Apollo 8

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Apollo 8
Znak misie
Apollo-8-patch.png
Údaje o misii
Názov misie: Apollo 8
Veliteľský modul: CM-103
Servisný modul: SM-103
Lunárny modul: Záťaž: LM Test Article B
Nosná raketa: Saturn V SA-503
Volací znak: Apollo 8
Posádka: 3
Kozmodróm (rampa): Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39A)
Štart: 21. december 1968, 12:51:00,672 UTC
Pristátie: 27. december 1968, 15:51:42 UTC
severná oblasť Tichého oceánu; 1 600 km juhozápadne od Honolulu
8°8′S 165°1′Z / 8,133°S 165,017°Z / 8.133; -165.017 (Miesto pristátia Apolla 8)
Trvanie: 6 dní, 3 hodiny, 42 sekúnd
Počet obehov Mesiaca: 10
Čas na orbite Mesiaca: 20 hodín, 10 minút, 13 sekúnd
Hmotnosť: Pri štarte:
Veliteľský+servisný modul: 28 870 kg
Veliteľský modul: 5 621 kg
Servisný modul: 23 250 kg
LM Test Article B: 9 000 kg
Fotografia posádky
Zľava doprava: Lovell, Anders a Borman
Zľava doprava: Lovell, Anders a Borman
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
AP7lucky7.png Apollo 7 Apollo-9-patch.png Apollo 9

Pozri aj Kozmonautický portál

Apollo 8 bol druhý pilotovaný let v rámci programu Apollo. Zapísal sa do histórie svetovej kozmonautiky tým, že pri ňom dňa 24. decembra 1968 prvýkrát uskutočnila ľudská posádka oblet Mesiaca.

Kozmická loď Apollo sa pri tejto misii skladala len z veliteľského a servisného modulu. Lunárny modul ešte nebol súčasťou zostavy, ale namiesto neho sa nachádzalo na poslednom stupni príslušné zaťaženie. Členovia trojčlennej posádky veliteľ Frank Borman, pilot veliteľského modulu James Lovell a pilot lunárneho modulu William Anders sa zapísali do histórie ako prví ľudia, ktorí sa dostali mimo obežnú dráhu okolo Zeme. Počas 10 obletov Mesiaca vykonali množstvo cennej vedeckej práce, ktorá mala veľký význam pri nasledujúcich pilotovaných misiách k Mesiacu. Astronauti kozmickej lode Apollo 8 boli prvými ľuďmi, ktorí ako prví opustili obežnú dráhu Zeme a vzdialili sa od nej natoľko, že sa pohľad na Zem zmestil do zorného poľa ľudského oka a videli ju naživo ako celok.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Podporná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Letoví riaditelia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Clifford E. Charlesworth, zelený tím
  • Glynn Lunney, čierny tím
  • Milton Windler, hnedý tím

Naplánovanie letu[upraviť | upraviť zdroj]

Je zaujímavé, že NASA vyslala hneď druhý pilotovaný let programu Apollo a prvý pilotovaný let s využitím rakety Saturn V k Mesiacu. Dalo by sa očakávať, že program bude postupovať po menších krokoch. Pôvodný program naozaj predpokladal postupné plnenie nasledujúcich krokov:

  • A – test kompletu veliteľský+servisný modul pri bezpilotnom lete.
  • B – test lunárneho modulu pri bezpilotnom lete.
  • C – pilotovaný let veliteľského+servisného modulu na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme.
  • D – pilotovaný let kompletu veliteľský+servisný+lunárny modul na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme. K tomuto testu mali byť pôvodne použité dve rakety Saturn IB, z ktorých jedna mala vyniesť na obežnú dráhu posádku v kozmickej lodi pozostávajúcej z veliteľského a servisného modulu, zatiaľ čo druhá raketa Saturn IB mala vyniesť lunárny modul.
  • E – pilotovaný let kompletu veliteľský+servisný+lunárny modul na eliptickej obežnej dráhe okolo Zeme s apogeom 7 400 km (4 600 míľ). Celý komplet kozmickej lode Apollo mal byť na obežnú dráhu vynesený raketou Saturn V.
  • F – pilotovaný let kompletu veliteľský+servisný+lunárny modul na obežnej dráhe okolo Mesiaca.
  • G – pristátie človeka na Mesiaci.
Nosná raketa Saturn V roluje k štartovacej rampe 39A, 9. október 1968

