Bajkonur

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Bajkonur pozri Bajkonur (rozlišovacia stránka).
Štart rakety Sojuz s kozmickou loďou Sojuz TMA-5 (14. október 2004)
Štartovací komplex pre rakety Sojuz
Bajkonur Sity

Kozmodróm Bajkonur (rus. Космодром Байконур) je hlavný ruský kozmodróm, používaný od začiatku kozmickej éry. Jeho stred sa nachádza v bode so zemepisnými súradnicami 46°00' s. š. a 63°40' v. d.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Postavený bol v Kzyl-Ordinskej a Karagandskej oblasti na území Kazašskej SSR (teraz Kazachstan) medzi mestami Kazalinsk a Džusaly na základe rozhodnutia vlády ZSSR č. 292-181 zo dňa 12. februára 1955 ako 5. Naučno-issledovateľskij ispytateľnyj poligon (5-NIIP, 5й Научно-исследовательский испытательный полигон, 5-НИИП) Ministerstva obrany ZSSR pre skúšky balistických rakiet. Organizačná štruktúra vojenskej správy strelnice bola ustanovená direktívou Generálneho štábu ozbrojených síl ZSSR zo dňa 2. mája 1955; tento deň bol neskôr rozkazom ministra obrany ZSSR č. 00105 zo dňa 3. augusta 1960 oficiálne označený za dátum zriadenia kozmodrómu. Správou kozmodrómu boli poverené raketové vojská RVSN (Raketnyje vojska strategičeskogo naznačenija, Ракетные войска стратегического назначения), neskôr rampy pre kozmické nosiče spravovali VKS (Vojenno-kosmičeskie sily, Военно-космические силы), ktoré v roku 1996 prešli naspäť do RVSN. V roku 1999 bolo rozhodnutím ruskej vlády zriadené stredisko FGUP Federaľnyj kosmičeskij centr „Bajkonur“ (ФГУП Федеральный космический центр „Байконур“) a v súvislosti s tým prebrala postupne rampy do svojej opatery ruská kozmická agentúra RAKA (Rossijskoje aviacionno-kosmičeskoje agentstvo, Российское авиационно-космическое агентство, РАКА) alebo skrátene Rosaviakosmos (Росавиакосмос), teraz FKA (Federaľnoje kosmičeskoje agentstvo, Федеральное космическое агентство, ФКА). V roku 2001 boli vytvorené KVRF (Kosmičeskie vojska Rossijskoj federacii, Космические войска Российской федерации, КВ ФР), pod ktoré spadla vojenská časť kozmodrómu. Súčasný oficiálny názov je 5. Gossudarstvennyj ispytateľnyj kosmodrom (5-GIK, 5й Госсударственный испытательный космодром, 5-ГИК) Ministerstva obrany Ruskej federácie.

Prvý štart balistickej rakety sa odtiaľ uskutočnil 15. augusta 1957, od 4. októbra 1957, keď odtiaľ bola vypustená prvá umelá družica Zeme Sputnik 1, sa používa aj pre kozmické štarty. V západnej tlači býva často nazývaný Tjuratam podľa blízkej železničnej stanice. Pôvodná obec Bajkonur (kazašsky Bajkonyr) leží asi 320 km severovýchodne od kozmodrómu (súradnice 47°30´ s.š., 66°02´ v.d.); jej meno bolo pre kozmodróm používané kvôli utajeniu jeho skutočnej polohy.

Po rozpade ZSSR v roku 1993 Bajkonur prešiel do vlastníctva novovzniknutého samostatného štátu Kazachstan, ale po zložitých jednaniach bola 4. januára 1994 podpísaná dvojstranná medzivládna dohoda o dlhodobom prenájme kozmodrómu Ruskej federácii na dobu najmenej 20 rokov za 115 mil. USD ročne. Dňa 9. januára 2004 podpísali ruský prezident Vladimir Putin a kazašský prezident Nursultan Nazarbajev dohodu o predĺžení prenájmu do roku 2050 (zmluva bola ratifikovaná ruskou Dumou 25. mája 2005). V januári 2005 bola zriadená spoločná kazašsko-ruská spoločnosť „Bajterek“ pre komerčné zaisťovanie štartov nosných rakiet typu Angara.

Popis kozmodrómu[upraviť | upraviť zdroj]

Vlastný kozmodróm (bez pádových oblastí stupňov v streleckom sektore) zaberá plochu 6 717 km². Nachádza sa tu 15 rámp deviatich typov pre vypúšťanie kozmických nosičov, štyri rampy pre vypúšťanie medzikontinentálnych balistických rakiet, 11 montážnych budov MIK (montažno-ispytatělnyj korpus) s 34 halami pre prípravu nosných rakiet, družíc a sond, 3 tankovacie stanice pre plnenie nádrží kozmických telies kvapalnými pohonnými látkami a stlačenými plynmi, sledovacie stanice s výpočtovým strediskom pre zaisťovanie vzletu rakiet, stanice pre skvapalňovanie vzduchu pre výrobu kvapalného kyslíka a dusíka (kapacita 300 t/deň), tepelná elektráreň s výkonom 60 MW, energovlak s výkonom 72 MW, 2 letiská („Krajnyj“ a „Jubilejnyj“, kde bola pristávaca dráha sovietskeho raketoplánu Buran), 470 km železničných tratí (z toho 40 km špeciálneho rozchodu), 1 281 km ciest, 6 610 km elektrorozvodných sietí a 2 784 km spojovacích sietí.

Využitie kozmodrómu[upraviť | upraviť zdroj]

Z kozmodrómu sú a v minulosti boli vypúšťané všetky sovietske a ruské pilotované kozmické lode typu Vostok, Voschod a Sojuz a bezpilotné nákladné kozmické lode typu Progress, zásobujúce Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Tiež odtiaľ štartujú stacionárne telekomunikačné družice, sondy k Mesiacu, sondy k planétam a časť vedeckých, aplikovaných a vojenských umelých družíc Zeme.

Používali alebo používajú sa na to rôzne typy nosných rakiet; v súčasnosti najmä rôzne modifikácie typov Sojuz, Proton a Zenit.

Zázemie kozmodrómu[upraviť | upraviť zdroj]

Viac ako 70 000 špecialistov a ich rodiny (stav 2002) žije a pracuje v meste Bajkonur (pôvodný názov Taškent-90, potom Tjura-Tam, potom Leninskoje, potom až do 20. decembra 1995 Leninsk, zemepisné súradnice 45°39' s. š., 63°19' v. d.) na brehu rieky Syrdarja.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]