|
|
Vybraný citát
|
|
|
„Táto poučka nie je v učebniciach, ale bez nej nie je možné v živote vyriešiť žiadnu úlohu. Pochybuj, že všetky ostrovy, hviezdy a zákony sú už objavené. A ver, že ich musíš objaviť práve ty.“ – Vladimir Džanibekov
|
|
|
|
Odporúčaný článok
|
|
|
Raketový motor na tuhé pohonné látky (tiež raketa na tuhé palivá) je druh raketového motora, ktorého palivo aj okysličovadlo sa nachádza v tuhom stave (nejedná sa iba o pevné skupenstvo). Ide o najdlhšie známy druh raketového pohonu. Prvé zmienky pochádzajú z 13. storočia z Číny a Arábie, kde bývali rakety poháňané strelným prachom používané na tvorbu ohňostrojov a ako zbraň. Tuhé palivá boli jediným druhom raketového pohonu až do začiatku 20. storočia, kedy boli podniknuté prvé pokusy s tekutým palivom. V dnešnej dobe je hlavnou oblasťou využitia rakiet na tuhé palivá vojenstvo, ohňostroje a kozmický priemysel. Pre vesmírne aplikácie sa využívajú hlavne ako urýchľovacie a pomocné motory, ale niekoľko typov rakiet využíva tuhé palivá aj ako hlavné palivo.
Základnými súčasťami motora sú plášť, dýza, palivová náplň a zapaľovače. Plášť slúži ako spaľovacia komora, je vyplnený palivom. Jednoduché rakety majú celý priemer vyplnený palivom a "odhorievajú" odspodu, moderné a výkonné rakety majú rôznu geometriu výplne s rôzne tvarovaným kanálikom pre dosiahnutie požadovanej plochy horenia a palivo tak horí po celej dĺžke. Palivová náplň je kompozíciou okysličovadla, paliva a rôznych ďalších prímesí, ktorá sa za bežných teplôt chová ako tuhé teleso. Po zapálení začne horiace palivo produkovať veľké množstvo plynov. Plyny vystupujú zo spaľovacej komory dýzou, ktorej tvar je prispôsobený pre udržanie tlaku v komore.
|
|
|
|
|
|
Vedeli ste, že...
|
|
- ...astronaut Jay Apt mal pri výstupe do otvoreného vesmíru pri misii STS-37 dieru v rukavici skafandra, no všimol si to až po návrate do raketoplánu?
- ...kvôli zemskej atmosfére technicky nie je možné zachytiť družicou na Zemi detaily menšie než 5 cm?
- ...keď v rámci testov pristála v sovietskej dedinke Karša figurína kozmonauta v skafandri, miestni ju najprv považovali za amerického špióna, za ktorého chytenie očakávali odmenu, a keď zistili svoj omyl, figurínu od zlosti zmlátili?
- ...opice, ktoré mali odskúšať kabíny kozmických lodí Mercury pred prvými astronautmi, tiež prešli výberom, výcvikom, a boli schopné do istej miery obsluhovať kozmickú loď?
- ...najväčšie namerané preťaženie, ktoré človek krátkodobo prežil, bolo 18 g?
- ...nad stavbou vtedy ešte nepomenovaného Webbovho vesmírneho ďalekohľadu sa začalo rozmýšľať ešte pred štartom Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu?
|
|
|
|
|
Novinky
|
|
|
20. jún 2022
 Skúšobné odpočítavanie rakety SLS a jej kozmickej lode Orion, ktoré muselo byť počas prvého vývozu tohto komplexu na rampu prerušené, tentoraz prebehlo do konca. Počas neho bola raketa prvýkrát úplne natankovaná pohonnými látkami. O ďalšom postupe sa rozhodne v najbližších dňoch.[1]
19. jún 2022
- Štart nosnej rakety Falcon 9 s družicou Globalstar 2 a ďalším utajeným nákladom. Ten tvoria štyri objekty neznámej povahy. Tieto neznáme družice obiehajú vo výške 530 km a so sklonom 52°58′ k rovníku, čo nezodpovedá dráham družíc včasnej výstrahy.[2][3]
7. jún 2022
- Superraketa SLS, ktorá má otestovať kozmickú loď Orion pri bezpilotnom oblete Mesiaca, sa vrátila na štartovaciu rampu. Zamierila tam po asi šiestich týždňoch strávených v hale VAB, do ktorej bola presunutá počas neočakávaných problémov pri skúške odpočítavania. V priebehu najbližších dvoch týždňov budú technici prepájať raketu s mobilnou plošinou káblami rozvodmi servisných kvapalín a pohonných hmôt, testovať systémy rakety aj lode a naplniť jednotky pomocných motorov SRB hydrazínom.[4]
6. jún 2022
 Vo vzorkách prachu z asteroidu Ryugu, dovezených návratovým modulom japonskej sondy Hajabusa 2, bolo identifikovaných viac než 20 druhov aminokyselín.[1]
