Portál:Slnečná sústava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Portál Astronómia Astronómia Portál Kozmonautika Kozmonautika Slnečná sústava Portál Hviezda Hviezda
Portál Slnečná sústava
Earth mars moon celestia yellow version.jpg
Celestia.png

Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem. Skladá sa zo Slnka a všetkých telies, ktoré obiehajú okolo neho (planét, trpasličích planét, planétok, komét, mesiacov, meteoroidov, medziplanetárneho plynu a prachu), rovnako ako aj prostredia, v ktorom sa tento pohyb uskutočňuje.

Centrálnym telesom slnečnej sústavy je Slnko, v blízkosti ktorého sa nachádza aj ťažisko sústavy. Planéty obiehajú okolo Slnka po eliptických dráhach blízkych kružniciam. Zem je treťou planétou slnečnej sústavy (v poradí od Slnka).

Index slnečnej sústavy (22. apríl - 6905 článkov)
! 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A B C Č D E F G H CH I J K L M N O Ó P Q R S Š T U V W Y Z Ž
Crystal Clear app kdict.png Odporúčaný článok
Rez zemským telesom

Tento článok opisuje stavbu Zeme.

Zem má tvar splošteného sféroidu - geoidu, s priemerom 12 742 km. Rotácia spôsobuje, že rovník je vydutý oproti pólom (v priemere o 43 km). Najväčšie odchýlky od zemského povrchu sú Mount Everest (8 850 m nad morskou hladinou) a Mariánska priekopa (10 911 m pod hladinou mora). Keďže Zem nemá pravidelný tvar, navzdialenejším miestom od stredu je sopka Chimborazo v Ekvádore. Hmotnosť Zeme je približne 5,98×1024 kg.

Zloženie

Zem, podobne ako ostatné terestrické planéty, sa skladá z niekoľkých sústredných obalov, z ktorých každý má svojské horninové zloženie a tým aj odlišné chemické a fyzikálne vlastnosti.

Väčšina hornín je tvorená kremičitanovými minerálmi, obsahujúcimi veľmi obmedzené množstvo prvkov. Prvých osem prvkov je obsiahnutých v 98 % hornín, a len dvanásť prvkov tvorí až 99,3 % hornín. Distribúcia chemických prvkov v zemskom telese však nie je rovnomerná. S vývojom Zeme sa ťažie prvky presúvali k jadru, ľahšie súpali na povrch (diferenciácia).

Kôra pod kontinentami sa nazýva SiAl (podľa začiatočných písmen latinských názvov dvoch jej najhojnejších prvkov kremíka a hliníka). Kôra pod oceánmi sa nazýva aj SiMa (pomenovaná opäť podľa najhojnejších prvkov kremíka a horčíka). Sialické kontinenty vytvorené z ľahších materiálov než je SiMa, plávajú na nej ako ľadovce v mori. Kontinenty sú pokryté vrstvou zvetralín. Na SiMe, spočíva ešte pomerne tenká vrstva sedimentov a láv.

Kategórie
Slnečná sústava: SlnkoPlanéty slnečnej sústavyMesiace planétPrstence planétTrpasličie planéty - Medziplanetárna hmotaPlanétkyKométyMeteoroidyAstronomické prechody
Články
Nuvola filesystems services.png Najlepšie články
Saturn - Slnko - Slnečná sústava - Kométa - Mars - Merkúr - Mesiac - Urán - Venuša
Ďalšie dobré články: 134340 Pluto - 136108 Haumea - 1 Ceres - 50000 Quaoar - Atmosféra Marsu - Enceladus (mesiac) - Galileo (kozmická sonda) - Io (mesiac) - Jupiter - Kallisto (mesiac) - Neptún - Oblak - Opportunity - Pásmo planétok - Prstence Saturna - Triton (mesiac) - Voda na Marse - Voyager 2 - Vznik a vývoj slnečnej sústavy
Príbuzné portály
Saturday.PNG

Astronomický portál
Shuttle.svg

Kozmonautický portál
Jordens inre.svg

Geovedný portál
Torchlight help yellow.png Vedeli ste, že...
  • ...Urán aj Pluto boli objavené v rovnakom súhvezdí – Blíženci?
  • ...mesiac Enceladus je najodrazivejším telesom v slnečnej sústave?
  • ...to, že trpasličia planéta Haumeaprstenec, objavili slovenskí astronómovia?
  • ...pri prechodoch Merkúra popred slnečný disk hlásili v minulosti pozorovatelia okolo planéty záhadné svetelné aury?
  • ...Venuša má trvalý atmosférický útvar v tvare Y?
  • ...2014 MU69 sa stalo prvým telesom, ktoré bolo objavené až potom, ako odštartovala sonda pre jeho prieskum?
Crystal Project konquest.png Obrázok týždňa
Hyperion PIA07740.jpg


