Preskočiť na obsah

Príliv

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Príliv je slapový jav, ktorý vzniká gravitačným pôsobením Mesiaca a Slnka a prejavuje sa vzdúvaním morskej hladiny. Opakuje sa každých 12 hodín. Podľa toho, v akej fáze sa Mesiac nachádza, resp. podľa toho, v akej polohe sa nachádzajú Zem, Mesiac a Slnko, rozoznávame skočný príliv – vtedy sa Zem, Mesiac aj Slnko nachádzajú na jednej priamke – 2x za mesiac (počas novu a splnu); a hluchý príliv – Zem, Mesiac a Slnko spolu tvoria pravý uhol – 2x za mesiac (počas prvej a poslednej štvrte). Tento príliv má o niečo menšiu silu ako skočný.

Opakom prílivu je odliv.

Miesta najvyšších prílivov

[upraviť | upraviť zdroj]
Názov Miesto Výška vzdutia v m
Fundyjský záliv Kanada 19,6
ústie rieky Gallegos Argentína 18
Frobisherov záliv Kanada 17,4
ústie rieky Severn Veľká Británia 16,3
Granville Francúzsko 14,7
Kingov záliv Austrália 14,4
Záliv Saint Malo Francúzsko 14,1
Penžinský záliv Rusko 13,2
Khambátsky záliv India 12,5
ústie rieky Colorado Mexiko 12,1

Zdroj:[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ČEMAN, Róbert. Neživá príroda. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava, 1999. ISBN 80-967723-9-2.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Príliv
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Príliv