Apollo 8

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Apollo 8
Znak misie
Apollo-8-patch.png
Údaje o misii
Názov misie: Apollo 8
Veliteľský modul:CM-103
Servisný modul:SM-103
Lunárny modul:Záťaž: LM Test Article B
Nosná raketa:Saturn V SA-503
Volací znak:Apollo 8
Posádka:3
Kozmodróm (rampa):Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39A)
Štart: 21. december 1968, 12:51:00,672 UTC
Pristátie: 27. december 1968, 15:51:42 UTC
severná oblasť Tichého oceánu; 1 600 km juhozápadne od Honolulu
8°7.5′S 165°1.2′Z / 8,1250°S 165,0200°Z / 8.1250; -165.0200 (Miesto pristátia Apolla 8)
Trvanie: 6 dní, 3 hodiny, 42 sekúnd
Počet obehov Mesiaca:10
Čas na orbite Mesiaca:20 hodín, 10 minút, 13 sekúnd
Hmotnosť:28 870 kg (veliteľský+servisný modul pri štarte)
5 621 kg (veliteľský modul)
23 250 kg (servisný modul)
9 000 kg (LM Test Article B)
Fotografia posádky
Zľava doprava: Lovell, Anders a Borman
Zľava doprava: Lovell, Anders a Borman
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
AP7lucky7.png Apollo 7Apollo-9-patch.png Apollo 9

Pozri aj Kozmonautický portál

Apollo 8 bolo druhým americkým pilotovaným kozmickým letom v rámci programu Apollo. Do histórie svetovej kozmonautiky sa zapísal tým, že 24. decembra 1968 počas tejto misie ľudská posádka po prvýkrát vstúpila na obežnú dráhu Mesiaca.

Kozmická loď Apollo sa pri tejto misii skladala len z veliteľského a servisného modulu. Lunárny modul ešte nebol súčasťou zostavy, ale namiesto neho sa nachádzalo na poslednom stupni príslušné zaťaženie. Členovia trojčlennej posádky veliteľ Frank Borman, pilot veliteľského modulu Jim Lovell a pilot lunárneho modulu William Anders sa zapísali do histórie ako prví ľudia, ktorí sa dostali mimo nízku obežnú dráhu okolo Zeme. Astronauti kozmickej lode Apollo 8 boli tiež prvými ľuďmi, ktorí sa od Zeme vzdialili natoľko, že pohľad na Zem sa zmestil do zorného poľa ľudského oka a videli ju naživo ako celok. Počas 10 obletov Mesiaca vykonali množstvo cennej vedeckej práce, ktorá mala veľký význam pri nasledujúcich pilotovaných misiách k Mesiacu.

Posádka[upraviť | upraviť kód]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť kód]

Podporná posádka[upraviť | upraviť kód]

Letoví riaditelia[upraviť | upraviť kód]

Naplánovanie letu[upraviť | upraviť kód]

Je zaujímavé, že NASA vyslala hneď druhý pilotovaný let programu Apollo a prvý pilotovaný let s využitím rakety Saturn V k Mesiacu. Dalo by sa očakávať, že program bude postupovať po menších krokoch. Pôvodný program naozaj predpokladal postupné plnenie nasledujúcich krokov:

  • A – test kompletu veliteľský+servisný modul pri bezpilotnom lete.
  • B – test lunárneho modulu pri bezpilotnom lete.
  • C – pilotovaný let veliteľského+servisného modulu na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme.
  • D – pilotovaný let kompletu veliteľský+servisný+lunárny modul na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme. K tomuto testu mali byť pôvodne použité dve rakety Saturn IB, z ktorých jedna mala vyniesť na obežnú dráhu posádku v kozmickej lodi pozostávajúcej z veliteľského a servisného modulu, zatiaľ čo druhá raketa Saturn IB mala vyniesť lunárny modul.
  • E – pilotovaný let kompletu veliteľský+servisný+lunárny modul na eliptickej obežnej dráhe okolo Zeme s apogeom 7 400 km. Celý komplet kozmickej lode Apollo mal byť na obežnú dráhu vynesený raketou Saturn V.
  • F – pilotovaný let kompletu veliteľský+servisný+lunárny modul na obežnej dráhe okolo Mesiaca.
  • G – pristátie človeka na Mesiaci.
Nosná raketa Saturn V roluje z montážnej haly Vertical Assembly Building (VAB) k štartovaciemu komplexu 39A, 9. október 1968

