Noc

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nočný pohľad na mesto Melbourne

Noc je časový úsek medzi západom Slnka a východom Slnka, keď je Slnko pod obzorom. V užšom význame slova sa pod týmto pojmom myslí iba astronomická noc, čiže doba od okamihu, kedy sa Slnko dostane 18° pod západný obzor do okamihu, kedy prejde 18° pod obzor východný. V zemepisných šírkach Slovenska v čase v blízkosti letného slnovratu astronomická noc na niekoľko dní nenastáva.

Obloha v noci[upraviť | upraviť zdroj]

Prechodný čas medzi dňom a nocou sa nazýva súmrak. Vtedy obloha tmavne a môžeme na nej vidieť objekty, ktoré sa počas dňa strácajú na oblohe prežiarenej Slnkom. Ako prvé sa väčšinou zjavujú planéty a jasné hviezdy. Až po skončení astronomického súmraku môžeme na oblohe pozorovať voľným okom aj niektoré iné objekty ako sú telesá Slnečnej sústavy a hviezdy, tzv. deep-sky objekty. Najpočetnejšie voľným okom viditeľné telesá na nočnej oblohe sú hviezdy. Za vhodných podmienok človek vidí voľným okom asi 3000 hviezd. Počas bezmesačnej noci vrhá nočná obloha na Zem asi stomiliónkrát menej svetla ako cez deň. Pokiaľ je obloha zatiahnutá hustými oblakmi, vzrastie tento rozdiel až na miliardukrát. Väčšina svetla (až 90%), ktoré ožaruje nočnú Zem má však slnečný pôvod. Ide najmä o odrazené svetlo planét, rozptýlenie slnečného svetla na mikroskopických časticiach v Slnečnej sústave (niekedy je toto osvetlenie natoľko výrazné, aby sa dalo pozorovať ako tzv. zodiakálne svetlo) a samotný svit vzduchu. Vzduch vo vysokých vrstvách atmosféry sám od seba mierne svieti a to jednak kvôli ultrafialovému žiareniu zo Slnka, ktoré ho osvetľovalo cez deň a jednak kvôli slnečnému vetru, ktorý ho takisto budí k žiareniu. Veľmi silnú žiaru vzduchu spôsobenú slnečným vetrom nazývame polárna žiara. Vďaka svetielkovaniu vzduchu je tiež obloha v blízkosti obzoru svetlejšia, ako obloha v blízkosti zenitu.

Pokiaľ je Mesiac vo fáze, v ktorej ho možno pozorovať na nočnej oblohe, výrazne prežaruje oblohu svetlom. Počas splnu prestávajú byť viditeľné slabé hviezdy a deep-sky objekty. Mesiac, aj keď nie je v splne, vrhá svojim svetlom v noci ľahko pozorovateľné tiene. Jediný ďalší objekt Slnečnej sústavy žiariaci tak jasne, že je schopný v noci vrhať tiene, je Venuša, tretie najjasnejšie teleso na oblohe. Kvôli veľkej prežiarenosti oblohy je čas okolo splnu nevhodný na pozorovanie deep-sky a meteorov. Množstvo rozptýleného svetla v atmosféra a tým aj viditeľnosť objektov ovplyvňujú aj ďalšie faktory, napríklad znečistenie atmosféry.

Polárna noc[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Polárna noc

Polárna noc je pojem označujúci obdobie trvajúce dlhšie ako 24 hodín, počas ktorého slnko nevyjde nad obzor. Je spôsobená odklonom zemskej osi od kolmice na ekliptiku a môže sa vyskytnúť len vo vyšších zemepisných šírkach, aké majú polárne kružnice. často a hlavne v blízkosti polárnych kružníc však nejde o noc v užšom slova zmysle, pretože slnko sa veľmi približuje k obzoru (hoci nad obzor nevystúpi) a obloha je viac či menej svetlá – ide v podstate o súmrak.

Vplyv na život[upraviť | upraviť zdroj]

Cyklus striedania dňa a noci má veľký vplyv na živé organizmy. Veľa živočíchov vrátane človeka využíva noc na spánok, preto sa v noci resp. v tme tvorí osem až desať násobne viac spánkového hormónu melatonínu ako cez deň. Niektoré živočíchy, hlavne predátory sú naopak aktívne hlavne v noci. Noc je dôležitá aj pre tmavú (syntetickú) fázu fotosyntézy rastlín, pri ktorej sa viaže oxid uhličitý a syntetizujú sa cukry. Rastliny s fotosyntézou C4 a CAM majú v noci prieduchy otvorené a cez deň zatvorené, aby sa chránili pred vyschnutím, ktoré by im hrozilo počas denného otvorenia prieduchov.

Umelecké zobrazenie bohyne noci: William-Adolphe Bouguereau (1825 – 1905) – La Nuit (1883)

Noc v mytológii[upraviť | upraviť zdroj]

V gréckej mytológii existovala bohyňa noci Nyx, ktorá bola zároveň stelesnenou nocou. V rímskej mytológii jej zodpovedala bohyňa Nox. Bohyňu Nyx zobrazovali starí Gréci zriedkavo – keď ju zobrazili, mala podobu ženy v tmavom rúchu spravidla so zahalenou tvárou. Chrámy a sochy jej nestavali. Okrem boha večného svetla Aitera a bohyne večnej tmy Hemery sa stala matkou mnohých menej obľúbených bohov a bohýň: Tanata, Hypna, Chárona, Nemesidy, Apate a skupín bohýň – bohyne Kery, podľa niektorých genealógií aj Erínye a Hesperidky.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]