Portál:Slnečná sústava

Astronómia

Kozmonautika

Slnečná sústava

Hviezda

	Portál Slnečná sústava
Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem. Skladá sa zo Slnka a všetkých telies, ktoré obiehajú okolo neho (planét, trpasličích planét, planétok, komét, mesiacov, meteoroidov, medziplanetárneho plynu a prachu), rovnako ako aj prostredia, v ktorom sa tento pohyb uskutočňuje. Centrálnym telesom slnečnej sústavy je Slnko, v blízkosti ktorého sa nachádza aj ťažisko sústavy. Planéty obiehajú okolo Slnka po eliptických dráhach blízkych kružniciam. Zem je treťou planétou slnečnej sústavy (v poradí od Slnka).

Index slnečnej sústavy (22. september - 7090 článkov)

! 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T U V W Y Z Ž

Odporúčaný článok Cassini bola americká planetárna sonda určená pre prieskum planéty Saturn, jeho prstencov a jeho mesiacov. Bola súčasťou kombinovanej misie Cassini-Huygens. Na jej prístrojovom vybavení sa podieľali tiež európska organizácia pre výskum vesmíru ESA a talianska národná kozmická agentúra ASI. Stala sa celkovo štvrtou sondou, ktorá skúmala planétu Saturn, prvou sondou, ktorý skúmala Saturn z jeho orbity a tiež sondou skúmajúcou ho z najväčšej blízkosti – rekordné priblíženie k planéte dosiahlo 3 000 km. Pomenovanie dostala podľa astronóma Cassiniho, ktorý objavil štyri Saturnove mesiace a Cassiniho medzeru v prstencoch Saturna. Cassini bola prvou sondou, ktorá skúmala Saturn od preletu sondy Voyager 2 v roku 1981. Sonda bola vypustená v roku 1997 a niekoľkokrát preletela okolo Zeme a Venuše. Každý z týchto gravitačných manévrov sondu urýchlil, čím sa podstatne skrátila doba príletu k Saturnu. K svojmu cieľu sa priblížila v júni 2006. Zážihom brzdiaceho motora sa 1. júla 2004 dostala na obežnú dráhu okolo Saturna, na ktorej zotrvala až do septembra 2017, kedy zanikla zhorením v atmosfére planéty. Sonda počas svojej činnosti získala 635 GB cenných informácii o systéme Saturna. 26. apríla 2017, pár mesiacov pred koncom svojej misie, vletela ako prvý ľuďmi vyrobený objekt cez medzeru medzi Saturnom a vnútorným okrajom jeho prstencov. ďalšie odporúčané články... Kategórie Slnečná sústava: Slnko – Planéty slnečnej sústavy – Mesiace planét – Prstence planét – Trpasličie planéty - Medziplanetárna hmota – Planétky – Kométy – Meteoroidy – Astronomické prechody všetky kategórie... Články Nebeská mechanika: Keplerove zákony - Problém n telies - Dráha nebeského telesa - Obežná dráha - Elementy dráhy - Aspekt - Doba obehu- Rotačná perióda - ... Objekty slnečnej sústavy: Slnko - Planéta - Prstenec planéty - Mesiac - Planétka - Asteroid - Kométa - Meteoroid - Mikrometeoroid - Medziplanetárny plyn - Medziplanetárny prach Prieskum slnečnej sústavy: Planetárna sonda - Medziplanetárna kozmická sonda - Mesačná sonda - Kometárna sonda - Slnečná sonda Najlepšie články Saturn - Slnko - Slnečná sústava - Kométa - Mars - Merkúr - Mesiac - Urán - Venuša Ďalšie dobré články: 134340 Pluto - 136108 Haumea - 1 Ceres - 50000 Quaoar - Atmosféra Marsu - Enceladus (mesiac) - Galileo (kozmická sonda) - Io (mesiac) - Jupiter - Kallisto (mesiac) - Neptún - Oblak - Opportunity - Pásmo planétok - Prstence Saturna - Triton (mesiac) - Voda na Marse - Voyager 2 - Vznik a vývoj slnečnej sústavy Príbuzné portály Astronomický portál Kozmonautický portál Geovedný portál Hviezdny portál

