Buzz Aldrin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Buzz Aldrin
astronaut NASA
Buzz Aldrin v roku 1969
Buzz Aldrin v roku 1969
Aldrinov podpis
Št. príslušnosť Spojené štáty Spojené štáty
Stav neaktívny
Narodenie 20. január 1930 (86 rokov)
Montclair, New Jersey, Spojené štáty
Iné zamestnanie stíhací pilot
Čas vo vesmíre 12 dní, 1 hodina, 52 minút
Čas výstupov do otvoreného vesmíru 7 hodín, 52 minút
Kozmonaut od 17. októbra 1963
Misie Gemini 12, Apollo 11
Znaky misií Gemini 12 insignia.png Apollo 11 insignia.png
Kozmonaut do 1. júla 1971

Buzz Aldrin pôvodným menom Edwin Eugene Aldrin, Jr. (* 20. január 1930, Montclair, New Jersey, Spojené štáty), plukovník USAF v. v., je bývalý americký stíhací pilot a astronaut. Bol pilotom lunárneho modulu kozmickej lode Apollo 11 a 20. júla 1969 spolu s Neilom Armstrongom ako prví ľudia pristáli na Mesiaci.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Kariéra v armáde[upraviť | upraviť zdroj]

Vyštudoval na Montclair High School a potom navštevoval vojenskú akadémiu United States Military Academy vo West Point, ktorú v roku 1951 absolvoval ako tretí najlepší v triede. V Kórejskej vojne lietal na strojoch F-86 Sabre a pripísal si dva zostrely lietadiel MiG-15. Potom, čo opustil Kóreu, pôsobil ako inštruktor na základni Nellis v Nevade. Pôsobil tiež na U. S. Air Force Academy a následne sa presunul do Nemecka, kde na základni Bitburg lietal na strojoch F-100 Super Sabre. Aldrin armádu opustil, aby mohol študovať na MIT (Massachusetts Institute of Technology), kde v roku 1963 získal doktorát z astronautiky. Po ukončení štúdií sa opäť vrátil k armáde a opustil ju v roku 1972 po 21 rokoch služby.

Pôsobenie v NASA[upraviť | upraviť zdroj]

Buzz Aldrin na povrchu Mesiaca, 20. júl 1969
Buzz Aldrin počas interview v septembri 2015

V októbri 1963 bol Aldrin vybraný do tretej skupiny astronautov. Jeho seriózny a intelektuálny prístup bol pri plánovaní misií Gemini neoceniteľný, ale Aldrin nebol vybraný do žiadnej z posádok. Až po tragickej smrti hlavnej posádky Gemini 9 sa zo záložnej posádky stala hlavná a do novej záložnej posádky bol vybraný Aldrin. Do vesmíru sa po prvýkrát dostal ako člen posádky Gemini 12, poslednej misie projektu Gemini. V roku 1969 sa zúčastnil ako pilot lunárneho modulu misie Apollo 11 a vstúpil, po Neilovi Armstrongovi, ako druhý človek na povrch Mesiaca.

Lety do vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]

V kozmickej lodi Gemini 12 bol druhým pilotom. Odštartoval spolu s veliteľom lode Jamesom Lovellom z floridského kozmodrómu na Cape Canaveral v novembri 1966. Počas svojej misie sa spojili s raketovým stupňom Agena. Aldrin absolvoval tri výstupy do vesmíru (EVA) s celkovou dĺžkou trvania 5,5 hodiny. Pristáli s kabínou lode na vlnách Atlantického oceánu po lete trvajúcom 3 dni, 22 hodín, 34 minút a 31 sekúnd.

O tri roky neskôr štartovala trojčlenná posádka misie Apollo 11 opäť z Floridy. Tridsaťdeväťročný Aldrin mal funkciu pilota lunárneho modulu, partnermi mu boli Neil Armstrong a Michael Collins. Spoločne s Amstrongom pristál a vystúpil dňa 20. júla 1969 na povrch Mesiaca. Po 21 hodinách pobytu na Mesiaci obaja odleteli späť k lodi obiehajúcej okolo Mesiaca a odleteli k Zemi. Pristáli s kabínou lode v Tichom oceáne po lete trvajúcom 8 dní, 3 hodiny, 18 minút a 35 sekúnd.

Odchod do civilu[upraviť | upraviť zdroj]

Potom sa už nezúčastnil žiadnej ďalšej vesmírnej misie a vrátil sa späť k letectvu, kde pôsobil na manažérskom poste. Jeho kariére však škodili jeho osobné problémy. Vo svojej autobiografii Return to Earth priznáva, že po odchode z NASA trpel depresiami a alkoholizmom. Armádu opustil v roku 1972 a začal pôsobiť v súkromnom sektore, napríklad robil reklamy automobilke Volkswagen.

V roku 2002 ho prezident George W. Bush vymenoval do Prezidentskej komisie pre budúcnosť letecko-kozmického priemyslu Spojených štátov (Presidential Commission on the Future of the United States Aerospace Industry).

V súčasnosti pôsobí v Národnej vesmírnej spoločnosti (National Space Society)[1]. Je majiteľom spoločnosti Starcraft Enterprises.

Rodinné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom 80. rokov 20. storočia si oficiálne zmenil krstné meno na „Buzz“, ktoré bolo pôvodne jeho prezývkou z detských čias a ktoré vzniklo skrátením z nesprávnej výslovnosti „buzzer“ (foneticky „baze“) slova „brother“ (t. j. „brat“, výslovnosť „braze“), ako ho vyslovovala jeho sestra.

Od februára 1988 bol po tretíkrát ženatý a to s Lois Driggs rod. Cannonovou. Ich spoločná rodina mala šesť dospelých detí a jedného vnuka. Manželstvo vydržalo 23 rokov a skončilo rozvodom ako aj predchádzajúce manželstvá s Joan rod. Archerovou a Beverly rod. Van Zileovou.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď sa Buzz Aldrin stal až „druhým človekom“, ktorý otlačil svoju nohu do povrchu Mesiaca, má na svojom konte iné prvenstvo. Stal sa historicky prvým človekom, ktorý kedy močil na inom telese vo vesmíre[2].

Na Aldrinovu počesť bol v roku 1970 jeden z kráterov blízko miesta pristátia Apolla 11 (selenografické súradnice 1,4° s. š., 22,1° v. d., priemer 3 km) pomenovaný jeho menom. Jeho priezvisko nesie tiež planétka 6470 Aldrin, ktorú objavil v roku 1982 na observatóriu na Kleti Antonín Mrkos.

V roku 2000 bol zapísaný v Ohiu do National Aviation Hall of Fame (Národná letecká sieň slávy).

Jeho herecká kariéra je pomerne bohatá[3]. Má hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy. Nadaboval sám seba pre epizódu seriálu Simpsonovci „Deep Space Homer“, kde spolu s Homerom Simpsonom a fiktívnym astronautom Racom Banyonom letí do vesmíru.

V roku 2011 si zahral vo filme Transformers 3 sám seba. V roku 2012 hral taktiež sám seba v seriáli Teória veľkého tresku (piata epizóda šiestej série 6 „The Holographic Excitation“). Ďalej hral sám seba v 20. epizóde 4. sezóny seriálu 30 Rock.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]