26. máj 2022
- Návratová kabína na kozmickej lode Starliner dosadla po prvej úspešne zásobovacej misii na základňu White Sands v Novom Mexiku. otvorila tak dvere prvej pilotovanej výprave s touto loďou.[5]
25. máj 2022
 Z rampy SLC-40 odštartovala raketa Falcon 9 na misiu Transporter 5. Vyniesla desiatky družíc pre rozličných zákazníkov, medzi nimi aj český CubeSat s názvom Planetum-1. Tá má najmä edukatívny účel.[6]
21. máj 2022
- Kozmická loď Starliner od firmy Boeing sa po menších problémoch úspešne pripojila k Medzinárodnej vesmírnej stanici. Dokázala tak to, čo bolo naplánované, ale neuskutočnené pri jej prvom lete v roku 2019. Doviezla ma stanicu viac než 360 kg nákladu. Po pripojení k stanici na jej palubu vstúpila posádka.[7]
20. máj 2022
- Štart rakety Atlas V N22 z rampy SLC-41, na Myse Canaveral s kozmickou loďou Starliner. Išlo o bezpilotnú, celkove druhú misiu tejto kozmickej lode k ISS.[8]
6. máj 2022
- Pristátie kozmickej lode Crew Dragon Endurance so štvorčlennou posádkou, ktorá tak zakončila dlhodobú expedíciu na ISS.[9]
27. apríl 2022
- Z rampy 39A Kennedyho vesmírneho strediska odštartovala raketa Falcon 9 s kozmickou loďou Crew Dragon pomenovanou Freedom. Na palube má štyroch členov posádky, ktorí sa stanú členmi dlhodobej expedície 67 na ISS.[10]
25. apríl 2022
- NASA predĺžila misiu sondám Mars Odyssey, Mars Reconnaissance Orbiter, MAVEN, Mars Science Laboratory (rover Curiosity), InSight, Lunar Reconnaissance Orbiter, OSIRIS-REx a New Horizons. Stalo sa tak z dôvodu ich vedeckej produktivity a tiež dobrého technického stavu. Všetky misie sú predĺžené prinajmenšom o tri roky.[11]
Staršie správy
Zdroje
- ↑ Amino acids found in asteroid samples collected by Japan's Hayabusa2 probe [online]. english.kyodonews.net, 2022-06-06, [cit. 2022-06-09]. Dostupné online.
|
|
|
Osobnosť mesiaca
|
|
|
Valentina Vladimirovna Tereškovová – Nikolajevová (rus. Валентина Владимировна Терешкова; * 6. marec 1937, Maslennikovo) je bývalá sovietska kozmonautka. V júni roku 1963 na kozmickej lodi Vostok 6 absolvovala 48 obletov zeme, ako prvá žena na ceste do vesmíru. Jej let trval 70 hodín a 41 minút.
Valentina Tereškovová sa narodila v západnom Rusku (vtedajšom ZSSR) v Tutajevskom okrese Jaroslavľskej oblasti ako druhé z troch detí v rodine pochádzajúcej z Bieloruska. Jej otec bol traktorista, zomrel v sovietsko-fínskej vojne v roku 1940, a matka pracovala v textilnom podniku. Valentina začala chodiť do školy v roku 1945 po skončení druhej svetovej vojny, keď mala deväť rokov. Po skončení základnej školskej dochádzky v roku 1953 okamžite nastúpila do práce, a to tiež do textilného podniku ako jej matka, ale ani práca nezabránila Valentine ďalej študovať a to aspoň prostredníctvom korešpondenčných kurzov. V roku 1960 dokončila štúdiá na strednej priemyselnej škole textilnej, ale profesiu skoro opustila a bola oficiálne uvoľnenou tajomníčkou závodnej organizácie Komsomolu.
Valentina sa už od útleho veku zaujímala o parašutizmus a lietanie. Obidva sny si v dospelosti splnila, keďže sa stala parašutistkou-amatérkou (absolvovala 90 zoskokov) a študovala pilotáž.
|
|
|
|
|
Prebiehajúce misie
|
|
|
Nepilotované:
Pilotované:
 Medzinárodná vesmírna stanica
 Expedícia 67
 Oleg Artemiev (3), veliteľ, Roskosmos (CPK)- Denis Matvejev (1), palubný inžinier 1, Roskosmos (CPK)
- Sergej Korsakov (1), palubný inžinier 2, Roskosmos (CPK)
- Kjell Lindgren (2), palubný inžinier 3, NASA
- Robert Hines (1), palubný inžinier 4, NASA
 Samantha Cristoforettiová (2), palubný inžinier 5, ESA- Jessica Watkinsová (1), palubný inžinier 6, NASA
(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)
|
|
|
Správcovia portálu
|
|
|
Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov:
|
|
Astronómia
Slnečná sústava
Hviezda
Skúšobné odpočítavanie rakety 
Vo vzorkách prachu z asteroidu 
Z rampy SLC-40 odštartovala raketa 
_rocket_with_Deep_Impact.jpg)