Saturnov mesiac Hyperion na zábere zo sondy Cassini, ktorá okolo neho v roku 2005 preletela. Hyperion má veľmi nezvyčajný povrch pripomínajúci špongiu. Celý povrch tohto nepravidelného telesa s priemerom asi 250 km je posiaty zvláštnymi krátermi.
Zoznamy
Nové články
Svetelná krivka - Terminátor (slnečný) - Beresheet SpaceIL - Medzinárodné označenie satelitov ID - Katalógové číslo satelitu USSPACECOM - Čandraján-2 - Pioneer Venus Multiprobe - Pioneer 1 - Čchang-e 4 - 11830 Jessenius - MAVEN - Časomiera na Marse - Dotyčnicový meteoroid - Veľký denný bolid z roku 1972 - S/2004 N 1 - Prelet meteoroidu EN131090 nad Česko-Slovenskom a Poľskom - SkCube - Hmotnosť Zeme - Sierra Madre Occidental - Subtropické pásmo - Mierne pásmo - Dactyl - Mars Polar Lander - Nozomi - Styx (mesiac) - Kerberos (mesiac) - Weywot - (225088) 2007 OR10 - Vanth - Sojourner - Mars 7 - Mars 4 - Kosmos 419 - Mars 1969B - Mars 1969A - Zond 2 - Mars 2MV-3 No.1 - Mars 2MV-4 No.1 - Marsnik 2 - Marsnik 1
Správcovia portálu

Ďalšia pomoc je vítaná! Neváhajte a zapojte sa do správy portálu.

Najdôležitejšie pojmy
Veľké objekty slnečnej sústavy
Kliknutím na obrázok sa dostanete na článok o danom telese.
Slnko
Merkúr
Venuša
Zem‎
Mars
Ceres
Jupiter
Saturn
Urán‎
Neptún
Orcus
Pluto
Ixion
Varuna
Haumea
Quaoar
Makemake
2007 OR10
Eris
Sedna
Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Saturnx.png

Vytvoriť: 120347 Salacia, (307261) 2002 MS4, Jan Hendrik Oort, Jupiterova rodina komét, povrch Mesiaca, Hillova sféra, medziplanetárna kozmická sonda, orbitálne parametre, porucha obežnej dráhy, rotačná os, rázová vlna, uhlový priemer, vodíková koróna,...
Rozšíriť: 20000 Varuna, 28978 Ixion, 90377 Sedna, 90482 Orcus, 136199 Eris, 136472 Makemake, (225088) 2007 OR10 a ďalšie planétky (zoznam všetkých planétok potrebujúcich rozšírenie), Janus a ďalšie mesiace, Medziplanetárny prach, Denný polčas, Sklon osi rotácie, Enckeho kométa, 67P/Churyumov-Gerasimenko, Slnečná hmlovina, Výron koronálnej hmoty, Mariner 10... všetky články o slnečnej sústave potrebujúce rozšírenie
Aktualizovať: 73P/Schwassmann-Wachmann, 17P/Holmes, Spirit, 2004 XP14, Mars Odyssey, Hayabusa, Venus Express, Curiosity, 4 Vesta, 1 Ceres...
Ak sa chcete dozvedieť viac o skvalitňovaní informácií o slnečnej sústave na Wikipédii, pozrite sa na WikiProjekt:Slnečná sústava.

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika

SaintPierre1.JPG Architektúra · Saturday.PNG Astronómia ( The Sun by the Atmospheric Imaging Assembly of NASA's Solar Dynamics Observatory - 20100819.jpg Hviezda · Celestia.png Slnečná sústava) · Polyploidization.svg Biológia · Zeichen 330 - Autobahn, StVO 1992.svg Cesty · Schematicky atom.png Fyzika · Gnome-globe.svg Geografia · Chemistrylogo.png Chémia · Nuvola apps display.png Informatika
Shuttle.svg Kozmonautika · Airplane template.png Letectvo · F of x.svg Matematika · Star of life3.svg Medicína · Pawprint.png Pes · Jordens inre.svg Vedy o Zemi


Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť

P culture.png Divadlo · Nuvola apps kaboodle.svg Film ·  Hourglass drawing-full.svg História · Eighth notes and rest.png Hudba · Globe of letters.svg Jazyk · Open bible 01 01.svg Literatúra · Nuvola apps kdmconfig.png Ľudia · Society.svg Politika · Sports icon.png Šport (Tennis ball.svg TenisChessSet.jpg Šach)


Krajiny a regióny