Portál:Slnečná sústava

Astronómia

Kozmonautika

Slnečná sústava

Hviezda

Portál Slnečná sústava

uprav

Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem. Skladá sa zo Slnka a všetkých telies, ktoré obiehajú okolo neho (planét, trpasličích planét, planétok, komét, mesiacov, meteoroidov, medziplanetárneho plynu a prachu), rovnako ako aj prostredia, v ktorom sa tento pohyb uskutočňuje.

Centrálnym telesom slnečnej sústavy je Slnko, v blízkosti ktorého sa nachádza aj ťažisko sústavy. Planéty obiehajú okolo Slnka po eliptických dráhach blízkych kružniciam. Zem je treťou planétou slnečnej sústavy (v poradí od Slnka).

Index slnečnej sústavy (22. január - 6899 článkov)

!

1

2

3

4

5

6

7

8

9

A

B

C

Č

D

DŽ

E

F

G

H

CH

I

J

K

L

M

N

O

Ó

P

Q

R

S

Š

T

U

V

W

Y

Z

Ž

Odporúčaný článok

uprav

134340 Pluto je trpasličia planéta slnečnej sústavy. Od svojho objavu v roku 1930 do roku 2006 bolo považované za najmenšiu a väčšinou najvzdialenejšiu planétu slnečnej sústavy. Je najvzdialenejším telesom od Slnka preskúmaným kozmickou sondou. Jeho astronomický symbol v Unicode je .

Pluto je malé, menšie ako Mesiac, a veľmi chladné teleso skladajúce sa hlavne z kremičitanov a sčasti z ľadu. Má veľmi riedku atmosféru obsahujúcu hlavne dusík, metán a oxid uhoľnatý. Pomenovanie dostalo podľa rímskeho boha podsvetia, ktorý bol totožný s gréckym Hádom. Od roku 1978 je známy jeho najväčší mesiac Cháron, ktorý je v pomere k obiehanému telesu pozoruhodne veľký a ťažisko ich vzájomného obehu leží mimo Pluta. Preto sa o sústave Pluto-Cháron hovorí ako o binárnej planétke. Obe telesá sú v stacionárnej rotácii. V roku 2005 Hubblov vesmírny ďalekohľad objavil ďalšie dva maličké mesiace, v rokoch 2011 a 2012 ďalšie dva, takže Pluto má v súčasnosti (január 2016) päť známych prirodzených satelitov.

Rotačná os Pluta má taký veľký sklon, že prakticky leží v rovine ekliptiky podobne, ako je tomu u Uránu, a rovnako ako Urán a Venuša, aj Pluto rotuje retrográdne, čiže v protismere svojho obehu. Obežná dráha Pluta je v porovnaní s planétami tiež netypická. Je veľmi výstredná a križuje rovinu obežnej dráhy (nie však samotnú dráhu) poslednej planéty Neptúna, vďaka čomu sa Pluto pri svojom obehu dostáva na niekoľko rokov k Slnku bližšie než Neptún.

ďalšie odporúčané články...

	Kategórie	uprav
Slnečná sústava: Slnko – Planéty slnečnej sústavy – Mesiace planét – Prstence planét – Trpasličie planéty - Medziplanetárna hmota – Planétky – Kométy – Meteoroidy – Astronomické prechody
všetky kategórie...

Články

uprav

Nebeská mechanika: Keplerove zákony - Problém n telies - Dráha nebeského telesa - Obežná dráha - Elementy dráhy - Aspekt - Doba obehu- Rotačná perióda - ...

Objekty slnečnej sústavy: Slnko - Planéta - Prstenec planéty - Mesiac - Planétka - Asteroid - Kométa - Meteoroid - Mikrometeoroid - Medziplanetárny plyn - Medziplanetárny prach
Prieskum slnečnej sústavy: Planetárna sonda - Medziplanetárna kozmická sonda - Mesačná sonda - Kometárna sonda - Slnečná sonda

	Najlepšie články	uprav
Saturn - Slnko - Slnečná sústava - Kométa - Mars - Merkúr - Mesiac - Urán - Venuša Ďalšie dobré články: 134340 Pluto - 136108 Haumea - 1 Ceres - 50000 Quaoar - Atmosféra Marsu - Enceladus (mesiac) - Galileo (kozmická sonda) - Io (mesiac) - Jupiter - Kallisto (mesiac) - Neptún - Oblak - Opportunity - Pásmo planétok - Prstence Saturna - Triton (mesiac) - Voda na Marse - Voyager 2 - Vznik a vývoj slnečnej sústavy

