Preskočiť na obsah

Portál:Kozmonautika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
S portálom je prepojených 1 711 článkov.
Portál Astronómia Astronómia Kozmonautika Portál Slnečná sústava Slnečná sústava Portál Hviezda Hviezda
Kozmonautický portál
Štartujúca raketa Falcon 9
Štartujúca raketa Falcon 9
Eileen Colinsová
Eileen Colinsová

Kozmonautika alebo astronautika je oblasť vedy a techniky, ktorá sa zaoberá vynášaním umelých telies a cestovaním mimo zemskú atmosféru. Zahŕňa lety kozmických rakiet a ich pristátie, kozmických raketoplánov, ktoré štartujú s pomocou raketových motorov a pristávajú ako lietadlo, kozmických rakiet vypustených z lietadiel, ale aj kozmických sond a orbitálnych staníc.

Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.

Kozmonautický index (22. november - 1731 článkov)
1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T Ť U Ú V W Y Z Ž
Obrázok týždňa

Hubblov vesmírny ďalekohľad

Výročia

14. december

Vybraný citát
„Prišli sme preskúmať Mesiac a najdôležitejšia vec je, že sme objavili Zem.“William Anders
Odporúčaný článok
)Start raketoplánu Columbia STS-1, prvej misie space shuttle
)Start raketoplánu Columbia STS-1, prvej misie space shuttle

Space Shuttle bol americký pilotovaný kozmický raketoplán používaný na lety do vesmíru vládnou organizáciou NASA. Mal sa stať jednou zo súčastí projektovaného komplexného kozmického dopravného systému STS (Space Transportation System), ktorý však nebol realizovaný.

Raketoplán projektovala a postavila, päť plne prevádzkyschopných exemplárov, firma Rockwell International, Space Systems Group (teraz Boeing North American), Palmdale, Kalifornia (USA). Lety sú riadené z riadiaceho strediska MCC (Mission Control Center) v Johnsonovom kozmickom stredisku (NASA Lyndon B. Johnson Space Center) v Houstone, Texas (USA) pre NASA Office of Space Flight, Washington (USA).

Celková dĺžka zostavy raketoplánu Space Shuttle pri vzlete bola 56,14 m. Vzletová hmotnosť sa pri jednotlivých exemplároch a ich misiách líšila a pohybovala sa približne okolo 2 050 ton. Pristávacia hmotnosť tiež kolísala a závisela najmä na množstve nákladu, dopravovaného naspäť na Zem; zvyčajne sa pohybovala od 90 do 115 ton.

Kategórie


Články
Najlepšie články
Apollo 11 · Havária raketoplánu Columbia · Space Shuttle · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · STS-107

Čo je Najlepší článok?
Ďalšie dobré články
Alan Bartlett Shepard · Družicový stupeň raketoplánu · Galileo (kozmická sonda) · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Mir · Neil Armstrong · Opportunity · Program Space Shuttle · Saturn I · Saturn IB · Saturn V · STS-120 · STS-125 · STS-135 · Voyager 2
Čo je Dobrý článok?

Najnovšie články

Michal Fulier (pilot) · SPHEREx · Pioneer Venus Orbiter · SPACE 40 · Lucy (sonda) · Blue Ghost · Mercury-Redstone 2 · Enos (šimpanz) · NASA Astronaut Group 5 · NASA Astronaut Group 4 · NASA Astronaut Group 3 · NASA Astronaut Group 2 · Mercury Seven · Armstrong Siddeley Stentor · Artemis Accords · Blue Origin NS-16 · New Glenn · New Shepard · Blue Origin · Manned Maneuvering Unit · Gaia (satelit) · Portál:Kozmonautika/Novinky (2025) · Zoznam kozmických letov (2024) · TOPAZ (jadrový reaktor) · KN-02 Toksa · Fath 360 · Raketa (zbraň) · GRBBeta · Astra 19,2°E · JPL Small-Body Database · Mercury Control Center · Ranger 4 · Pioneer 4 · Ranger 1 · Čandraján-3 · Áditja-L1 · Psyche (sonda) · Pioneer 0 · Luna 25 · OTR-21 Točka

