Portál:Kozmonautika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Portál Astronómia Astronómia Kozmonautika Portál Slnečná sústava Slnečná sústava Portál Hviezda Hviezda
ASTP Soyuz Spacecraft.jpg Kozmonautický portál
Štartujúca raketa Falcon 9
Eileen Colinsová

Kozmonautika alebo astronautika je oblasť vedy a techniky, ktorá sa zaoberá vynášaním umelých telies a cestovaním mimo zemskú atmosféru. Zahŕňa lety kozmických rakiet a ich pristátie, kozmických raketoplánov, ktoré štartujú s pomocou raketových motorov a pristávajú ako lietadlo, kozmických rakiet vypustených z lietadiel, ale aj kozmických sond a orbitálnych staníc.

Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.

Kozmonautický index (22. máj - 1696 článkov)
1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T Ť U Ú V W Y Z Ž
Apollo 11 Lunar Lander - 5927 NASA.jpg Obrázok týždňa

Soyuz TMA-1.jpg

Kozmická loď Sojuz na obežnej dráhe Zeme

Výročia

3. jún

Vybraný citát
Ba-dzhanibekov-v-a-2002-square.jpg
„Táto poučka nie je v učebniciach, ale bez nej nie je možné v živote vyriešiť žiadnu úlohu. Pochybuj, že všetky ostrovy, hviezdy a zákony sú už objavené. A ver, že ich musíš objaviť práve ty.“Vladimir Džanibekov
Mercury-Atlas 6 Earth photo.jpg Odporúčaný článok
Raketoplán Atlantis práve pristáva a tým ukončuje misiu STS-110

Družicový stupeň raketoplánu nazývaný aj vlastný raketoplán alebo orbiter bola najzložitejšia a najdôležitejšia časť celého amerického raketoplánu. Zároveň to bola jediná časť raketoplánu, ktorá sa dostala do vesmíru a potom pristála. Z hľadiska leteckej terminológie išlo o jednoplošník so samonosným krídlom v tvare dvojitej delty. Slúžil na dopravu nákladu a osôb na obežnú dráhu okolo Zeme a späť. Štartoval ako klasická raketa, návrat prebiehal riadeným kĺzavým pristátím podobným pristávaniu lietadla.

Orbiter mal celkovú dĺžku 37,24 m, výšku 17,25 m a rozpätie krídel 23,79 m. Jeho prázdna hmotnosť bola rôzna pri jednotlivých exemplároch (Columbia bola najťažšia) a pohybovala sa okolo 90 ton. Trup stroja tvorila konštrukcia z hliníkových zliatin. Pre najviac mechanicky namáhané časti sa použila oceľ a titánové zliatiny. Skladal sa z troch hlavných konštrukčných častí:

  • predná časť – dvojpodlažná kabína pre posádku;
  • stredná časť – trup s nákladovým priestorom;
  • zadná časť – motorový priestor s motormi SSME.
Kategórie
Články
Nuvola filesystems services.png Najlepšie články
Apollo 11 · Havária raketoplánu Columbia · Space Shuttle · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · STS-107

Čo je Najlepší článok?
Ďalšie dobré články
Alan Bartlett Shepard · Družicový stupeň raketoplánu · Galileo (kozmická sonda) · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Mir · Neil Armstrong · Opportunity · Program Space Shuttle · Saturn I · Saturn IB · Saturn V · STS-120 · STS-125 · STS-135 · Voyager 2
Čo je Dobrý článok?

Príbuzné portály
Schematicky atom.png

Fyzikálny portál
Saturday.PNG

Astronomický portál
Jupiter and moon.png

Portál slnečná sústava
Airplane template.png

Letecký portál
Najnovšie články

Marsovský rover · Europa Clipper · Jupiter Icy Moons Explorer · Gregory Wiseman · Victor Glover · Christina Kochová · Artemis II · Jessica Watkinsová · Francisco Rubio · Jasmin Moghbeliová · Jonny Kim · Matthew Dominick · Raja Chari · Kayla Barronová · Štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station · Artemis 3 · Ariane 6 · RT-2PM Topol · Slovenská vesmírna kancelária · James Edwin Webb · Čínska aerokozmická spoločnosť pre vedu a technológie · Čínska agentúra pre pilotované kozmické lety · Space Task Group · Robert Rowe Gilruth · Gene Kranz · Astra (satelit) · Astra 19,2°E · Super Heavy (raketový stupeň) · Tchien-wen-1 · Kozmická stanica Tchien-kung · Wen-čchang (kozmodróm) · SpaceX Crew-2 · Dokovanie a kotvenie kozmickej lode · Stykovací uzol · Ingenuity · Planetárna ochrana · Impakt astronomického telesa · CubeSat · ISRU · Obývateľná základňa

