Kozmodróm

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Odpaľovacia rampa rakiet Ariane 4 v Guyanskom kozmickom centre v Kourou vo Francúzskej Guyane
Vypúšťací komplex pre rakety Sojuz na kozmodróme Bajkonur

Kozmodróm je miesto so súborom pozemných zariadení potrebných na štart kozmických rakiet. Zároveň je vedeckovýskumým strediskom v oblasti raketovej techniky a kozmonautiky. Je to rozsiahly komplex zariadení stojaci na mieste spĺňajúcom množstvo požiadavok.

Kozmodrómom predchádzali raketové strelnice. Kozmodrómy v dnešnom chápaní tohto pojmu sa začali budovať v 50. rokoch 20. storočia.

Poloha kozmodrómu[upraviť | upraviť zdroj]

Kozmodrómy sú obvykle umiestnené v dostatočnej vzdialenosti od obývaných miest a sú pomerne rozsiahle. Je to z dôvodu, aby sa predišlo stratám na životoch v prípade výbuchu nosnej rakety. Ďalšou požiadavkou je neobývané alebo aspoň riedko obývané územie v smere štartu, čo je obvykle východným smerom, aby nebolo obyvateľstvo ohrozené pádom prvého stupňa rakiet, rozličných nepotrebných častí rakiet či dokonca samotných rakiet v prípade havárie. Toto územie by optimálne malo patriť štátu, ktorému kozmodróm patrí, alebo by to mala byť plocha oceánu. Vypustené telesá zároveň musia byť dobre sledovateľné. Z tohto dôvodu je sektor vypúšťania rakiet lemovaný reťazou sledovacích staníc, ktoré nemusia byť len na pevnine, ale aj v oceáne na palube špeciálnych plavidiel. Kozmodróm by mal mať čo najširšie využitie, mal by byť schopný vypustiť čo najširšiu škálu rakiet v čo najväčšom množstve smerov.

Väčšina kozmodrómov je umiestnená, ak je to možné, čo najbližšie k rovníku, aby bolo v maximálnej možnej miere využiť zemskú rotáciu na začiatočnú rýchlosť rakety a tým ušetriť palivo. Kozmodrómy umiestnené ďalej od rovníka sa používajú na blízkopolárne dráhy, pri ktorých by počiatočná rotácia v smere Zeme bola skôr nevýhodou. Optimálne sú klimatické podmienky, ktoré neprinášajú veľké riziko poškodenia rakiet, respektíve, kozmodróm sa prispôsobuje klimatickým podmienkam daného miesta. Optimálne by bolo suché, stále, slnečné a bezveterné počasie. Ak rýchlosť vetra na kozmodróme prekročí hodnotu približne 70 km/h, raketa nesmie byť vypustená; ak rýchlosť vetra stúpne nad 90 km/h, prerušia sa predštartovné operácie a zariadenie sa musí zabezpečiť proti možným účinkom víchrice. Pri výbere polohy kozmodrómu je dôležité tiež to, aby sa nosné rakety a ďalšie telesá dali od výrobcov presúvať na kozmodróm s vynaložením čo najmenšieho množstva nákladov. Taktiež dodávky elektrickej energie a vody na kozmodróm musia byť čo najjednoduchšie. Výhodné je preto budovať kozmodrómy v blízkosti priemyselných stredísk. Terén, na ktorom kozmodróm stojí, musí byť schopný uniesť všetky zariadenia a nesmie mať častý výskyt zemetrasení.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Kozmodrómy pozostávajú zo základne a streleckého sektoru. Na základni sú umiestnené odpaľovacie rampy. Tie sa zvyčajne skladajú z vypúšťacieho stolu, kde je umiestnená raketa, pod raketou býva šachta pre odvod spalín a z boku býva veža, nesúca kábelové vedenie a potrubie dopravujúce pohonné látky do nádrže rakety. Druhá veža býva montážna, ktorá sa pred štartom odklápa či odvezie bokom. Z nej vstupujú kozmonauti do kozmickej lode na špici rakety. Na kozmodróme sú taktiež montážne haly a niekedy aj riadiace letová strediská. Súčasťou základne kozmodrómu býva tiež letisko, či plocha pre pristátie helikoptér, prípadne aj prístav. Pod tzv. pomocné zóny kozmodrómu spadajú napríklad sklady kvapalných pohonných hmôt, obytné priestory, výcvikové stredisko, riaditeľstvo a administratívne zložky kozmodrómu, zóny zabezpečujúce dodávku energie a zásobovanie, opravovne, meteorologické stredisko, vyhľadávací a záchranný komplex a iné.