Zoznamy
Príbuzné portály

Fyzikálny portál

Astronomický portál

Portál slnečná sústava

Letecký portál
Vedeli ste, že...
Raketoplán Atlantis pri štarte na svoj prvý let STS-51-J, 3. október 1985
Raketoplán Atlantis pri štarte na svoj prvý let STS-51-J, 3. október 1985
  • ...Sovieti plánovali nechať obletieť Mesiac troma svojimi posádkami a potom poslať tú najlepšiu z nich na pristátie?
  • ...v roku 1985 mal americký raketoplán za sebou rekordný počet štartov – 9?
  • ...je možné, že najhoršou katastrofou spojenou s kozmickým programom bol neúspešný štart čínskej rakety Čchang-čeng 3 (Dlhý pochod 3), ktorá spadla na neďaleké mestečko a mohla zabiť až niekoľko stoviek ľudí?
  • ...je trikrát väčšia šanca, že človeka zasiahne padajúci meteorit, ako šanca, že ho zasiahne padajúci kus kozmického odpadu?
  • ...sonda Galileo nepozorovala iba Jupiter a jeho mesiace, ale aj Slnko, Zem, Mesiac, Venušu, dva asteroidy, dve kométy a hľadala tiež gravitačné vlny?
  • ...kozmické lode Vostok aj Mercury boli spočiatku vyvíjané ako špionážne satelity?
Novinky

9. december 2025

Rusko Kozmická loď Sojuz MS-27 pristála v kazachstanskej stepi. Po zhruba pol roku na na Zem vrátili kozmonauti Sergej Ryžikov, Alexej Zubrickij a Jonny Kim, členovia dlhodobej expedície na ISS.[1]

3. december 2025

Čína Prvý štart novej čínskej, prvej znovupoužiteľnej rakety Zhuque-3. Štartovala z kozmodrómu Ťiou-čchüan a dopravila na nízku obežnú dráhu hmotnostný simulátor užitočného zaťaženia. Let prebiehal podľa predpokladov až do záverečného navádzania prvého stupňa na pristávaciu plochu, ktoré sa nepodarilo.[2]

27. november 2025

Rusko Z Bajkonuru odštartovala pilotovaná kozmická loď Sojuz MS-28 s troma členmi posádky Expedície 74 na ISS. Loď sa pripojila k stanici po zhruba troch hodinách letu. Návrat lode s posádkou sa očakáva v lete 2026.[3] Pri štarte došlo k poškodeniu bajkonurského štartovacieho komplexu č. 31., čo môže oddialiť budúce štarty ruských lodí k ISS.[4]

25. november 2025

Čína Čína vypustila bezpilotnú kozmickú loď Shenzhou-22, ktorá sa pripojila k čínskej stanici Tiangong. Ide o náhradu za poškodenú kozmickú loď Shenzhou-20, resp. Shenzhou-21, ktorú odchádzajúca posádka stanice musela použiť na pristátie namiesto Shenzhou-20. Loď priviezla aj nástroje, pomocou ktorých sa taikonauti majú pokúsiť opraviť poškodený priezor na Shenzhou-20.[5]

14. november 2025

Čína Posádka čínskej kozmickej stanice Tchien-kung, ktorá sa kvôli poškodeniu svojej lode kozmickým odpadom nemohla vrátiť na Zem, pristála v kozmickej lodi Shenzhou 21. V tej priletela koncom októbra posádka, ktorá ju vystriedala. Aby sa pôvodná posádka Shenzhou 21 mohla vrátiť na Zem, Čína urýchľuje prípravy na štart nasledujúcej kozmickej lode Shenzhou 22, ktorá priletí k vesmírnej stanici bez posádky.[6]

13. november 2025

USA Z Kennedyho vesmírneho strediska odštartovala nosná raketa New Glenn s nákladom dvoch sond ESCAPADE. Ide o relatívne malé a nízkorozpočtové sondy, ktoré sú určené na prieskum magnetosféry Marsu a slnečného vetra. Z dôvodu oneskorenia štartu bude ich dráha komplikovaná a orbitu Marsu dosiahnu až v jeseni 2027.[7]

21. november 2025

USA Vládny shuttdown skončil a NASA opäť obnovila činnosť. Americký Senát dva dni predtým schválil návrh zákona o krátkodobom federálnom financovaní vo fiškálnom roku 2026. Zamestnanci na nútenej dovolenke sa vrátili do práce.[8]