Vedeli ste, že... ... predpokladá sa, že doba rotácie Zeme okolo jej osi bola pred miliardami rokov iba 5 hodín? ... Johann Franz Encke až do svojej smrti odmietal, aby sa kométa 2P/Encke nazývala podľa neho? ... o niekoľko miliónov rokov už nebudú bývať úplné zatmenia Slnka, len prstencové zatmenia? ...trpasličia planéta Quaoar má prstenec? ...kvôli svojej vzdialenej, sklonenej orbite je Japetus jediný veľký mesiac, z ktorého povrchu by boli prstence Saturna jasne viditeľné? Z ostatných veľkých mesiacov by z prstencov boli viditeľné iba ich okraje. ...103P/Hartley je jediná známa kométa, ktorá má také izotopové zloženie svojho ľadu ako pozemské oceány? archív zaujímavostí... Obrázok týždňa Planéta Saturn na snímkach sondy Cassini, jedinej, ktorá ho skúmala z jeho obežnej dráhy. Z tejto, prevažne nočnej strany, sa planéta zo Zeme nikdy nedá pozorovať. Do okolia prstencov sa ako nepatrné bodky premietajú aj Saturnove mesiace Enceladus, Epimetheus, Janus, Mimas, Pandora a Prométeus. ďalšie obrázky... Zoznamy Prirodzené satelity slnečnej sústavy: Mesiace Marsu – Mesiace Jupitera – Mesiace Saturna – Mesiace Urána – Mesiace Neptúna – Mesiace Pluta Planétky: 1 – 250 – 251 – 500 – 501 – 750 – 751 – 1000 – 1001 – 1250 – 1251 – 1500 – 1501 – 1750 – 1751 – 2000 – 2001 – 2250 – 2251 – 2500 – 2501 – 2750 – 2751 – 3000 – 3001 – 3250 – 3251 – 3500 – 3501 – 3750 – 3751 – 4000 – 4001 – 4250 – 4251 – 4500 – 4501 – 4750 – 4751 – 5000 – ďalšie… Kométy: Periodické kométy – Neperiodické kométy – Meteorické roje Nové články Posledná štvrť - Čandraján-3 - Áditja-L1 - Psyche (sonda) - Prvá štvrť - Pioneer 0 - Luna 25 - Linda A. Morabitová - Pristátie na Marse - Lunar Gateway - Marsovský rover - Europa Clipper - Jupiter Icy Moons Explorer - Artemis II - C/2022 E3 (ZTF) - Impaktná zima - Misia na Mars - 65803 Didymos - Radiačný pás - Tchien-wen-1 - ISRU - Obývateľná základňa - Projekt DART - Perseverance (rover) - Program Artemis - Mars 2020 - 2020 CD3 - Solar Orbiter - Tvar Zeme - Rovníkový hrebeň - Aegaeon (mesiac) - Comet Interceptor - C/2019 Q4 (Borisov) - 1I/ʻOumuamua - Svetelná krivka - Terminátor (slnečný) - Beresheet SpaceIL - Katalógové číslo satelitu USSPACECOM - Čandraján-2 - Pioneer Venus Multiprobe Správcovia portálu Eryn Blaireová Ďalšia pomoc je vítaná! Neváhajte a zapojte sa do správy portálu.

	Najdôležitejšie pojmy

	Veľké objekty slnečnej sústavy
Kliknutím na obrázok sa dostanete na článok o danom telese. Slnko Merkúr Venuša Zem‎ Mars Ceres Jupiter Saturn Urán‎ Neptún Orcus Pluto Ixion Varuna Haumea Quaoar Makemake Gonggong Eris Sedna

	Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Vytvoriť: 10199 Chariklo, (307261) 2002 MS4, Jan Hendrik Oort, Jupiterova rodina komét, povrch Mesiaca, medziplanetárna kozmická sonda, mesačná pevnina, More dažďov, orbitálne parametre, Pioneer Venus Orbiter, porucha obežnej dráhy, povrch Mesiaca, privrátená strana Mesiaca, prvá štvrť, posledná štvrť, rotačná os, rázová vlna, siderický mesiac, synodický mesiac, uhlový priemer, vodíková koróna,... Rozšíriť: 20000 Varuna, 28978 Ixion, (225088) 2007 OR10 a ďalšie planétky (zoznam všetkých planétok potrebujúcich rozšírenie), Janus a ďalšie mesiace, Medziplanetárny prach, Denný polčas, Sklon osi rotácie, Enckeho kométa, 67P/Churyumov-Gerasimenko, Slnečná hmlovina, Výron koronálnej hmoty, Mariner 10... všetky články o slnečnej sústave potrebujúce rozšírenie Aktualizovať: 73P/Schwassmann-Wachmann, 17P/Holmes, 2004 XP14, Mars Odyssey, Hayabusa, Venus Express, Curiosity, 4 Vesta, 1 Ceres... Ak sa chcete dozvedieť viac o skvalitňovaní informácií o slnečnej sústave na Wikipédii, pozrite sa na WikiProjekt:Slnečná sústava.

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika  Architektúra  Astronómia  Hviezda  Slnečná sústava  Biológia  Cesty  Fyzika  Geografia  Chémia  Informatika  Kozmonautika  Letectvo  Matematika  Medicína  Pes  Vedy o Zemi Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť  Divadlo  Film  História  Hudba  Jazyk  Literatúra  Ľudia  Politika  Šport  Futbal  Šach  Tenis  Umenie  Videohry Krajiny a regióny  Belgicko  Byzantská ríša  Česko  Fínsko  Francúzsko  Luxembursko  Rusko  Samoa  Slovensko  Bratislava  Košice  Žilina  Taliansko  Vatikán