Špeciálne technologické zariadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Špeciálne technologické zariadenie je súbor vybavenia používaného v priamej súvislosti s letom do vesmíru. Patria sem:

  • Dopravné zariadenia – zariadenia zaisťujúce dopravu rakiet a ďalšieho zariadenia na kozmodróm a jeho presuny v rámci kozmodrómu. V závislosti od konkrétneho kozmodrómu sa tu uplatňujú všetky základné typy dopravy – cestná, letecká, vzdušná aj vodná.
  • Manipulačné zariadenia – Zariadenia na prekladanie prevážaných telies z jedného dopravného prostriedku na druhý alebo na miesto určeniam, pri kontrolách telies a ich montážach. Patria sem žeriav, zdvižné vozíky, zdvižné plošiny a ďalšie.
  • Zariadenia pre skúšky kozmického telesa a rakety
  • Zariadenia pre prepravu rakety do palebného postavenia na vypúšťacom zariadení
  • Zariadenia pre plnenie stlačenými plynmi
  • Zariadenia pre plnenie kvapalnými pohonnými hmotami
  • Zariadenie na predštartovné kontroly, prípravu štartu a štart
  • Zariadenie pre riadenie štartu a riadenie prvej fázy letu

Zoznam kozmodrómov[upraviť | upraviť zdroj]

Pri kozmodróme je uvedený rok vypustenia prvej rakety pre kozmonautiku, vybudované a prevádzkované boli často ďaleko skôr iba na vojenské účely. Kozmodrómy označené hviezdičkou (*) sú využívané aj pre pilotované kozmické lety.

Okrem týchto geograficky "pevne" umiestnených kozmodrómov sú pre vynášanie nákladu na obežnú dráhu v menšej miere využívané aj mobilné plávajúce plošiny, ponorky či lietadlá a tak sa miesta štartu nedajú pevne priradiť ku konkrétnemu miestu. Týmto spôsobom sú vypúšťané rakety:

  • Pegasus – rakety americkej spoločnosti Orbital Science Corporation sú od roku 1990 vypúšťané z upravených lietadiel B-52 a Stargazer, ktoré štartujú z rôznych letísk po celom svete
  • Štiľ – tieto nízkonákladové rakety štartujú z ruských ponoriek triedy Delta od roku 1998, miesta štartu sú zvyčajne v Barentsovom mori
  • Zenit-3SL – rakety medzinárodnej spoločnosti Sea Launch štartujú z plávajúcej plošiny Odyssey od roku 1999, miesta štartu sa nachádzajú v rovníkových oblastiach Pacifiku

Plánované kozmodrómy[upraviť | upraviť zdroj]

V nasledujúcom zozname sú uvedené pripravované kozmodrómy v štádiu výstavby a tiež vybudované kozmodrómy, z ktorých sa síce pripravovali štarty kozmických rakiet, no zatiaľ neboli úspešné vo vynesení nákladu na orbitálnu dráhu. Nie sú tu uvedené tzv. komerčné kozmodrómy (určené len pre suborbitálne lety) ani suborbitálne raketové strelnice.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Petr Lála, Antonin Vítek (1982). Malá encyklopedie kosmonautiky. Mladá fronta.
  • Bedřich Růžička, Lubomír Popelínský (1986). Rakety a Kosmodromy. Naše vojsko.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]