|
Vybraný citát
|
|
„Táto poučka nie je v učebniciach, ale bez nej nie je možné v živote vyriešiť žiadnu úlohu. Pochybuj, že všetky ostrovy, hviezdy a zákony sú už objavené. A ver, že ich musíš objaviť práve ty.“ – Vladimir Džanibekov
|
|
|
Odporúčaný článok
|
|
Družicový stupeň raketoplánu nazývaný aj vlastný raketoplán alebo orbiter bola najzložitejšia a najdôležitejšia časť celého amerického raketoplánu. Zároveň to bola jediná časť raketoplánu, ktorá sa dostala do vesmíru a potom pristála. Z hľadiska leteckej terminológie išlo o jednoplošník so samonosným krídlom v tvare dvojitej delty. Slúžil na dopravu nákladu a osôb na obežnú dráhu okolo Zeme a späť. Štartoval ako klasická raketa, návrat prebiehal riadeným kĺzavým pristátím podobným pristávaniu lietadla.
Orbiter mal celkovú dĺžku 37,24 m, výšku 17,25 m a rozpätie krídel 23,79 m. Jeho prázdna hmotnosť bola rôzna pri jednotlivých exemplároch (Columbia bola najťažšia) a pohybovala sa okolo 90 ton. Trup stroja tvorila konštrukcia z hliníkových zliatin. Pre najviac mechanicky namáhané časti sa použila oceľ a titánové zliatiny. Skladal sa z troch hlavných konštrukčných častí:
- predná časť – dvojpodlažná kabína pre posádku;
- stredná časť – trup s nákladovým priestorom;
- zadná časť – motorový priestor s motormi SSME.
|
|
|
|
Novinky
|
|
30. máj 2023
Z kozmodrómu Ťiou-čchüan odštartovala nosná raketa CZ-2F s kozmickou loďou Shenzhou-16. Na palube mala trojčlennú posádku v zložení Jing Haipeng, Zhu Yangzhu a Gui Haichao. Posádka absolvuje zhruba polročný pobyt na čínskej kozmickej stanici Tiangong.[1]
25. máj 2023
Inšpekcia vydala záverečnú správu o príčinách havárie prvého pokusu o pristátie komerčného mesačného pristávacieho modulu HAKUTO-R. Ako príčinu označila softvérovú chybu. V čase 18:43 SELČ, čo bol predpokladaný čas pristátia, lander chybne usúdil, že sa nachádza na mesačnom povrchu, no v skutočnosti bol ešte zhruba 5 km nad ním. Po tomto okamihu modul pokračoval v brzdení pristávacím motorom, až kým mu nedošlo palivo a on sa zrútil na mesačný povrch.[2]
21. máj 2023
S raketou Falcon 9 odštartovala misia Axiom-2. Ide o druhú súkromnú misiu na ISS. Kozmická loď Crew Dragon má štvorčlennú posádku, ktorej velí Peggy Whitsonová, bývalá astronautka NASA. Plánovaná dĺžka letu je 12 dní.[3]
5. máj 2023
Začala sa výstavba prvého kozmodrómu v Škótsku a vôbec prvého kozmodrómu na území Britských ostrovov. Tento kozmodróm by zároveň mal byť prvým uhlíkovo neutrálnym kozmodrómom na svete. Kozmodróm má meno Sutherland Spaceport a buduje ho spoločnosť Orbex.[4]
30. apríl 2023
ESA ukončila prevádzku svojej meteorologickej družice Aeolus. Družica vypustená v roku 2018 prekonala o rok a pol svoju plánovanú životnosť, no už si vyčerpala takmer všetky zásoby pohonných hmôt. Družica riadene zanikne v zemskej atmosfére a jej trosky by mali dopadnúť do oceánu.[5]
25. apríl 2023
Japonský lander HAKUTO-R se pokusil pristáť na Mesiaci, ale havaroval. S pristávacím modulom, ktorý niesol dva mesačné rovery, sa po dobe očakávaného dosadnutia na povrch už nepodarilo nadviazať spojenie. Sonda štartovala 11. decembra 2022 a na obežnej dráhe okolo Mesiaca bola od 21. marca 2023.[6][7]