Zoznamy
Vedeli ste, že...
Ilustrácia k The Brick Moon
Novinky

30. máj 2023

Čína Z kozmodrómu Ťiou-čchüan odštartovala nosná raketa CZ-2F s kozmickou loďou Shenzhou-16. Na palube mala trojčlennú posádku v zložení Jing Haipeng, Zhu Yangzhu a Gui Haichao. Posádka absolvuje zhruba polročný pobyt na čínskej kozmickej stanici Tiangong.[1]

25. máj 2023

Japonsko Inšpekcia vydala záverečnú správu o príčinách havárie prvého pokusu o pristátie komerčného mesačného pristávacieho modulu HAKUTO-R. Ako príčinu označila softvérovú chybu. V čase 18:43 SELČ, čo bol predpokladaný čas pristátia, lander chybne usúdil, že sa nachádza na mesačnom povrchu, no v skutočnosti bol ešte zhruba 5 km nad ním. Po tomto okamihu modul pokračoval v brzdení pristávacím motorom, až kým mu nedošlo palivo a on sa zrútil na mesačný povrch.[2]

21. máj 2023

USA S raketou Falcon 9 odštartovala misia Axiom-2. Ide o druhú súkromnú misiu na ISS. Kozmická loď Crew Dragon má štvorčlennú posádku, ktorej velí Peggy Whitsonová, bývalá astronautka NASA. Plánovaná dĺžka letu je 12 dní.[3]

5. máj 2023

SCO Začala sa výstavba prvého kozmodrómu v Škótsku a vôbec prvého kozmodrómu na území Britských ostrovov. Tento kozmodróm by zároveň mal byť prvým uhlíkovo neutrálnym kozmodrómom na svete. Kozmodróm má meno Sutherland Spaceport a buduje ho spoločnosť Orbex.[4]

30. apríl 2023

Európska únia ESA ukončila prevádzku svojej meteorologickej družice Aeolus. Družica vypustená v roku 2018 prekonala o rok a pol svoju plánovanú životnosť, no už si vyčerpala takmer všetky zásoby pohonných hmôt. Družica riadene zanikne v zemskej atmosfére a jej trosky by mali dopadnúť do oceánu.[5]

25. apríl 2023

Japonsko Japonský lander HAKUTO-R se pokusil pristáť na Mesiaci, ale havaroval. S pristávacím modulom, ktorý niesol dva mesačné rovery, sa po dobe očakávaného dosadnutia na povrch už nepodarilo nadviazať spojenie. Sonda štartovala 11. decembra 2022 a na obežnej dráhe okolo Mesiaca bola od 21. marca 2023.[6][7]

20. apríl 2023

USA Najväčšia, najhmotnejšia a najvýkonnejšia raketa sveta, Superheavy Starship od spoločnosti SpaceX, absolvovala prvý štart v plnej zostave, ktorý mal dosiahnuť obežnú dráhu. Raketa neniesla ľudskú posádku ani náklad. Test skončil haváriou, lebo niektoré z motorov nefungovali správne. Vo výške asi 39 km sa aktivoval autodeštrukčný systém a zostavu zničil.[8]

14. apríl 2023

Európska únia Po jednodennom odklade spôsobenom nepriazňou počasia z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane odštartovala raketa Ariane 5 s európskou sondou Jupiter Icy Moons Explorer (JUICE) na prieskum ľadových mesiacov Jupitera. Na jej prístrojovom vybavení sa podieľala aj SAV.[1]

13. apríl 2023

USA Marťanský vrtulník Ingenuity vykonal už 50. let nad povrchom Marsu. Let trval takmer 2,5 minúty a stroj počas neho prekonal vzdialenosť 322,2 metrov. Zároveň dosiahol svoj výškový rekord 18 metrov nad terénom. Vrtuľník sa pohybuje v náročnejšom teréne ako na začiatku misie.[9]

3. apríl 2023

USAKanada NASA predstavila posádku letu Artemis II, ktorý má v roku 2024 vykonať oblet Mesiaca. Pôjde o prvý let po vyše 50 rokoch, pri ktorom sa ľudská posádka dostane za nízku obežnú dráhu Zeme. V posádke budú Američania Reid Wiseman, Victor Glover, Christina Kochová a Kanaďan Jeremy Hansen.[2]

28. marec 2023

Rusko Kozmická loď Sojuz MS-22, ktorá kvôli poškodeniu pristávala bez posádky, bezpečne dosadla na územie Kazachstanu. Namiesto posádky sa do priestoru návratovej kabíny umiestnilo napríklad 19 dokončených experimentov z ISS. Servisný modul, na ktorom sa nachádzalo poškodenie, nie je prispôsobený na pristátie, a preto bol pred návratom odhodený a zhorel v zemskej atmosfére.[10]

