|
Vybraný citát
|
|
„Zvedavosť je podstatou ľudskej existencie. Kto sme? Kde sme? Odkiaľ pochádzame? Kam vlastne smerujeme? Ja to neviem. Nemám na tieto otázky odpovede. Neviem, čo je za rohom. Ale chcem to zistiť.“ – Eugene Cernan
|
|
|
Odporúčaný článok
|
|
Voyager 2 (označovaný niekedy ako VGR 77–3, či Mariner Jupiter/Saturn B alebo 10271) je medziplanetárna kozmická sonda vypustená v roku 1977 určená na prieskum vonkajších planét slnečnej sústavy, ktorá ako prvá a zatiaľ jediná sonda preletela okolo planét Urán a Neptún. Pôvodne mala byť súčasťou programu Mariner ako Mariner 12. Sonda je úplne identická so svojim dvojčaťom Voyagerom 1 (ten sa mal volať Mariner 11). Voyager 2 sa stal prvou a dosiaľ jedinou sondou, ktorá skúmala 4 planéty Jupiter, Saturn, Urán, Neptún a to vďaka priaznivému usporiadaniu planét, ktoré nastáva raz za 175 rokov, a súčasne jedinou, ktorá skúmala Urán a Neptún.
Voyager 2 sa 19. mája 2010 nachádzal 92,21 AU (13 794,42 miliónov kilometrov) od Slnka a vzďaľoval sa rýchlosťou 15,533 km/s smerom do súhvezdia Ďalekohľad. Sonda sa tak radí na tretie miesto medzi najvzdialenejšími objektmi, ktoré kedy človek do kozmického priestoru vypustil. Pred ňou sa nachádzajú sondy Voyager 1 a Pioneer 10. V súčasnosti je sonda stále funkčná a je s ňou udržiavané rádiové spojenie pomocou celosvetovej siete teleskopov v projekte Deep Space Network, prevádzkovaných Laboratóriom prúdového pohonu (Jet Propulsion Laboratory – JPL) s hlavnými centrami v Kalifornii, Španielsku a Austrálii.
|
|
|
|
Vedeli ste, že...
|
|

- ...prvé automatické spojenie dvoch telies mimo obežnej dráhy Zeme prebehlo počas misie sondy Čchang-e 5 v decembri 2020?
- ...stanica Mir mala dlhé rameno, na ktorom boli umiestnené stabilizačné trysky z dôvodu, aby sa vytvorila dlhá páka a stanica sa lepšie ovládala?
- ...vydýchnutá vodná para na Medzinárodnej vesmírnej stanici sa vie chemicky opäť zmeniť na dýchateľný kyslík, kým vydýchnutý oxid uhličitý nie?
- ...Hubblov vesmírny ďalekohľad nemôže pozorovať, keď prelieta ponad Juhoatlantickú anomáliu kvôli zvýšenej úrovni radiácie?
- ...sonda Venera 9, prvá, čo mala vytvoriť snímky povrchu Venuše, si niesla so sebou halogénové lampy pre prípad, že by aj na osvetlenej strane Venuše bolo pod mrakmi príliš tma?
- ...posledný deň, keď boli všetci ľudia na Zemi, bol 30. október 2000?
- ...pri výstavbe Kennedyho vesmírneho strediska sa začala budovať aj rampa 39C, ktorá mala byť na rakety s atómovým pohonom?
- ...rádioizotopový generátor družice Nimbus B, ktorá havarovala pri štarte, bol nájdený nepoškodený a použitý v jej nasledovníkovi, Nimbus 3?
- ...priamo v skafandroch pre výstup na mesačný povrch mohli astronauti jesť ovocnú tyčinku?
|
|
|
Osobnosť mesiaca
|
|
Robert Hutchings Goddard (* 5. október 1882, Worcester – † 10. august 1945, Baltimore) bol americký inžinier a jeden zo zakladateľov raketovej techniky. Počas svojho dospievania začal byť fascinovaný všetkými vecami okolo pyrotechniky a onedlho mladý Robert začal sám rozoberať, miešať zmesi a vypúšťať svoje vlastné pyrotechnické hračky, ktoré mali až prekvapivo dobré výsledky po stránke pohonných zmesí.
Okolo šestnásteho roku sa v jeho živote objavil ďalší malý podnet, ktorý ho priviedol pravdepodobne k tomu, čo počas svojho života bude robiť. V tejto dobe sa mu do ruky dostala kniha legendárneho sci-fi autora H. G. Wellsa Vojna svetov. Po jej prečítaní začal snívať o možnostiach letov k iným planétam. Roku 1902 sa mu potom na South High School vo Worcesteru do rúk dostal článok Vesmírna navigácia (The Navigation Of Space). Roku 1908 Goddard zakončil štúdium na Worcester Polytechnic Institute a rozhodol sa ísť študovať na Clark Univerzity vo Worcesteri, kde o tri roky neskôr dostal doktorát z fyziky a po skončení začal na univerzite aj vyučovať.
V roku 1912 dokončil svoju matematickú teóriu raketových pohonov na tuhé palivá nezávisle od ďalšieho skvelého odborníka K. E. Ciolkovského. Dospel k rovnakým záverom ako on, a tak sa vrhol na ďalšiu prácu. Ňou bola teória kvapalinových rakiet a motorov, od ktorých si sľuboval, že jedného dňa by mohli človeka dopraviť až do vesmírneho priestoru.
|
|
|
Prebiehajúce misie
|
|
Nepilotované:
Pilotované:
- Medzinárodná vesmírna stanica – Expedícia 64
Sergej Ryžikov (2), veliteľ, Roskosmos (CPK)
Sergej Kuď-Sverčkov (1), palubný inžinier 1, Roskosmos (CPK)
Kathleen Rubinsová (2), palubný inžinier 2, NASA
Michael Hopkins (2), palubný inžinier 3, NASA
Victor Glover (1), palubný inžinier 4, NASA
Sóiči Noguči (3), palubný inžinier 5, JAXA
Shannon Walkerová (2), palubný inžinier 6, NASA
(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)
|
|
Správcovia portálu
|
|
Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov:
|
|