Odvrátená strana Mesiaca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Odvrátená strana Mesiaca na mozaike snímok sondy Lunar Reconnaissance Orbiter
Topografická mapa privrátenej strany (vľavo) a odvrátenej strany (vpravo) Mesiaca

Odvrátená strana Mesiaca je hemisféra Mesiaca, ktorá je neustále otočená smerom od Zeme; druhá strana Mesiaca sa nazýva privrátená strana Mesiaca. Odvrátená strana nie je zo Zeme pozorovateľná voľným okom, pretože Mesiac vykoná otočku okolo svojej osi za skoro rovnaký čas ako obeh okolo Zeme (27,3214 dňa) – tento fenomén sa nazýva viazaná rotácia (synchrónna rotácia).

Táto odvrátená strana nebola kvôli jej neviditeľnosti zo Zeme pred érou kozmonautiky zdokumentovaná, ale po prvýkrát bola vyfotografovaná vďaka sovietskej kozmickej sonde Luna 3 v roku 1959. Neskôr bola odvrátená strana dobre zmapovaná kozmickými sondami obiehajúcimi okolo Mesiaca. Prví ľudia, ktorí videli odvrátenú stranu, boli kozmonauti z misie Apollo 8, keď 24. decembra vykonala ľudská posádka prvýkrát oblet Mesiaca. Prvé mäkké pristátie kozmickej sondy na odvrátenej strane nastalo až 3. januára 2019 a vykonala ho čínska sonda Čchang-e 4. Odvrátenú stranu Mesiaca nenavštívila žiadna ľudská posádka.

Nerovný povrch odvrátenej strany je posiaty množstvom kráterov, ale je chudobný na mesačné moria. Na tejto odvrátenej strane sa nachádza najväčší známy kráter v slnečnej sústave: South Pole-Aitken. Vyskytol sa aj návrh, aby na ňu bol umiestnený obrovský rádioteleskop, ktorý by nebol rušený interferenciou zo Zeme.

Odvrátená strana Mesiaca sa niekedy chybne považuje za tmavú (Slnkom neosvetlenú) stranu Mesiaca. V skutočnosti však na ňu Slnko striedavo svieti a nesvieti rovnako ako na privrátenú stranu Mesiaca.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Face cachée de la Lune na francúzskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]