Príbuzné portály

uprav

Astronomický portál

Kozmonautický portál

Geovedný portál

	Vedeli ste, že...	uprav
...pri prechodoch Merkúra popred slnečný disk hlásili v minulosti pozorovatelia okolo planéty záhadné svetelné aury? ...Venuša má trvalý atmosférický útvar v tvare Y? ...2014 MU69 sa stalo prvým telesom, ktoré bolo objavené až potom, ako odštartovala sonda pre jeho prieskum? ...najvyššia priemerná teplota na Zemi - +42°C - bola pred 3,7 miliardami rokov, v dobách, kedy bol žiarivý výkon Slnka citeľne nižší? ...jadro Halleyovej kométy je čiernejšie než uhlie? ...sústava viditeľných Saturnových prstencov sa rozprestiera zhruba do dvoch tretín vzdialenosti Zem-Mesiac? archív zaujímavostí...

	Obrázok týždňa	uprav
Ultrafialový obrázok mrakov Venuše ako ho videla sonda Pioneer Venus Orbiter (26. februára 1979). Vo viditeľnom svetle má Venuša oveľa nevýraznejšie rysy. Venušu obklopuje hustá atmosféra tvorená prevažne oxidom uhličitým, (no aj dusíkom, kyslíkom a vodou) čo vytvára mimoriadne silný skleníkový efekt, ktorý zvyšuje teplotu povrchu na viac ako 400°C. ďalšie obrázky...

Zoznamy

uprav

Prirodzené satelity slnečnej sústavy: Mesiace Marsu – Mesiace Jupitera – Mesiace Saturna – Mesiace Urána – Mesiace Neptúna – Mesiace Pluta
Planétky: 1 – 250 – 251 – 500 – 501 – 750 – 751 – 1000 – 1001 – 1250 – 1251 – 1500 – 1501 – 1750 – 1751 – 2000 – 2001 – 2250 – 2251 – 2500 – 2501 – 2750 – 2751 – 3000 – 3001 – 3250 – 3251 – 3500 – 3501 – 3750 – 3751 – 4000 – 4001 – 4250 – 4251 – 4500 – 4501 – 4750 – 4751 – 5000 – ďalšie…

Kométy: Periodické kométy – Neperiodické kométy – Meteorické roje

	Nové články	uprav
Čandraján-2 - Pioneer Venus Multiprobe - Pioneer 1 - Čchang-e 4 - 11830 Jessenius - MAVEN - Časomiera na Marse - Dotyčnicový meteoroid - Veľký denný bolid z roku 1972 - S/2004 N 1 - Prelet meteoroidu EN131090 nad Česko-Slovenskom a Poľskom - SkCube - Hmotnosť Zeme - Sierra Madre Occidental - Subtropické pásmo - Mierne pásmo - Dactyl - Mars Polar Lander - Nozomi - Styx (mesiac) - Kerberos (mesiac) - Weywot - (225088) 2007 OR10 - Vanth - Sojourner - Mars 7 - Mars 4 - Kosmos 419 - Mars 1969B - Mars 1969A - Zond 2 - Mars 2MV-3 No.1 - Mars 2MV-4 No.1 - Marsnik 2 - Marsnik 1 - Mariner 8 - Mariner 7 - Mariner 6 - Mars 1 - Poloha Zeme vo vesmíre

Správcovia portálu

uprav

Eryn Blaireová

Ďalšia pomoc je vítaná! Neváhajte a zapojte sa do správy portálu.

Najdôležitejšie pojmy

uprav

Veľké objekty slnečnej sústavy

uprav

Kliknutím na obrázok sa dostanete na článok o danom telese.

	Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov	uprav
Vytvoriť: Jan Hendrik Oort, Jupiterova rodina komét, povrch Mesiaca, Hillova sféra, medziplanetárna kozmická sonda, orbitálne parametre, porucha obežnej dráhy, rotačná os, rázová vlna, uhlový priemer, vodíková koróna,... Rozšíriť: 136472 Makemake a ďalšie planétky (zoznam všetkých planétok potrebujúcich rozšírenie), Janus a ďalšie mesiace, Medziplanetárny prach, Denný polčas, Sklon osi rotácie, Enckeho kométa, 67P/Churyumov-Gerasimenko, Slnečná hmlovina, Výron koronálnej hmoty, Mariner 10... všetky články o slnečnej sústave potrebujúce rozšírenie Aktualizovať: 73P/Schwassmann-Wachmann, 17P/Holmes, Spirit, 2004 XP14, Mars Odyssey, Hayabusa, Venus Express, Curiosity, 4 Vesta, 1 Ceres... Ak sa chcete dozvedieť viac o skvalitňovaní informácií o slnečnej sústave na Wikipédii, pozrite sa na WikiProjekt:Slnečná sústava.