Portál:Kozmonautika

Astronómia

Kozmonautika

Slnečná sústava

Hviezda

	Kozmonautický portál
Kozmonautika alebo astronautika je oblasť vedy a techniky, ktorá sa zaoberá vynášaním umelých telies a cestovaním mimo zemskú atmosféru. Zahŕňa lety kozmických rakiet a ich pristátie, kozmických raketoplánov, ktoré štartujú s pomocou raketových motorov a pristávajú ako lietadlo, kozmických rakiet vypustených z lietadiel, ale aj kozmických sond a orbitálnych staníc. Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.

Kozmonautický index (22. november - 1683 článkov)

1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T Ť U Ú V W Y Z Ž

Obrázok týždňa Nádrž ET raketoplánu Atlantis padá späť do atmosféry pri misii STS-110 ďalšie obrázky... Výročia 26. november 1937 – narodil sa Boris Borisovič Jegorov, sovietsky kozmonaut a lekár († 1994) 1959 – sonda Pioneer P-3 bola zničená pri štarte 1965 - štart prvej francúzskej umelej družice Astérix s nosnou raketou Diamant 1985 – štart misie Atlantis STS-61-B, ktorej cieľom bolo vypustenie trojice komunikačných družíc Satcom KU-2, Morelos-B, Aussat-2 a výstup do otvoreného priestoru 1989 – s nosnou raketou Proton 8K82K odštartoval modul Kvant-2, ktorý sa pripojil k vesmírnej stanici Mir 2005 – sonda Hayabusa po druhýkrát pristála na planétke Itokawa 2011 – štart sondy Mars Science Laboratory s nosnou raketou Atlas V 2018 – pristátie sondy InSight na povrchu Marsu ďalšie výročia... Vybraný citát „Ustanovil som rekord v počte dní strávených vo vesmíre. Ale na rekordoch nezáleží, dôležité sú výsledky.“ – Sergej Krikaľov ďalšie výroky... Odporúčaný článok Falcon 9 je dvojstupňová nosná raketa americkej firmy SpaceX. Stala sa známou ako prvá nosná raketa, ktorej raketový stupeň je schopný za pomoci vlastných motorov mäkko pristáť na Zemi a dá sa opäť použiť. Svojím ťahom a nosnosťou sa Falcon 9 vyrovná raketám Angara, Proton, H-2A, H-2B, Delta IV, Atlas V a Dlhý Pochod 5. Je navrhnutá ako nosič lode Dragon. Spaľuje RP-1 a kvapalný kyslík. Priemer aerodynamického krytu je 3,6 – 5,2 metrov. Na nízku obežnú dráhu (LEO) do výšky približne 600 km vynesie od 22,8 ton (F9 v1.2). Na geostacionárnu dráhu (GTO) vo výške 35 500 km vynesie od 8,3 tony (F9 v1.2). Falcon 9 štartuje z komplexu 40 na Cape Canaveral, kalifornskej základne Vandenberg Air Force Base rampy SLC-4E a po úpravách aj z rampy LC-39A v Kennedyho vesmírom stredisku (štartovali z nej aj americké raketoplány a mesačné rakety Saturn V), odkiaľ sa bude štartovať aj s pilotovanou loďou Dragon 2. Prvý stupeň má 9 motorov Merlin (v1.0 Merlin 1C, v1.1 a v1.2 Merlin 1D) spaľujúcich LOX/RP-1 (toto palivo používa celá raketa). celý článok ďalšie odporúčané články... Kategórie Kozmonautika: Kozmické agentúry – Kozmické misie – Kozmonauti – Kozmické programy: Kozmické programy NASA – Ruské kozmické programy – Sovietske kozmické programy Kozmické sondy: Kometárne sondy – Medziplanetárne sondy – Planetárne sondy – Slnečné sondy Prieskum vesmíru: Prieskum Merkúra – Prieskum Venuše – Prieskum Mesiaca – Prieskum Marsu – Prieskum Jupitera – Prieskum Saturna – pozri aj Dejiny prieskumu vesmíru Rakety: Balistické rakety – Nosné rakety – Prieskumné rakety – Raketové stupne Umelé družice Zeme: Kozmické observatóriá – Meteorologické družice – Telekomunikačné družice – Satelitné