26. marec 2023

IndiaAnglicko Indická raketa LVM-3 vyniesla poslednú várku družíc siete OneWeb, ktorá zabezpečí globálny internet. Štart s poslednými 36 družicami potrebnými pre plnú prevádzku systému prebehol z kozmodrómu Shriharikota High Altitude Range.[11][12]

Staršie správy

Zdroje

  1. MAJER, Dušan. ŽIVĚ A ČESKY: Odložené starty Falconu a Ariane 5. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2023-04-13. Dostupné online [cit. 2023-04-14].
  2. CHANG, Kenneth. Latest Updates: NASA Introduces the 4 Astronauts of the Artemis II Moon Mission. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2023-04-03. Dostupné online [cit. 2023-04-03]. ISSN 1553-8095.
Osobnosť mesiaca
RIAN archive 612748 Valentina Tereshkova.jpg

Valentina Vladimirovna Tereškovová (rus. Валентина Владимировна Терешкова; * 6. marec 1937, Maslennikovo) je bývalá ruská kozmonautka a súčasná politička, prvá žena, ktorá vyletela do kozmického priestoru. Svoj kozmický let odštartovala 16. júna 1963 v kabíne kozmickej lode Vostok 6 z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Zotrvala na obežnej dráhe Zeme takmer tri dni a potom pristála.

Valentina Tereškovová sa narodila v západnom Rusku (vtedy súčasť Sovietskeho zväzu) v Jaroslavlianskej oblasti ako druhé z troch detí v rodine pochádzajúcej z Bieloruska. Jej otec bol traktorista, zomrel v sovietsko-fínskej vojne v roku 1940, a matka pracovala v textilnom podniku. Valentina začala chodiť do školy v roku 1945 po skončení druhej svetovej vojny, keď mala deväť rokov. Po skončení základnej školskej dochádzky v roku 1953 okamžite nastúpila do práce, a to tiež do textilného podniku ako jej matka. Ani práca nezabránila Valentine ďalej študovať a to aspoň prostredníctvom korešpondenčných kurzov. V roku 1960 dokončila štúdiá na strednej priemyselnej škole textilnej, ale profesiu skoro opustila a bola oficiálne uvoľnenou tajomníčkou závodnej organizácie Komsomolu.

Prebiehajúce misie

Nepilotované:

Pilotované:

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Správcovia portálu

Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov:

Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Delta II 7925 (2925) rocket with Deep Impact.jpg

Vytvoriť: Black Arrow, Blue Origin, CAPSTONE, Cyclon, Dekompresia, Dmitrij Olegovič Rogozin, Dnepr, Expedícia 45 a ďalšie expedície, Hinode, Fermiho gama vesmírny ďalekohľad, Gaia (satelit), Gateway (stanica), Christa McAuliffeová, Christopher Cassidy, Lambda 4S, Luca Parmitano, Lucy (sonda), Luna 18, Medziplanetárna sonda, Mission Control Center (Houston), Molnija, Ohsumi, Ptička (raketoplán), Rokot, New Shepard, Nosné rakety organizácie ESA, Nosné rakety ZSSR a Ruska, Sea Launch, Sean O'Keefe, Samantha Cristoforettiová, Shuttle Landing Facility, Solar Dynamics Observatory, Starliner, Vega (raketa), Venera-16, Yinghuo-1, Zenit (nosná raketa), Zond 1 a ďalšie...
Rozšíriť: Aktívny let, Ariane, Astrodynamika, Letectví a kosmonautika, Luna 9, Program Shuttle-Mir, Kozmické právo, MAVEN, Stredisko riadenia vesmírnych letov, Athena (raketa) a ďalšie kozmonautické výhonky...
Upraviť: Centaur (raketový stupeň)
Preložiť: cs:Velké observatoře -> Veľké kozmické observatóriá....

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika

SaintPierre1.JPG Architektúra · Saturday.PNG Astronómia (The Sun by the Atmospheric Imaging Assembly of NASA's Solar Dynamics Observatory - 20100819.jpg Hviezda · Jupiter and moon.png Slnečná sústava) · Polyploidization.svg Biológia · Zeichen 330 - Autobahn, StVO 1992.svg Cesty · Schematicky atom.png Fyzika · Gnome-globe.svg Geografia · Chemistrylogo.png Chémia · Nuvola apps display.png Informatika
Shuttle.svg Kozmonautika · Airplane template.png Letectvo · F of x.svg Matematika · Star of life3.svg Medicína · Pawprint.png Pes · Jordens inre.svg Vedy o Zemi


Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť

P culture.png Divadlo · Nuvola apps kaboodle.svg Film ·  Hourglass drawing-full.svg História · Eighth notes and rest.png Hudba · Globe of letters.svg Jazyk · Open bible 01 01.svg Literatúra · Nuvola apps kdmconfig.png Ľudia · Society.svg Politika · Sports icon.png Šport (Tennis ball.svg Tenis · ChessSet.jpg Šach)


Krajiny a regióny