Štartu Apolla 8 predchádzal let Apolla 7, ktorým bol naplnený cieľ kroku C. Logicky teda mali nasledovať kroky D, E, F a G. Po splnení kroku C bol naplánovaný let Apolla 8, ktorý mal za úlohu splniť podstatnú časť (s výnimkou použitia lunárneho modulu) úloh naplánovaných pre krok F. Vysvetlenie takejto zmeny v programe pilotovaných letov je potrebné hľadať v politických súvislostiach tej doby. Kozmonautika sa stala súčasťou politického súperenia Spojených štátov a Sovietskeho zväzu. Sovietska kozmonautika dovtedy držala väčšinu prvenstiev. V priebehu roka 1968 poskytla CIA agentúre NASA informáciu o tom, že sa na sovietskom kozmodróme Bajkonur pripravuje na štart veľká raketa. Na bezpilotný let sa pripravovala kozmická loď Sojuz 7K-L1 s označením Zond 5. Pri tomto lete potom 18. septembra 1968 kozmická loď Sojuz 7K-L1 bez ľudskej posádky skutočne obletela Mesiac, ku ktorému sa priblížila na najmenšiu vzdialenosť 1 950 km, a 21. septembra pristála v Indickom oceáne. Odborníci NASA sa obávali, že Rusi sú tak ďaleko, že by mohli dosiahnuť ďalšie prvenstvo v dobývaní vesmíru uskutočnením obletu Mesiaca s ľudskou posádkou. NASA preto počas štyroch mesiacov preplánovala ďalší priebeh programu Apollo takto:

  • Po Apolle 7 bude nasledovať Apollo 8, ktorého úlohou bude dosiahnutie rekordu – prvý oblet človeka okolo Mesiaca. Napriek tomu, že teraz bola na rade posádka pripravovaná na vykonanie testu D v zložení James McDivitt (veliteľ), David Scott (pilot veliteľského modulu) a Russell Schweickart (pilot lunárneho modulu), bola pre let Apolla 8 určená posádka Franka Bormana, pôvodne určená pre test E.
  • Nasledovať bude krok D (Apollo 9) s tou modifikáciou, že celý komplet Apollo, pozostávajúci z veliteľského, servisného a lunárneho modulu, bude na obežnú dráhu vynesený jedinou raketou Saturn V.
  • Krok E stráca po lete Apolla 8 a Apolla 9 význam, a preto bude vynechaný.
  • Program Apollo potom bude pokračovať krokom F (Apollo 10)…
  • … a vyvrcholí krokom G (Apollo 11).

Emblém misie[upraviť | upraviť kód]

Emblém misie

Trojuholníkový tvar emblému symbolizuje veliteľský modul kozmickej lode Apollo. Červená osmička predstavuje číslo letu. Umiestnenie Zeme a Mesiaca v čísle letu je symbolom cieľa misie, čiže obletu Mesiaca. V neposlednom rade osmička predstavuje aj trajektóriu letu. V spodnej časti číslice sa nachádzajú mená astronautov.[1]

Prípravy na štart[upraviť | upraviť kód]

Vlastné odpočítavanie (countdown) pred štartom sa začalo 15. decembra 1968 a trvalo päť dní. Štartovacia zostava bola pripravená na vypustenie z rampy 39A. V priebehu odpočítavania sa objavila len jediná chyba, stopy dusíka, ktoré sa objavili v zásobách kvapalného kyslíka pre palivové články. Kyslík bol preto vymenený. Dňa 16. decembra absolvovali všetci traja členovia posádky podrobnú lekársku prehliadku.

Posledné predštartovné prípravy prebehli bez akýchkoľvek porúch.

Priebeh letu[upraviť | upraviť kód]

Štart Apolla 8, 21. december 1968

V sobotu 21. decembra 1968 o 02:36 miestneho času astronautov prebudil Deke Slayton, riaditeľ letových operácií posádok. Vzápätí Frank Borman, Jim Lovell a William Anders absolvovali krátku lekársku prehliadku a okolo 03:35 sa usadili k raňajkám. Tradične sa podával malý steak, miešané vajíčka, toast, káva a čaj. Pri raňajkách im spoločnosti robili riaditeľ programu Apollo George Low, Deke Slayton, záložný veliteľ Neil Armstrong, záložný pilot veliteľského modulu Edwin „Buzz“ Aldrin, astronaut Harrison Schmitt a Charles Buckley, ktorý bol riaditeľom bezpečnostnej služby Kennedyho vesmírneho strediska. Potom nasledovalo obliekanie skafandrov a o 04:32 astronauti vyšli z Budovy operácií kozmických lodí s ľudskou posádkou (Manned Spacecraft Operations Building), zamávali prítomným a spolu s dvoma technikmi a Slaytonom nasadli do špeciálne upravenej dodávky, ktorá ich doviezla k 14 km vzdialenému štartovaciemu komplexu 39A. Slayton z dodávky vystúpil pri Stredisku riadenia štartu (Launch Control Center). Veliteľ Frank Borman nastúpil do veliteľského modulu o 04:58 ako prvý, o 05:02 ho nasledoval pilot lunárneho modulu William Anders a o 05:07 napokon pilot veliteľského modulu Jim Lovell. O 05:34 došlo k uzavretiu poklopu prielezu kozmickej lode.[2]

Misia Apollo 8 odštartovala 21. decembra 1968 o 07:51:00,672 miestneho času (12:51:00,672 svetového času) pomocou nosnej rakety Saturn V zo štartovacieho komplexu 39A v Kennedyho vesmírnom stredisku. Zážih motorov rakety sa uskutočnil presne na začiatku štartovacieho okna. O 11 minút a 32 sekúnd dosiahla kozmická loď nízku parkovaciu obežnú dráhu okolo Zeme vo výške 184,40 – 185,18 km, so sklonom 32,51° voči rovníku a dobou obehu 88,19 minúty. Posádka vykonala previerky a prípravy na reštart tretieho stupňa Saturnu V.

