Prvá štvrť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mesiac v prvej štvrti

Prvá štvrť je fáza Mesiaca. Nastáva sedem dní aj pár hodín po nove. Pri prvej štvrti je osvetlená západná pologuľa Mesiaca, ktorá sa rozprestiera z polovice na privrátenej a z polovice na odvrátenej strane Mesiaca. Z pohľadu pozorovateľa zo Zeme je preto osvetlená polovica mesačného disku, čiže vidieť štvrtinu celého mesačného povrchu. Pri pohľade zhruba od obratníka Raka a severnejšie je osvetlená pravá strana Mesiaca. Tá má tvar písmena D. Pretože prvá štvrť nastáva počas tzv. dorastania (zhruba dvojtýždňového obdobia od novu po spln), Mesiac v tvare písmena D sa používa ako pomôcka na jeho odlíšenie od poslednej štvrte.

Prvej štvrti predchádza fáza kosáčika. Po prvej štvrti nastáva obdobie dorastajúceho neúplného Mesiaca. Sedem dní aj niekoľko hodín po prvej štvrti nastáva spln.

Mesiac v prvej štvrti sa nachádza 90° východne od Slnka. Vychádza, keď Slnko kulminuje (v zimnom čase okolo 12:00, v letnom čase okolo 13:00). Mesiac kulminuje, keď Slnko zapadá. Mesiac zapadá v okamihu pravej polnoci (v zimnom čase okolo 24:00, v letnom čase okolo 1:00). Najvyššie je počas prvej štvrte na oblohe kulminujúci Mesiac v jarnom období, najnižšie v jesennom období.

Keď je Mesiac v prvej alebo poslednej štvrti, nedochádza k zatmeniam. Pri Mesiaci v prvej aj poslednej štvrti nastáva tzv. hluchý príliv.

Pri pohľade z mesačného povrchu je počas prvej štvrte Zem vo fáze posledná štvrť.

Do fázy ekvivalentnej prvej štvrti sa okrem Mesiaca dostávajú aj planéty počas kvadratúry.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]