8. november 2025

Čína Misia odchádzajúcej posádky čínskej kozmickej stanice Tchien-kung sa predĺžila. Dôvodom je, že ich návratovú kozmickú loď Shenzhou-20 zasiahol pravdepodobne kúsok kozmického odpadu a nevie sa, či je bezpečná pre návrat. Podrobnejšie informácie o problémoch ani o termíne návratu posádky Čína nezverejnila. Na stanici sa tak nachádzajú dve šesťčlenné posádky spoločne po dobu, ktorá vytvorila nový rekord.[9]

31. október 2025

Čína Z kozmodrómu Ťiou-čchüan odštartovala raketa Chang Zheng-2F s kozmickou loďou Shenzhou-21. Po 3,5 hodine od štartu sa loď spojila s čínskou kozmickou stanicou Tchien-kung a jej trojčlenná posádka prešla na jej palubu, aby vystriedala členov predošlej expedície. Tí by mali pristáť v priebehu novembra 2025.[10]

26. október 2025

Japonsko Z japonského kozmodrómu Tanegašima odštartovala raketa H-III a vyniesla na orbitu novú kozmickú loď HTV-X. Táto nákladná kozmická loď vezie na ISS zhruba 6000 kg nákladu vrátane niekoľkých cubeSatov. Rozšírila sa tým skupina lodí schopných zásobovať ISS.[11]

14. október 2025

USA Zostava Superheavy Starship absolvovala ďalší úspešný testovací suborbitálny let, posledný let Starship 2. generácie. Starship pri ňom vypustila makety družíc Starlink a prečkala prelet atmosférou pri pristávaní navzdory zámerným poškodeniam tepelného štítu. Oba stupne vykonali úspešné simulované pristátie na morskej hladine.[12]

1. október 2025

USA Keďže sa nestihol dokončiť proces schvaľovania rozpočtových zákonov, agentúra NASA prešla od 1. októbra do núdzového režimu "shutdown". Pozastavené sú všetky aktivity agentúry okrem nevyhnutných činností a výdavkov s výnimkou prác v projekte Medzinárodnej vesmírnej stanice, programu Artemis vrátane vývoja pilotovaných lunárnych landerov a bezpečnej prevádzky misií satelitov a prijímanie údajov z nich. Ostatní zamestnanci NASA sú na vynútenej dovolenke. Nie je známe, ako dlho bude tento výpadok trvať.[13]

22. september 2025

USA NASA predstavila desať nových astronautov-kandidátov vybraných spomedzi viac ako 8000 záujemcov. Skupina ihneď zahájila takmer dvojročný základný výcvik. Skupinku tvoria štyria muži a šesť žien.[14]

Staršie správy

Zdroje

  1. MAJER, Dušan. ŽIVĚ: Návrat Sojuzu MS-27. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 8. prosince 2025. Dostupné online [cit. 2025-12-09].
  2. HOUŠKA, Lukáš. Kosmotýdeník 690 (1. 12. – 7. 12.). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 7. prosince 2025. Dostupné online [cit. 2025-12-09].
  3. MEK - Sojuz MS-28 [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-11-28]. Dostupné online.
  4. PEARLMAN, Robert Z. Russia's only active launch pad for cosmonauts damaged by Soyuz crew launch to International Space Station. Space.com (New York: Future US), 2025-11-28. Dostupné online [cit. 2025-11-28].
  5. MEK - Shenzhou-22 [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-11-28]. Dostupné online.
  6. MAJER, Dušan. Posádka poškozené čínské lodi se vrátila na Zemi. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-11-14. Dostupné online [cit. 2025-11-14].
  7. MEK - ESCAPADE [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-11-14]. Dostupné online.
  8. HOŠEK, Jiří. Shutdown skončil, NASA obnovuje provoz. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-11-21. Dostupné online [cit. 2025-11-25].
  9. HOUŠKA, Lukáš. Kosmotýdeník 686 (3. 11. – 9. 11.). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-11-09. Dostupné online [cit. 2025-11-10].
  10. MEK - Shenzhou-21 [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-11-05]. Dostupné online.
  11. JÁNSKÝ, Zdeněk. ŽIVĚ A ČESKY: První HTV-X míří k ISS. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-10-25. Dostupné online [cit. 2025-10-27].
  12. SOUKUP, Matěj. ŽIVĚ A ČESKY: Super Heavy Starship – staré končí, nové začíná. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-10-13. Dostupné online [cit. 2025-10-15].
  13. HOŠEK, Jiří. Činnost NASA v podmínkách shutdownu. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-10-02. Dostupné online [cit. 2025-10-03].
  14. MAJER, Dušan. Známe deset nových členů oddílu astronautů NASA. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-09-23. Dostupné online [cit. 2025-09-23].
Osobnosť mesiaca