Po 2 hodinách a 41,5 minúte strávenej na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme, teda ku koncu druhého obletu Zeme, zažali astronauti znovu tretí stupeň rakety Saturn V a po ďalších 5 minútach a 6 sekundách loď prešla na translunárnu dráhu. Trojica astronautov pohybujúca sa rýchlosťou 10,82 km/s sa tak stala najrýchlejšími ľuďmi sveta a krátko nato prekonali aj vtedajší výškový rekord, ktorý dovtedy držala misia Gemini 11. Po ďalších 25 minútach sa kozmická loď, tvorená veliteľským a servisným modulom, oddelila od nepotrebného tretieho stupňa nosnej rakety označeného ako S-IVB. Raketový stupeň sa vzďaľoval od lode len veľmi pomaly, a tak posádka vyslovila obavu, aby nedošlo k vzájomnej zrážke. Preto sa prostredníctvom manévrovacích motorov loď od rakety vzdialila na 900 metrov. Ďalej loď letela len zotrvačnosťou s výnimkou dvoch korekcií dráhy a počas nasledujúceho 66-hodinového letu sa postupne vzďaľovala od Zeme. Pôvodne boli plánované celkove 4 korekcie na ceste k Mesiacu, ale loď bola na takej vhodnej dráhe, že dve postačovali. Počas tejto fázy letu prebehli dva televízne prenosy priamo z kabíny posádky.

Zem nad mesačným horizontom, 24. december 1968

Dňa 24. decembra 1968 o 09:59 UTC, teda po 69 hodinách, 8 minútach a 20 sekundách od štartu, v čase, keď sa loď nachádzala nad odvrátenou stranou Mesiaca a nebolo s ňou teda možné komunikovať zo Zeme, zažali astronauti motor servisného modulu. Po 247-sekundovom manévri LOI (Lunar Orbit Insertion) loď prešla na obežnú dráhu okolo Mesiaca s parametrami 111 km × 312 km a dobou obehu 128 minút. Nadviazať opätovne spojenie so Zemou sa podarilo až 45 sekúnd po predpokladanom čase zachytenia signálu. Najprv bolo obnovené telemetrické spojenie, o 31 sekúnd neskôr aj fonické, čiže hlasové.

Približne po dvoch obletoch astronauti upravili obežnú dráhu na takmer kruhovú s parametrami 113 km × 115 km a periódou 120 minút. Celkovo uskutočnili 10 obletov Mesiaca a na obežnej dráhe strávili 20 hodín. Počas nich získali veľké množstvo vedeckého materiálu: vyše 600 čiernobielych a 720 farebných snímok a iné. Veliteľ Borman sa rozhodol zrušiť všetky ďalšie experimenty, pretože posádka bola vyčerpaná. Astronauti tiež vyslali „vianočné posolstvo“ celému ľudstvu.

Dňa 25. decembra o 06:10 UTC, teda po 89 hodinách, 19 minútach a 17 sekundách od štartu, zažali astronauti znovu motor servisného modulu a nastúpili na cestu naspäť na Zem. Zážih, ktorý naviedol loď na návratovú dráhu, trval 203 sekúnd. Rýchlosť lode sa tým zvýšila o 10,72 km/s. Cesta späť trvala 57 hodín a počas nej bola vykonaná iba jedna korekcia dráhy.

Dňa 27. decembra 1968 o 15:25 UTC sa veliteľský modul oddelil od nepotrebného servisného modulu a po ďalších 12 minútach a 16 sekundách vstúpil do atmosféry vo výške cca 120 km nad povrchom Zeme. V tej chvíli zostávalo 14 minút a 27 sekúnd do pristátia. Klesanie spomalili padáky vypustené v čase 15:47 UTC.

O 15:51:42 UTC veliteľský modul Apolla 8 pristál na hladine Tichého oceánu. Miesto pristátia sa nachádzalo asi 2,5 km od plánovaného bodu a 1 600 km juhozápadne od Honolulu, odkiaľ astronautov prepravil vrtuľník na palubu čakajúcej lietadlovej lode USS Yorktown.

Celý let trval 6 dní, 3 hodiny a 42 sekúnd. Na manévre sa spotrebovalo celkovo 14,5 ton pohonných hmôt, pričom zostala ešte trojtonová rezerva. V priebehu letu sa uskutočnilo 6 televíznych reportáží.

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Ota Kéhar. Apollo 8 [online]. astronomia.zcu.cz, [cit. 2019-07-30]. Dostupné online.
  2. Apollo 8 [online]. history.nasa.gov, [cit. 2020-07-13]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. 1. vyd. Praha : Práce, 1982. 480 s. ISBN 24-033-82.
  • VÍTEK, Antonín, LÁLA, Petr. Malá encyklopedie kosmonautiky. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1982. 392 s. ISBN 23-079-82.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Apollo 8

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]