Portál:Slnečná sústava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Portál Astronómia Astronómia Portál Kozmonautika Kozmonautika Slnečná sústava Portál Hviezda Hviezda
Portál Slnečná sústava
Earth mars moon celestia yellow version.jpg
Jupiter and moon.png

Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem. Skladá sa zo Slnka a všetkých telies, ktoré obiehajú okolo neho (planét, trpasličích planét, planétok, komét, mesiacov, meteoroidov, medziplanetárneho plynu a prachu), rovnako ako aj prostredia, v ktorom sa tento pohyb uskutočňuje.

Centrálnym telesom slnečnej sústavy je Slnko, v blízkosti ktorého sa nachádza aj ťažisko sústavy. Planéty obiehajú okolo Slnka po eliptických dráhach blízkych kružniciam. Zem je treťou planétou slnečnej sústavy (v poradí od Slnka).

Index slnečnej sústavy (22. február - 6923 článkov)
! 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A B C Č D E F G H CH I J K L M N O Ó P Q R S Š T U V W Y Z Ž
Crystal Clear app kdict.png Odporúčaný článok
Prechod Venuše v roku 2004

Prechod Venuše cez Slnko nastáva vtedy, keď planéta Venuša prechádza priamo medzi Slnkom a Zemou a prekrýva malú časť slnečného kotúča. Počas prechodu môžeme vidieť zo Zeme Venušu ako malý čierny kotúč pohybujúci sa cez disk Slnka. Trvanie takéhoto prechodu sa zvyčajne meria v hodinách (prechod v roku 2004 trval okolo šesť hodín a a prechod v roku 2012 bude takisto približne rovnako dlhý). Prechod je podobný zatmeniu Slnka, avšak, hoci priemer Venuše je skoro 4-krát väčší ako Mesiaca, Venuša vyzerá oveľa menšia, pretože je oveľa ďalej od Zeme. V dobách pred zrodom modernej astronómie pomáhali pozorovania prechodu Venuše vedcom zmerať vzdialenosť medzi Slnkom a Zemou použitím metódy zvanej paralaxa.

Prechody Venuše sú najzriedkavejším zo všetkých predvídateľných astronomických fenoménov a súčasne sa vyskytujú vo vzoroch, ktoré sa opakujú každých 243 rokov, s dvojicou prechodov oddelených od seba osem rokov. Medzi týmito dvojicami je rozdiel 121.5 a 105.5 roka. Pred rokom 2004 bola posledná dvojica prechodov Venuše v decembri 1874 a v decembri 1882. Prvý z dvojice prechodov Venuše na začiatku 21. storočia nastal 8. júna, 2004 a ďalší z tejto dvojice bude 6. júna, 2012. Po roku 2012 bude ďalší prechod Venuše až v decembri 2117 a v decembri 2125.

Kategórie
Slnečná sústava: SlnkoPlanéty slnečnej sústavyMesiace planétPrstence planétTrpasličie planéty - Medziplanetárna hmotaPlanétkyKométyMeteoroidyAstronomické prechody
Články
Nuvola filesystems services.png Najlepšie články
Saturn - Slnko - Slnečná sústava - Kométa - Mars - Merkúr - Mesiac - Urán - Venuša
Ďalšie dobré články: 134340 Pluto - 136108 Haumea - 1 Ceres - 50000 Quaoar - Atmosféra Marsu - Enceladus (mesiac) - Galileo (kozmická sonda) - Io (mesiac) - Jupiter - Kallisto (mesiac) - Neptún - Oblak - Opportunity - Pásmo planétok - Prstence Saturna - Triton (mesiac) - Voda na Marse - Voyager 2 - Vznik a vývoj slnečnej sústavy
Príbuzné portály
Saturday.PNG

Astronomický portál
Shuttle.svg

Kozmonautický portál
Jordens inre.svg

Geovedný portál
The Sun by the Atmospheric Imaging Assembly of NASA's Solar Dynamics Observatory - 20100819.jpg

Hviezdny portál
Torchlight help yellow.png Vedeli ste, že...
  • ...na povrchu Marsu bola kvapalná voda ešte v čase, keď sa na Zemi objavil prvý život?
  • ...zaznamenaný asteroid, ktorý letel k Zemi najbližšie bez toho, aby na ňu dopadol, má označenie 2020 QG a minul Zem vo vzdialenosti 2 950 km?
  • ...meno planéty Urán sa začalo všeobecne používať až 60 rokov po jeho objave?
  • ...Tunguzskú katastrofu pravdepodobne zapríčinil väčší úlomok z Enckeho kométy s hmotnosťou okolo milión ton?
  • ...Saturnov mesiac Mimas bol objavený skôr ako 14-krát väčší Titan?
  • ...po objave prstencov Neptúna sa najprv uvažovalo, že tieto prstence neprechádzajú dookola celej planéty?
Crystal Project konquest.png Obrázok týždňa
Titan 3E Centaur launches Voyager 2.jpg