Štartu Apolla 8 predchádzal let Apolla 7, ktorým bol naplnený cieľ kroku C. Logicky teda mali nasledovať kroky D, E, F a G. Po splnení kroku C bol naplánovaný let Apolla 8, ktorý mal za úlohu splniť podstatnú časť (s výnimkou použitia lunárneho modulu) úloh naplánovaných pre krok F. Vysvetlenie takejto zmeny v programe pilotovaných letov je potrebné hľadať v politických súvislostiach tej doby. Kozmonautika sa stala súčasťou politického súperenia Spojených štátov a Sovietskeho zväzu. Sovietska kozmonautika dovtedy držala väčšinu prvenstiev. V priebehu roku 1968 poskytla CIA agentúre NASA informáciu o tom, že sa na sovietskom kozmodróme Bajkonur pripravuje na štart veľká raketa. Na bezpilotný let sa pripravovala kozmická loď Sojuz 7K-L1 s označením Zond 5. Pri tomto lete potom 18. septembra 1968 kozmická loď Sojuz 7K-L1 bez ľudskej posádky skutočne obletela Mesiac, ku ktorému sa priblížila na najmenšiu vzdialenosť 1 950 km, a 21. septembra 1968 pristála v Indickom oceáne. Odborníci NASA sa obávali, že Rusi sú tak ďaleko, že by mohli dosiahnuť ďalšie prvenstvo v dobývaní vesmíru uskutočnením obletu Mesiaca s ľudskou posádkou. NASA preto počas štyroch mesiacov preplánovala ďalší priebeh programu Apollo takto:

  • Po Apolle 7 bude nasledovať Apollo 8, ktorého úlohou bude dosiahnutie rekordu – prvý oblet človeka okolo Mesiaca. Napriek tomu, že teraz bola na rade posádka pripravovaná na vykonanie testu D v zložení James McDivitt (veliteľ), David Scott (pilot veliteľského modulu) a Russell Schweickart (pilot lunárneho modulu), bola pre let Apolla 8 určená posádka Franka Bormana, pôvodne určená pre test E.
  • Nasledovať bude krok D (Apollo 9) s tou modifikáciou, že celý komplet Apollo, pozostávajúci z veliteľského, servisného a lunárneho modulu, bude na obežnú dráhu vynesený jedinou raketou Saturn V.
  • Krok E stráca po lete Apolla 8 a Apolla 9 význam, a preto bude vynechaný.
  • Program Apollo potom bude pokračovať krokom F (Apollo 10)…
  • … a vyvrcholí krokom G (Apollo 11).

Prípravy na štart[upraviť | upraviť zdroj]

Vlastné odpočítavanie (countdown) pred štartom sa začalo 15. decembra 1968 a trvalo päť dní. Štartovacia zostava bola pripravená na vypustenie z rampy 39A. V priebehu odpočítavania sa objavila len jediná chyba, stopy dusíka, ktoré sa objavili v zásobách kvapalného kyslíka pre palivové články. Kyslík bol preto vymenený. Dňa 16. decembra absolvovali všetci traja členovia posádky podrobnú lekársku prehliadku.

Posledné predštartovné prípravy prebehli bez akýchkoľvek porúch. Zážih motorov nosnej rakety Saturn V sa uskutočnil presne na začiatku štartovacieho okna.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Štart Apolla 8, 21. december 1968

Štart sa uskutočnil 21. decembra 1968 o 12:51:00,672 svetového času (UTC). O 11 minút a 32 sekúnd dosiahla kozmická loď nízku „parkovaciu“ obežnú dráhu okolo Zeme (190 km x 180 km) s periódou obehu 88,15 minúty. Posádka vykonala previerky a prípravy na reštart tretieho stupňa Saturnu V.

