Ranger 1

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ranger 1

PrevádzkovateľNASA/JPL
Typ misie mesačná sonda
Dátum štartu23. august 1961
KozmodrómCape Canaveral
Nosná raketaAtlas-Agena B
Zánik30. august 1961
COSPAR ID1961-021A
Hmotnosť306 kg

Ranger 1 bola prvá kozmická sonda amerického mesačného programu Ranger. Prvá misia mala iba overiť funkciu nového typu nosnej rakety, Atlas Agena B. Ak by raketa pracovala správne, umiestnila by svoj náklad na vysoko eliptickú obežnú dráhu okolo Zeme, ktorá by pretínala obežnú dráhu Mesiaca. K stretnutiu s Mesiacom však nemalo dôjsť a preto prístrojové vybavenie prvej sondy, Ranger 1, nebolo zamerané na jeho výskum. Misia skončila neúspechom, keď raketa nedosiahla požadovanú obežnú dráhu.

Popis telesa[upraviť | upraviť zdroj]

Sonda mala tvar šesťbokého hranolu s priemerom meter a pol. Na jej hornú podstavu bol pripevnený ihlanovitý hliníkový stožiar s výškou takmer štyri metre. K šesťbokej základni boli pripevnené dva panely solárnych článkov s rozpätím 5,2 metra. Sonda disponovala niekoľkými akumulátormi. Mala byť ako vôbec prvá americká sonda stabilizovaná v troch osiach vďaka dusíkovým tryskám, nemala však vlastný pohon. Jej hmotnosť dosiahla 306,2 kg. Bola postavená v Laboratóriu prúdového pohonu (JPL).

Prípravy na štart[upraviť | upraviť zdroj]

So vzletom Rangeru 1 sa počítalo na prelome júla a augusta 1961. 29. mája putoval na rampu najprv 18 metrov vysoký prvý raketový stupeň Atlas. Koncom mája sa na ňu pripojil stupeň Agena B. Až potom sa sonda mohla umiestniť na adaptér rakety a nasadiť na ňu aerodynamický kryt.

Spustenie odpočítavania sa oneskorilo o tri dni a keď sa už rozbehlo, bolo prerušené štyri razy. Prvý raz kvôli prerušenej dodávke elektrického prúdu, druhý raz kvôli netesnosti v rozvode plynu orientačného systému sondy, tretí raz pre zlú funkciu ventilu na rakete Atlas, štvrtý raz kvôli chybe v elektrickom rozvode, ktorá naštartovala systémy Rangeru 1 tak, akoby už bol na obežnej dráhe.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

23. augusta 1961 Ranger 1 odštartoval. Nepodaril sa však druhý zážih stupňa Agena. Sonda tak síce skončila na obežnej dráhe okolo Zeme, ale veľmi nízkej a nestabilnej. Perigeum malo výšku iba 168 km, apogeum 501 km. Navyše táto dráha neumožňovala spojiť sa rádiovo so sondou podľa predpokladov. Spojenie mohli uskutočniť iba dve sledovacie stanice, z ktorých jedna bola postavená práve pre túto misiu. Telemetria ukazovala, že sonda sa správne odpojila od raketového stupňa, vyklopila sa jej parabolická anténa aj solárne panely a podarilo sa zabezpečiť stabilizáciu v priestore. Keďže sa však ocitla na neplánovanej obežnej dráhe, pravidelne vlietala do zemského tieňa, na čo nebola pripravená. Sonda sa automaticky, no márne snažila vo chvíľach v zemskom tieni hľadať Slnko pre svoje solárne panely, čím si však len rýchlo minula zásoby dusíka pre svoju orientáciu. Už na druhý deň po štarte mal Ranger 1 prázdne nádrže a upadol preto do nekontrolovanej rotácie. Tým sa začala míňať aj kapacita batérií, pretože sonda nemohla účinne vyklopiť svoje solárne panely voči Slnku. Napriek tomu Ranger 1 vysielal ešte tri ďalšie dni, kým sa defintívne odmlčal. O ďalšie tri dni sonda zhorela nad Mexickým zálivom. Napriek zjavnému vedeckému neúspechu misie však boli splnené aspoň niektoré technologické ciele.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ranger 1

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]