Eugene Andrew „Gene“ Cernan (* 14. marec 1934, Chicago, Illinois, USA – † 16. január 2017, Houston, Texas) bol americký astronaut, námorný pilot, elektrotechnik, letecký inžinier a stíhací pilot. Po otcovi bol slovenského a po matke českého pôvodu. Počas misie Apollo 17 sa stal jedenástym človekom, ktorý sa prešiel po Mesiaci. Na konci tretieho a zároveň posledného výstupu na mesačný povrch sa vrátil do lunárneho modulu až po kolegovi Harrisonovi Schmittovi a stal sa posledným človekom na Mesiaci v rámci programu Apollo.

Predtým, ako sa stal astronautom, absolvoval bakalárske štúdium elektrotechniky na Purdue University a vstúpil do amerického námorníctva (U.S. Navy) prostredníctvom výcvikového programu dôstojníkov v zálohe (Naval Reserve Officers Training Corps). Po leteckom výcviku sa stal námorným pilotom. V roku 1963 získal na U.S. Naval Postgraduate School magisterský titul (Master of Science) v oblasti leteckého inžinierstva. U námorníctva dosiahol hodnosť kapitána a v roku 1976 z neho odišiel.

Cernan trikrát letel do vesmíru a dvakrát k Mesiacu: ako pilot Gemini 9A v júni 1966, ako pilot lunárneho modulu Apolla 10 v máji 1969 a ako veliteľ Apolla 17 v decembri 1972, posledného pristátia ľudí na Mesiaci v 20. storočí. Bol tiež členom záložných posádok misií Gemini 12, Apollo 7 a Apollo 14.

Prebiehajúce misie

Nepilotované:

Pilotované:

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Správcovia portálu

Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov:

Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov

Vytvoriť: ADRAS-J, Antares (raketa), Artemis 3, Astrobotic, Barry Wilmore, Black Arrow, CAPSTONE, Crawler, Cyclon, Čchang-e 6, Dekompresia, Dmitrij Olegovič Rogozin, Dnepr, Euclid, Expedícia 45 a ďalšie expedície, Euclid, Explorer 19, Fermiho gama vesmírny ďalekohľad, HAKUTO-R, Hinode, Christa McAuliffeová, Christopher Cassidy, Intuitive Machines, Lambda 4S, Luca Parmitano, Luna 18, Mars Orbiter Mission, Mesačný rover, Medziplanetárna sonda, Mission Control Center (Houston), Molnija, Nova-C, Ohsumi, OneWeb, Peregrine, Program Voyager, Ptička (raketoplán), Rokot, Nosné rakety organizácie ESA, Nosné rakety ZSSR a Ruska, Sea Launch, Sean O'Keefe, Samantha Cristoforettiová, Scout (raketa), Shuttle Landing Facility, Smart Lander for Investigating Moon, Solar Dynamics Observatory, Štartovací komplex 13 na Cape Canaveral Space Force Station, vedecká družica, Vega (raketa), Venera-16, Virgin Orbit, Vulcan (raketa), Yinghuo-1, Zenit (nosná raketa), Zond 1 a ďalšie...
Rozšíriť: Aktívny let, Ariane, Astrodynamika, Letectví a kosmonautika, Luna 9, Program Shuttle-Mir, Kozmické právo, Stredisko riadenia vesmírnych letov, Athena (raketa), Viking 1 a ďalšie kozmonautické výhonky...
Upraviť: Centaur (raketový stupeň)
Preložiť: cs:Velké observatoře -> Veľké kozmické observatóriá....

Ostatné portály