Po 2 hodinách a 41,5 minúte strávenej na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme, teda ku koncu druhého obletu Zeme, zažali astronauti znovu tretí stupeň rakety Saturn V a po ďalších 5 minútach a 6 sekundách loď prešla na translunárnu dráhu. Trojica astronautov pohybujúca sa rýchlosťou 10,82 km/s sa tak stala najrýchlejšími ľuďmi sveta a krátko nato prekonali aj vtedajší výškový rekord, ktorý dovtedy držala misia Gemini 11. Po ďalších 25 minútach sa kozmická loď, tvorená veliteľským a servisným modulom, oddelila od nepotrebného tretieho stupňa nosnej rakety označeného ako S-IVB. Raketový stupeň sa vzďaľoval od lode len veľmi pomaly, a tak posádka vyslovila obavu, aby nedošlo k vzájomnej zrážke. Preto sa prostredníctvom manévrovacích motorov loď od rakety vzdialila na 900 metrov. Ďalej loď letela len zotrvačnosťou s výnimkou dvoch korekcií dráhy a počas nasledujúceho 66-hodinového letu sa postupne vzďaľovala od Zeme. Pôvodne boli plánované celkove 4 korekcie na ceste k Mesiacu, ale loď bola na takej vhodnej dráhe, že dve postačovali. Počas tejto fázy letu prebehli dva televízne prenosy priamo z kabíny posádky.

Východ Zeme nad mesačným horizontom, 24. december 1968

Dňa 24. decembra 1968 o 09:59 svetového času, teda po 69 hodinách, 8 minútach a 20 sekundách od štartu, v čase, keď sa loď nachádzala nad odvrátenou stranou Mesiaca a nebolo s ňou teda možné komunikovať zo Zeme, zažali astronauti motor servisného modulu. Po 247-sekundovom manévri LOI (Lunar Orbit Insertion) loď prešla na obežnú dráhu okolo Mesiaca s parametrami 312 km × 111 km a periódou 128 minút. Nadviazať opätovne spojenie so Zemou sa podarilo až 45 sekúnd po predpokladanom čase zachytenia signálu. Najprv bolo obnovené telemetrické spojenie, o 31 sekúnd neskôr aj fonické, čiže hlasové.

Približne po dvoch obletoch astronauti upravili obežnú dráhu na takmer kruhovú s parametrami 113 km × 115 km a periódou 120 minút. Celkovo uskutočnili 10 obletov Mesiaca a na obežnej dráhe strávili 20 hodín. Počas nich získali veľké množstvo vedeckého materiálu: vyše 600 čiernobielych a 720 farebných snímok a iné. Veliteľ Borman sa rozhodol zrušiť všetky ďalšie experimenty, pretože posádka bola vyčerpaná. Astronauti tiež vyslali „vianočné posolstvo“ celému ľudstvu.

Dňa 25. decembra o 6:10 svetového času, teda po 89 hodinách, 19 minútach a 17 sekundách od štartu, zažali astronauti znovu motor servisného modulu a nastúpili na cestu naspäť na Zem. Zážih, ktorý naviedol loď na návratovú dráhu, trval 203 sekúnd. Rýchlosť lode sa tým zvýšila o 1 072 km/s. Cesta späť trvala 57 hodín a počas nej bola vykonaná iba jedna korekcia dráhy.

Dňa 27. decembra 1968 o 15:25 svetového času sa veliteľský modul oddelil od nepotrebného servisného modulu a po ďalších 12 minútach a 16 sekundách vstúpil do atmosféry vo výške cca 120 km nad povrchom Zeme. V tej chvíli zostávalo 14 minút a 27 sekúnd do pristátia. Klesanie spomalili padáky vypustené v čase 15:47 UTC.

O 15:51:42 svetového času pristál veliteľský modul Apolla 8 na hladine Tichého oceánu asi 2,5 km od plánovaného bodu neďaleko Havajských ostrovov, odkiaľ boli astronauti vrtuľníkom prenesení na palubu lode USS Yorktown.

Celý let trval 6 dní, 3 hodiny a 42 sekúnd. Na manévre sa spotrebovalo celkovo 14,5 ton pohonných hmôt, pričom zostala ešte trojtonová rezerva. V priebehu letu sa uskutočnilo 6 televíznych reportáží.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vítek, A., Lála, P. 1982. Malá encyklopedie kosmonautiky. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1982. 392 s. ISBN 23-079-82.
  • Codr, M. 1982. Sto hvězdných kapitánů. 1. vyd. Praha: Práce, 1982. 480 s. ISBN 24-033-82.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]