20. apríl 2023
Najväčšia, najhmotnejšia a najvýkonnejšia raketa sveta, Superheavy Starship od spoločnosti SpaceX, absolvovala prvý štart v plnej zostave, ktorý mal dosiahnuť obežnú dráhu. Raketa neniesla ľudskú posádku ani náklad. Test skončil haváriou, lebo niektoré z motorov nefungovali správne. Vo výške asi 39 km sa aktivoval autodeštrukčný systém a zostavu zničil.[8]
14. apríl 2023
Po jednodennom odklade spôsobenom nepriazňou počasia z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane odštartovala raketa Ariane 5 s európskou sondou Jupiter Icy Moons Explorer (JUICE) na prieskum ľadových mesiacov Jupitera. Na jej prístrojovom vybavení sa podieľala aj SAV.[1]
13. apríl 2023
Marťanský vrtulník Ingenuity vykonal už 50. let nad povrchom Marsu. Let trval takmer 2,5 minúty a stroj počas neho prekonal vzdialenosť 322,2 metrov. Zároveň dosiahol svoj výškový rekord 18 metrov nad terénom. Vrtuľník sa pohybuje v náročnejšom teréne ako na začiatku misie.[9]
3. apríl 2023
 NASA predstavila posádku letu Artemis II, ktorý má v roku 2024 vykonať oblet Mesiaca. Pôjde o prvý let po vyše 50 rokoch, pri ktorom sa ľudská posádka dostane za nízku obežnú dráhu Zeme. V posádke budú Američania Reid Wiseman, Victor Glover, Christina Kochová a Kanaďan Jeremy Hansen.[2]
28. marec 2023
Kozmická loď Sojuz MS-22, ktorá kvôli poškodeniu pristávala bez posádky, bezpečne dosadla na územie Kazachstanu. Namiesto posádky sa do priestoru návratovej kabíny umiestnilo napríklad 19 dokončených experimentov z ISS. Servisný modul, na ktorom sa nachádzalo poškodenie, nie je prispôsobený na pristátie, a preto bol pred návratom odhodený a zhorel v zemskej atmosfére.[10]
26. marec 2023
 Indická raketa LVM-3 vyniesla poslednú várku družíc siete OneWeb, ktorá zabezpečí globálny internet. Štart s poslednými 36 družicami potrebnými pre plnú prevádzku systému prebehol z kozmodrómu Shriharikota High Altitude Range.[11][12]
Staršie správy
Zdroje
- ↑ MAJER, Dušan. ŽIVĚ A ČESKY: Odložené starty Falconu a Ariane 5. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2023-04-13. Dostupné online [cit. 2023-04-14].
- ↑ CHANG, Kenneth. Latest Updates: NASA Introduces the 4 Astronauts of the Artemis II Moon Mission. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2023-04-03. Dostupné online [cit. 2023-04-03]. ISSN 1553-8095.
|
|
Prebiehajúce misie
|
|
Nepilotované:
Pilotované:
Medzinárodná vesmírna stanica
Expedícia 69
Sergej Prokopiev (2), veliteľ, Roskosmos (CPK)
Dmitrij Petelin (1), palubný inžinier 1, Roskosmos (CPK)
Francisco Rubio (1), palubný inžinier 2, NASA
Stephen Bowen (4), palubný inžinier 3, NASA
Warren Hoburg (1), palubný inžinier 4, NASA
Sultán an-Nijádí (1), palubný inžinier 5, MBRSC
Andrej Feďajev (1), palubný inžinier 6, Roskosmos (CPK)
Čínska vesmírna stanica
- Expedícia 4
Fej Ťün-lung (2), veliteľ, PLAAC
Teng Čching-ming (1), operátor 1, PLAAC
Čang Lu (1), operátor 2, PLAAC
Ťing Chaj-pcheng (4), operátor 3, PLAAC
Ču Jang-ču (1), operátor 4, PLAAC
Kuej Chaj-čchao (1), operátor 5, CMSA
(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)
|
|
Správcovia portálu
|
|
Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov:
|
|