navigačné systémy Kozmonautika na Slovensku všetky kategórie... Články Hlavné témy: Aktívny let – Astrodynamika – Astronavigácia – Bezváhový stav – Gravitácia – Kozmický let – Kozmický program – Preťaženie – Reaktívny motor – Stredisko riadenia vesmírnych letov – Tiažové zrýchlenie – Výstup do otvoreného vesmíru – Umelé kozmické teleso – Úniková rýchlosť Rakety: Saturn V – Jupiter – Atlas – Thor – V2 – Proton – Sojuz ... Kozmické lode: Mercury – Gemini – Apollo – Space Shuttle – Vostok – Voschod – Sojuz – Orion – Šen-čou – Dragon 2 – Boeing CST-100 Starliner Raketoplány: Buran – Columbia – Challenger – Discovery – Atlantis – Endeavour – Pathfinder Sondy: Pioneer 10 – Pioneer 11 – Voyager 1 – Voyager 2 – Galileo – Cassini – Deep Impact – NEAR Shoemaker – SOHO – Stardust – Mars Pathfinder – Mars Express ... Kozmické observatóriá: Hubbleov vesmírny ďalekohľad – Spitzerov vesmírny ďalekohľad – Chandra – Compton GRO,... Kozmické stanice: Saľut – Skylab – Mir – Medzinárodná vesmírna stanica – Tchien-kung 1 – Tchien-kung 2 – Kozmická stanica Tchien-kung Najlepšie články Apollo 11 · Havária raketoplánu Columbia · Space Shuttle · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · STS-107 Čo je Najlepší článok? Ďalšie dobré články Alan Bartlett Shepard · Družicový stupeň raketoplánu · Galileo (kozmická sonda) · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Mir · Neil Armstrong · Opportunity · Program Space Shuttle · Saturn I · Saturn IB · Saturn V · STS-120 · STS-125 · STS-135 · Voyager 2 Čo je Dobrý článok? Príbuzné portály Fyzikálny portál Astronomický portál Portál slnečná sústava Letecký Portál Najnovšie články Artemis 3 · Ariane 6 · RT-2PM Topol · Slovenská vesmírna kancelária · James Edwin Webb · Čínska aerokozmická spoločnosť pre vedu a technológie · Čínska agentúra pre pilotované kozmické lety · Space Task Group · Robert Rowe Gilruth · Gene Kranz · Astra (satelit) · Astra 19,2°E · Super Heavy (raketový stupeň) · Tchien-wen-1 · Kozmická stanica Tchien-kung · Wen-čchang (kozmodróm) · SpaceX Crew-2 · Dokovanie a kotvenie kozmickej lode · Stykovací uzol · Ingenuity · Planetárna ochrana · Impakt astronomického telesa · CubeSat · ISRU · Obývateľná základňa · Projekt DART · Protimeteorický štít · Perseverance (rover) · Starship (raketa) · Program Artemis · Mars 2020 · SpaceX Demo-2 · Solar Orbiter · Spektr-RG · Lissajousova obežná dráha · Halo orbita · Dlhý pochod 5 (raketa) · Boeing Orbital Flight Test · Heliosynchronná obežná dráha · Near-Earth Object Surveillance Mission Zoznamy Kozmonauti: Zoznam lunárnych astronautov – Zoznam základných posádok Medzinárodnej vesmírnej stanice – Zoznam návštevníkov Medzinárodnej vesmírnej stanice – Zoznam kozmonautov podľa mena Lety: Zoznam pilotovaných vesmírnych letov – Zoznam kozmických letov podľa roka – Zoznam pilotovaných letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu – Zoznam nepilotovaných letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 2010 – 2019 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 2000 – 2009 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1990 – 1999 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1980 – 1989 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1970 – 1979 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1961 – 1969

