Zemský tieň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Časti zemského tieňa; poloha ani veľkosť Slnka voči zemi nie je v správnej mierke

Tieň Zeme je tieň, ktorý vrhá do priestoru planéta Zem pri svojom osvetlení Slnkom. Rozlišujeme polotieň (penumbru) a úplný tieň (umbru) Zeme. Hranice medzi polotieňom a úplným tieňom tak ako aj hranice okrajov polotieňa nie sú ostré, pretože Zem má atmosféru, ktorá rozptyľuje slnečné svetlo. Množstvo rozptýleného slnečného svetla v zemskom tieni je tým menšie, čím sa pozorovateľ nachádza bližšie k povrchu Zeme a bližšie k osi tieňa.

Úplný tieň má tvar zbiehajúceho sa kužeľa, ktorého základňa je vymedzená neosvetlenou (nočnou) pologuľou Zeme. Špička tieňa sa nachádza približne milión kilometrov za obežnou dráhou Mesiaca. Polotieň Zeme má tvar zrezaného rozširujúceho sa kužeľa siahajúceho teoreticky donekonečna za obežnú dráhu Zeme, ale so vzrastajúcou vzdialenosťou sa stáva čoraz menej tmavým.

Zemský tieň je príčina, prečo s výnimkou obdobia okolo letného slnovratu nemôžeme pozorovať na oblohe družice okolo polnoci. Vtedy totiž zostávajú ukryté v zemskom tieni a nepozorovateľné. Do zemského tieňa môže vstúpiť tiež Mesiac - vtedy nastáva zatmenie Mesiaca. V strednej vzdialenosti Mesiaca od Zeme má zemský tieň šírku ešte 9 170 km, čo sú necelé tri polomery Mesiaca.

Začiatok polotieňa a úplného tieňa Zeme v mierke
Začiatok polotieňa a úplného tieňa Zeme v mierke