Štart sondy Voyager 2, jedinej sondy, ktorá preskúmala všetky štyri joviálne planéty slnečnej sústavy. Sonda bola vypustená pomocou raketového nosiča Titan IIIE Centaur z Eastern Test Range na myse Canaveral. Po 2,5 minútach sa sonda dostala na parkovaciu dráhu vo výške 160 km, odkiaľ začala svoju vesmírnu púť.
Zoznamy
Nové články
Perseverance (rover) - Program Artemis - Mars 2020 - 2020 CD3 - Solar Orbiter - Tvar Zeme - Rovníkový hrebeň - Aegaeon (mesiac) - Comet Interceptor - C/2019 Q4 (Borisov) - 1I/ʻOumuamua - Svetelná krivka - Terminátor (slnečný) - Beresheet SpaceIL - Katalógové číslo satelitu USSPACECOM - Čandraján-2 - Pioneer Venus Multiprobe - Pioneer 1 - Čchang-e 4 - 11830 Jessenius - MAVEN - Časomiera na Marse - Dotyčnicový meteoroid - Veľký denný bolid z roku 1972 - S/2004 N 1 - Prelet meteoroidu EN131090 nad Česko-Slovenskom a Poľskom - SkCube - Hmotnosť Zeme - Sierra Madre Occidental - Subtropické pásmo - Mierne pásmo - Dactyl - Mars Polar Lander - Nozomi - Styx (mesiac) - Kerberos (mesiac) - Weywot - (225088) 2007 OR10 - Vanth - Sojourner
Správcovia portálu

Ďalšia pomoc je vítaná! Neváhajte a zapojte sa do správy portálu.

Najdôležitejšie pojmy
Veľké objekty slnečnej sústavy
Kliknutím na obrázok sa dostanete na článok o danom telese.
Slnko
Merkúr
Venuša
Zem‎
Mars
Ceres
Jupiter
Saturn
Urán‎
Neptún
Orcus
Pluto
Ixion
Varuna
Haumea
Quaoar
Makemake
2007 OR10
Eris
Sedna
Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Saturnx.png

Vytvoriť: 10199 Chariklo, (307261) 2002 MS4, Jan Hendrik Oort, Jupiterova rodina komét, povrch Mesiaca, medziplanetárna kozmická sonda, orbitálne parametre, porucha obežnej dráhy, rotačná os, rázová vlna, uhlový priemer, vodíková koróna,...
Rozšíriť: 20000 Varuna, 28978 Ixion, 90482 Orcus, 136199 Eris, 136472 Makemake, (225088) 2007 OR10 a ďalšie planétky (zoznam všetkých planétok potrebujúcich rozšírenie), Janus a ďalšie mesiace, Medziplanetárny prach, Denný polčas, Sklon osi rotácie, Enckeho kométa, 67P/Churyumov-Gerasimenko, Slnečná hmlovina, Výron koronálnej hmoty, Mariner 10... všetky články o slnečnej sústave potrebujúce rozšírenie
Aktualizovať: 73P/Schwassmann-Wachmann, 17P/Holmes, 2004 XP14, Mars Odyssey, Hayabusa, Venus Express, Curiosity, 4 Vesta, 1 Ceres...
Ak sa chcete dozvedieť viac o skvalitňovaní informácií o slnečnej sústave na Wikipédii, pozrite sa na WikiProjekt:Slnečná sústava.

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika

SaintPierre1.JPG Architektúra · Saturday.PNG Astronómia (The Sun by the Atmospheric Imaging Assembly of NASA's Solar Dynamics Observatory - 20100819.jpg Hviezda · Jupiter and moon.png Slnečná sústava) · Polyploidization.svg Biológia · Zeichen 330 - Autobahn, StVO 1992.svg Cesty · Schematicky atom.png Fyzika · Gnome-globe.svg Geografia · Chemistrylogo.png Chémia · Nuvola apps display.png Informatika
Shuttle.svg Kozmonautika · Airplane template.png Letectvo · F of x.svg Matematika · Star of life3.svg Medicína · Pawprint.png Pes · Jordens inre.svg Vedy o Zemi


Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť

P culture.png Divadlo · Nuvola apps kaboodle.svg Film ·  Hourglass drawing-full.svg História · Eighth notes and rest.png Hudba · Globe of letters.svg Jazyk · Open bible 01 01.svg Literatúra · Nuvola apps kdmconfig.png Ľudia · Society.svg Politika · Sports icon.png Šport (Tennis ball.svg Tenis · ChessSet.jpg Šach)


Krajiny a regióny