Vedeli ste, že... ...už päť rokov po štarte prvej umelej družice sveta Spojené štáty odpálili vo vesmíre termonukleárnu bombu so zničujúcimi následkami pre niektoré iné družice? ...z konceptu kozmickej sondy Voyager 3 sa vyvinula sonda Galileo? ...posledná vlajka rozpadnutého ZSSR bola stiahnutá 7. septembra 1992 z platformy kozmickej stanice Mir? ...systémy na palube ISS dokážu recyklovať až 42 % spotrebovaného kyslíka a 90 % vody? ...Werner von Braun sa nazdával, že prvú ľudskú výpravu k Marsu by mala tvoriť flotila desiatich kozmických lodí a dohromady 70 astronautov? ...New Horizons je jediná kozmická sonda mieriaca mimo slnečnú sústavu, ktorá nenesie žiadne posolstvo pre prípadné mimozemské civilizácie? ďalšie zaujímavostí... Novinky 16. november 2022 Po mnohých odkladoch odštartovala misia Artemis I, prvá v rámci programu Artemis a prvý let rakety SLS s kozmickou loďou Orion k Mesiacu.[1] 14. november 2022 Malá kozmická sonda CAPSTONE sa zážihom svojich motorov dostala na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Obehom po neobyčajnej dráhe, takzvanej halo orbite, má otestovať, či túto orbitu bude môcť využívať aj plánovaná vesmírna stanica Gateway, prvá ľuďmi osídlená stanica, ktorá nebude obiehať okolo Zeme.[2] 4. november 2022 Superraketa SLS bola znova prevezená na štartovaciu rampu 39B. Podľa správy z 8. novembra ju tam NASA plánuje nechať navzdory blížiacej sa ďalšej tropickej búrke.[3] 2. november 2022 Štartom družice Kosmos 2563 Rusko dokončilo svoj nový systém včasnej výstrahy. Táto družicová sieť, ktorá nahrádza starú družicovú sieť, má za úlohu identifikovať prípadne vypustenie balistickej rakety s náložou. Z kozmodrómu Pleseck ju vyniesla raketa Sojuz-2, ktorá nahradila staršiu raketu Sojuz.[4] 31. október 2022 Nosná raketa Dlhý pochod 5B vyniesla do kozmu čínsky laboratórny modul Mengtian. Ten sa pripojil k prvej čínskej modulovej stanici Tiangong, ktorá už jeden laboratórny modul nesie.[5][6] 16. október 2022 Sonda Lucy, ktorej cieľom je prieskum Jupiterových Trójanov, urobila gravitačný manéver pri Zemi. Ide o prvý z troch gravitačných manévrov pri Zemi, ktoré má sonda absolvovať. Pri tejto príležitosti zhotovila snímky Zeme a Mesiaca.[7] 14. október 2022 Kozmická loď Dragon SpaceX Crew-4 so štvorčlennou posádkou, ktorá tvorila časť Expedície 67, sa po necelom polroku strávenom vo vesmíre oddelila od ISS. V ten istý deň pristála v Atlantickom oceáne neďaleko Floridy.[8] 13. október 2022 Slovensko sa stalo pridruženým členom Európskej kozmickej agentúry (ESA). Pridružené členstvo v ESA je intenzívnejšou a náročnejšou formou spolupráce, než akú vykonávalo Slovensko s ESA od roku 2016. Vďaka pridruženému členstvu sa výrazne rozšíria možnosti pre slovenský vesmírny sektor zúčastňovať sa spoločných európskych projektov v rámci vybraných programov ESA.[9] 13. október 2022 Vo veku 93 rokov umrel James Alton McDivitt, americký astronaut, veterán programov Gemini a Apollo. Do oddielu astronautov bol vybraný v rámci druhého výberu. V rokoch 1969-72 pôsobil ako manažér programu Apollo.https://kosmonautix.cz/2022/10/james-alton-mcdivitt-1929-2022/ 13. október 2022 NASA potvrdila, že k ďalšiemu pokusu o premiérový štart rakety SLS so zatiaľ nepilotovanou kozmickou loďou Orion nastane 14. novembra. 7. až 8. novembra by sa zostava mala presunúť na štartovaciu rampu z haly VAB, kam sa ukryla pred hurikánom Ian.[10] 11. október 2022 NASA usporiadala tlačovú konferenciu, na ktorej predstavila predbežné výsledky zásahu planétky Dimorphos americkou sondou DART. Táto udalosť mala zmeniť obežnú dráhu planétky a výsledná zmena bola napokon oveľa väčšia, ako sa očakávalo. Obežná doba tejto malej planétky okolo väčšej planétky Didymos sa skrátila o 32 minút, pričom očakávaná hodnota bola nahrubo odhadnutá na 10 minút. Zasiahnutú planétku stále skúmajú observatóriá na celom svete, ktoré zaznamenali, že trosky po zrážke vytvorili kométe podobný chvost s dĺžkou vyše 10 000 km.