárni v Ondřejove v Česko-Slovensku roku 1951. Zárodok neskoršej siete vtedy pozostával z dvoch staníc. Prvé významné pozorovanie sa odohralo 7. apríla 1959, kedy kamery zaznamenali pád meteoritu Příbram.[1] Bol to prvý nájdený meteorit, ktorého let bol súčasne pozorovaný z niekoľkých staníc. Roku 1963 založil český astronóm Zdeněk Ceplecha prvú profesionálnu bolidovú sieť,[2] pozostávajúcu z piatich staníc. Neskôr (okolo roku 1968) bola rozšírená o asi 15 nových staníc v Nemecku a pomenovaná Európska bolidová sieť.[1]

Celooblohová fotografia zachytáva bolid, ktorý preletel nad územím Česko-Slovenska a Poľska 13. októbra 1990 (tenká prerušovaná stopa vedúca od juhu na sever). Fotografia pochádza zo stanice Červená hora (dnes v Česku). Jasná stopa na ľavej strane je Mesiac.
Kamery v Ondřejove v Česku.
3D triangulácia preletu bolidu Neuschwanstein zachyteného Európskou bolidovou sieťou.

Roku 1997 už sieť tvorilo 34 staníc, z toho 16 bolo umiestnených v Nemecku, 10 v Česku, 3 v Rakúsku, 2 na Slovensku, 2 v Belgicku a 1 vo Švajčiarsku, a to v nadmorských výškach dosahujúcich až 1 846 m n. m. Kamery sú od seba vzdialené asi 100 km, pokrývajú rozlohu asi 1 milión km² a fotografujú celú viditeľnú oblohu. Kamery českých staníc sú vybavené objektívmi typu rybie oko a sú nasmerované k zenitu. Záznamy oblohy s dlhou expozíciou sa robia každú noc. Rýchlo sa pohybujúce meteory sú na fotografiách zachytené ako prerušované čiary. Kamery sú totiž vybavené rotujúcou uzávierkou, ktorá prerušuje expozíciu snímky, a tak rozdeľuje zachytenú trasu bolidu na malé úseky, čo umožňuje určiť rýchlosť prelietajúceho telesa. Dôležitým prvkom siete je súčasné pozorovanie objektov z viacerých staníc, ktoré umožňuje presnú trojrozmernú rekonštrukciu ich trajektórie geometrickými metódami. Sieť spravuje spoločne Nemecké stredisko pre letectvo a kozmonautiku (DLR) a Astronomický ústav Akadémie vied Českej republiky (hvezdáreň Ondřejov). Produkuje asi 10 000 snímok za rok, dokumentujúcich asi 1200 hodín pozorovaní za jasnej oblohy. Jej kamery detekujú približne 50 veľkých meteorov za rok.[1][3]

Jedným z najvýznamnejších pozorovaní siete je pád meteoritu Neuschwanstein 6. apríla 2002 v Nemecku. Podrobné údaje získané z viacerých staníc umožnili presnú rekonštrukciu nielen cesty meteoroidu v zemskej atmosfére, ale aj jeho pôvodnej obežnej dráhy okolo Slnka. Rekonštruovaná dráha sa ukázala veľmi podobná dráhe telesa, ktoré dopadlo 7. apríla 1959 pri Příbrame v Česku, čo viedlo k špekuláciám, že oba tieto nájdené meteority pochádzajú z rovnakého materského telesa.[4][3][5][6][7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c OBERST, J., et al. The “European Fireball Network”: Current status and future prospects. Meteoritics and Planetary Science, január 1998, roč. 33, čís. 1, s. 49–56. Dostupné online. DOI10.1111/j.1945-5100.1998.tb01606.x. (anglicky)
  2. SUCHAN, Pavel. 50 let Příbramských meteoritů – konference a výstava [online]. Česká astronomická spoločnosť, 2009-05-06, [cit. 2016-12-02]. Dostupné online. (česky)
  3. a b Institut für Planetenforschung [online]. Deutsches Zentrum für Luft- und Raumfahrt, [cit. 2016-12-02]. Dostupné online. (nemecky)
  4. MANN, Ingrid; SPURNÝ, Pavel. Commission 22: Meteors, Meteorites & Interplanetary Dust. Proceedings of the International Astronomical Union:Reports on Astronomy (International Astronomical Union, Cambridge University Press), 2006, roč. XXVIA, s. 167–170. Dostupné online [cit. 2016-12-02]. ISSN 1743-9213. DOI10.1017/S1743921306004455.
  5. OBERST, J., et al. The multiple meteorite fall of Neuschwanstein: Circumstances of the event and meteorite search campaigns. Meteoritics and Planetary Science, október 2004, roč. 393, čís. 10, s. 1627–1641. Dostupné online. DOI10.1038/nature01592. (anglicky)
  6. SPURNÝ, Pavel. Letters to Nature: Photographic observations of Neuschwanstein, a second meteorite from the orbit of the Příbram chondrite. Nature, 2003-05-08, roč. 423, s. 151–153. Dostupné online. DOI110.1038/nature01592. (anglicky)
  7. KORNOŠ, Leonard; TÓTH, Juraj; VEREŠ, Peter. Orbital Evolution of Příbram and Neuschwanstein. Earth, Moon, and Planets, jún 2008, roč. 202, čís. 1, s. 59–65. Dostupné online. DOI10.1007/s11038-007-9213-z. (anglicky)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku European Fireball Network na anglickej Wikipédii.