Pleseck (kozmodróm)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Montážny blok kozmodrómu Pleseck

Pleseck (rus. Космодром Плесецк) je ruský kozmodróm, ktorý sa nachádza v Archangeľskej oblasti asi 800 km severne od Moskvy. O tomto kozmodróme bolo oveľa menej informácií ako o kozmodróme Bajkonur a pritom ide o najfrekventovanejší kozmodróm Sovietskeho zväzu a Ruska. Jeho existencia však podliehala istú dobu režimu utajenia, vzhľadom na vojenský program a umiestnenie vojenskej raketovej základne. Celý názov znie Kozmodróm Pleseck - 1. štátny testovací kozmodróm (rus. Космодром "Плесецк" - 1-й Государственный испытательный космодром). V súčasnosti štrukturálne spadá pod velenie Kozmických vojsk Ruskej federácie.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Kozmodróm sa nachádza asi 180 km južne od Archangeľska, neďaleko od železničnej stanice Pleseckaja v Severnom železničnom koridore. Rozprestiera sa na ploche 1 762 km² – 82 km východo-západne a 46 km severojužne so stredom na 62° s.š. a 41° v.d.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Kozmodróm Pleseck bol založený v roku 1957 ako tajný „objekt Ankara“ – základ budúceho kozmodrómu a v tom istom roku sa stal prvou materskou základňou balistických rakiet (BR) R-7 a R-7A vojenského programu s krycím názvom „objekt Ankara“. Prvý vojenský štart bol uskutočnený v roku 1959 z prvej štartovacej rampy (№41). V rokoch 1960 až 1961 boli postavené ďalšie 3 štartovacie rampy, prebiehali ďalšie testy balistických rakiet a vybavovanie vojenskej základne (po r. 1964 rakety R-9, R-14, R-16, R-16U).

Prerod na kozmodróm[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1963 vedenie ZSSR rozhodlo o využití Plesecku na štarty kozmických rakiet pre dopravu kozmických aparátov na zemskú orbitu. Z pôvodne vojenskej raketovej základne sa tak stal plnohodnotný kozmodróm. Prvý kozmický štart prebehol 17. marca 1966 raketou Vostok-2 (Kosmos 112). V roku 1968 bola z kozmodrómu vypustená prvá družica s medzinárodnou účasťou v programe Interkozmos (Kosmos-261) a v roku 1972 prvá zahraničná (nesocialistická) družica (francúzska MAS-1). V roku 1976 dosiahol Pleseck svetové prvenstvo v počte vypustených automatických kozmických sond. Potom nasledovalo množstvo „jubilejných družíc“ : Kosmos-500 (1972), Kosmos-1000 (Cikáda 1978), Kosmos-1500 (Oceán 1983), Kosmos-2000 (1989). V roku 1990 bola z kozmodrómu vypustená prvá komerčná družica.

Postsovietska éra[upraviť | upraviť zdroj]

Kozmodrom sa postupne rozrastal až na 6. štartovacích komplexov - 9 odpaľovacích rámp. V súčasnosti slúži na vypúšťanie rakiet typu Sojuz, Molina, Kosmos-ZM, Cyklon-3, Zenit a Rokot. Pleseck zabezpečuje základnú časť kozmického programu, spojeného s výzvednými, vojenskými, národohospodárskymi, náučnými a komerčnými nepilotovanými raketami. Je to najfrekventovanejší kozmodróm Ruska. Celkovo z neho štartovalo viac ako 1554 kozmických nosičov (z toho 1504 úspešne) a množstvo vojenských balistických rakiet, okrem iných takmer všetky balistické rakety na tuhé pohonné látky. Cieľom balistických rakiet bol väčšinou raketový polygón Kura na Kamčatke. Vďaka svojej severnej polohe je vhodný pre štarty družíc na dráhy s vysokým sklonom k rovníku a dráhy polárne, čo je často prípad vojenských družíc. Medzi úspešne vynesené objekty patria aj všetky družice Česko-Slovenska.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kosmodrom Pleseck na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]