[11] 9. október 2022 Množstvo kozmických observatórií, mimo iných aj slovenský CubeSat GRBAlpha, pozorovali záblesk gama žiarenia. Pozorovania slovenského satelitu pravdepodobne umožnia určiť jasnosť záblesku aj na vrchole jasnosti na rozdiel od detektoru na družici Fermi, ktorý bol týmto zábleskom saturovaný.[12] Staršie správy Zdroje Osobnosť mesiaca Konstantin Petrovič Feoktistov (rus. Константин Петрович Феоктистов; * 7. február 1926, Voronež – † 21. november 2009, Moskva) bol sovietsky kozmonaut, vedec a vedúci konštruktér kozmických lodí (Vostok, Voschod a Sojuz) a kozmických staníc Saľut. V roku 1964 sa ako vedecký pracovník zúčastnil spolu s Vladimirom Komarovom a Borisom Jegorovom prvého kozmického letu trojčlennej posádky v kozmickej lodi Voschod 1. Spolu s lekárom Jegorovom boli prvými sovietskymi civilnými kozmonautmi. Feoktistov bol tiež jediný zo sovietskych kozmonautov, ktorý nebol členom komunistickej strany (KSSZ). V rokoch 1974 až 1990 bol námestníkom generálneho konštruktéra NPO Energija, popredného podniku sovietskeho pilotovaného kozmického programu. Je po ňom pomenovaný aj kráter Feoktistov na odvrátenej strane Mesiaca. Narodil sa 7. februára 1926 v meste Voronež v úradníckej rodine ruskej národnosti. Otec Piotr Pavlovič Feoktistov (1890 – 1984) bol účtovníkom, matka Marija Fiodorovna (1890 – 1957) zdravotnou sestrou, neskôr pokladníčkou sporiteľne. Na začiatku sovietsko-nemeckej vojny rodina stratila jeho staršieho brata Borisa, nezvestného od roku 1941. V lete 1942 dokončil deviatu triedu a dobrovoľne sa prihlásil do armády. Vo vojsku strávil len necelé dva mesiace od 7. júla do 28. augusta 1942. Bol poslaný k prieskumnej jednotke voronežského frontu. Pri šiestej prieskumnej akcii padol do rúk nemeckých jednotiek v oblasti Voroneže. Nemci sa ho rozhodli za špionáž na mieste popraviť. Privliekli ho k zákopu a zasiahli ho z pištole do hlavy. Keďže po páde do zákopu ležal na bruchu, si jeho popravcovia nevšimli, že ešte žije a odišli. Strela mu vnikla do tela v oblasti sánky a vyletela krkom. Feoktistov stratil vedomie, ale po ich odchode sa v noci prebral a ťažko ranený došiel späť k svojej jednotke. Po vyliečení bol z armády prepustený. celý článok... ďalšie osobnosti... Prebiehajúce misie Nepilotované: Čchang-e 4 vo vesmíre 3 roky a 354 dní Parker Solar Probe vo vesmíre 4 roky a 100 dní Hajabusa 2 vo vesmíre 7 rokov a 358 dní Čchang-e 3 vo vesmíre 8 rokov a 360 dní ExoMars vo vesmíre 6 rokov a 257 dní Hubblov vesmírny ďalekohľad vo vesmíre 32 rokov a 216 dní Chandra vo vesmíre 23 rokov a 126 dní Juno vo vesmíre 11 rokov a 113 dní Lunar Reconnaissance Orbiter‎ vo vesmíre 13 rokov a 161 dní Mars Odyssey vo vesmíre 21 rokov a 233 dní Mars Reconnaissance Orbiter vo vesmíre 17 rokov a 106 dní Mars Science Laboratory vo vesmíre 11 rokov a 0 dní New Horizons vo vesmíre 16 rokov a 311 dní OSIRIS-REx vo vesmíre 6 rokov a 79 dní STEREO vo vesmíre 16 rokov a 31 dní Voyager 1 vo vesmíre 45 rokov a 82 dní Voyager 2 vo vesmíre 45 rokov a 98 dní ďalšie Pilotované: Medzinárodná vesmírna stanica Expedícia 68 Sergej Prokopiev (2), veliteľ, Roskosmos (CPK) Dmitrij Petelin (1), palubný inžinier 1, Roskosmos (CPK) Francisco Rubio (1), palubný inžinier 2, NASA Nicole Mannová (1), palubný inžinier 3, NASA Josh Cassada (1), palubný inžinier 4, NASA Kóiči Wakata (5), palubný inžinier 5, JAXA Anna Kikina (1), palubný inžinier 6, Roskosmos (CPK) Čínska vesmírna stanica Šen-čou 14 Čchen Tung (2), veliteľ, PLAAC Liou Jang (2), operátor 1, PLAAC Cchaj Sü-če (1), operátor 2, PLAAC (V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.) Správcovia portálu Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov: Eryn Blaireová Andrej-airliner

	Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Vytvoriť: Black Arrow, Blue Origin, CAPSTONE, Cyclon, Dekompresia, Dmitrij Olegovič Rogozin, Dnepr, Expedícia 45 a ďalšie expedície, Hinode, Fermiho gama vesmírny ďalekohľad, Gaia (satelit), Gateway (stanica), Christa McAuliffeová, Christopher Cassidy, Lambda 4S, Luca Parmitano, Lucy (sonda), Luna 18, Medziplanetárna sonda, Mission Control Center (Houston), Molnija, Ohsumi, Ptička (raketoplán), Rokot, New Shepard, Nosné rakety organizácie ESA, Nosné rakety ZSSR a Ruska, Sea Launch, Sean O'Keefe, Samantha Cristoforettiová, Shuttle Landing Facility, Solar Dynamics Observatory, Starliner, Vega (raketa), Venera-16, Yinghuo-1, Zenit (nosná raketa), Zond 1 a ďalšie... Rozšíriť: Aktívny let, Ariane, Astrodynamika, Letectví a kosmonautika, Luna 9, Program Shuttle-Mir, Kozmické právo, MAVEN, Stredisko riadenia vesmírnych letov, Athena (raketa) a ďalšie kozmonautické výhonky... Upraviť: Centaur (raketový stupeň) Preložiť: cs:Velké observatoře -> Veľké kozmické observatóriá....

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika  Architektúra ·  Astronómia ( Hviezda ·  Slnečná sústava) ·  Biológia ·  Cesty ·  Fyzika ·  Geografia ·  Chémia ·  Informatika  Kozmonautika ·  Letectvo ·  Matematika ·  Medicína ·  Pes ·  Vedy o Zemi Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť  Divadlo ·  Film ·   História ·  Hudba ·  Jazyk ·  Literatúra ·  Ľudia ·  Politika ·  Šport ( Tenis ·  Šach) Krajiny a regióny  Belgicko  Česko  Fínsko  Francúzsko  Luxembursko  Rusko  Samoa  Slovensko  Bratislava  Košice  Žilina  Taliansko  Vatikán  Byzantská ríša