Vostok (kozmická loď)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vostok

Model kozmickej lode Vostok-3KA s tretím stupňom nosnej rakety
Základné údaje
VýrobcaOKB-1, Kaliningrad, Moskovská oblasť
KonštrukciaSergej Koroľov
Krajina pôvoduSovietsky zväz Sovietsky zväz
Prevádzkovateľsovietsky kozmický program
Použitieoverenie možnosti pilotovaného kozmického letu
Technické údaje
Typkozmická loď na dopravu posádky
Nosná raketaVostok-K
Životnosť10 dní
Hmotnosť pri štarte4 731 kg (pri štarte Vostoku 2)
Kapacita posádky1 kozmonaut
Dĺžka4,40 m (bez antén)
Priemer2,43 m
Objem2,8 m³ (obývateľný)
Motory1 × brzdiaci motor TDU-1 (AK20F/TG-02)
Oblasť pôsobenianízka obežná dráha Zeme
Výrobné špecifikácie a súvisiace zariadenia
Stavvyradená
Vypustených11+
Prvý štart15. mája 1960 (Sputnik 4)
Posledný štart16. júna 1963 (Vostok 6)
DerivátyFoton
Voschod

Vostok bola jednomiestna kozmická loď využívaná v sovietskom kozmickom programe Vostok určená na lety po obežnej dráhe okolo Zeme. Na lodi Vostok 1 uskutočnil J. A. Gagarin prvý kozmický let 12. apríla 1961. Štartoval z kozmodrómu Bajkonur o 9 h 07 min moskovského času; oblet Zeme vrátane pristávania trval 1 h 48 min. Loď s dĺžkou 7,3 m a hmotnosťou 4 730 kg sa pohybovala vo výškach 181 – 327 km. Pristála pri obci Smelovska v Saratovskej oblasti. Na dráhu ju vyniesla nosná raketa Vostok. Program ďalších letov kozmických lodí Vostok obsahoval okrem overovania letových zariadení, spojenia a lekárskych výskumov postupné predlžovanie kozmického letu v stave beztiaže, skupinový let (Vostok 3-Vostok 4 a Vostok 5-Vostok 6). V kozmickej lodi Vostok 6 absolvovala 70-hodinový let prvá kozmonautka V. V. Tereškovová. Všetky lode štartovali z kozmodrómu Bajkonur na dráhu so sklonom 65°.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Kozmické lode Vostok sa skladali z hermeticky uzatvorenej kabíny pre kozmonautov, z prístrojovej časti a brzdiaceho zariadenia. Pre bezpečný prechod cez atmosféru bola kabína zvonku obložená tepelnou izoláciou. Všetky tri priezory boli zabezpečené ohňovzdorným sklom a zvonku ich ochraňoval ešte odklopný kryt. Orientáciu lode mohol kozmonaut meniť sám. Stabilizáciu lode Vostok regulovalo slnečné svetlo, takže orientácia lode v priestore sa po odchýlke vždy upravovala vzhľadom na Slnko. Súčasťou riadiaceho zariadenia bol aj malý glóbus, ktorý sa otáčal a vždy ukazoval tú časť povrchu Zeme, nad ktorou kozmická loď práve prechádzala. Obojstranný rádiový prenos zabezpečoval nepretržité spojenie so Zemou.

Kozmickú loď sledovali pozorovacie stanice rozmiestnené na území Sovietskeho zväzu a na lodiach. Kozmonauta snímali dve televízne kamery, spredu a zboku. Obraz sa vysielal do celého sveta. Čistotu vzduchu v kabíne udržiavalo automatické regeneračné zariadenie. Prívod kyslíka si mohol kozmonaut čiastočne regulovať aj sám. Každý kozmonaut pri lete kozmickou loďou Vostok mal oblečený skafander, ktorý mal však úplne uzavretý iba počas výstupu na obežnú dráhu a počas zostupu z nej.

Lety kozmických lodí Vostok[upraviť | upraviť zdroj]

Do vesmíru sa celkovo vydalo šesť pilotovaných lodí Vostok, ktorým prechádzalo päť testovacích letov nepilotovaných lodí, ktoré formálne patrili do programu Sputnik.

Nepilotované[upraviť | upraviť zdroj]

Pilotované[upraviť | upraviť zdroj]

Označenie letu Dátum štartu Posádka Počet obehov Dĺžka letu Poznámka
Vostok 1 12. apríl 1961 Jurij Alexejevič Gagarin 1 1 h 48 m Prvý pilotovaný vesmírny let
Vostok 2 6. august 1961 German Stepanovič Titov 17 25 h 11 m
Vostok 3 11. august 1962 Andrijan Grigorievič Nikolajev 64 94 h 10 m Súčasný let spoločne s loďou Vostok 4
Vostok 4 12. august 1962 Pavel Romanovič Popovič 48 70 h 44 m Súčasný let spoločne s loďou Vostok 3
Vostok 5 14. jún 1963 Valerij Fiodorovič Bykovskij 81 118 h 57 m Najdlhší let jedného človeka
Vostok 6 16. jún 1963 Valentina Vladimirovna Tereškovová – Nikolajevová 48 70 h 41 m Prvá žena vo vesmíre

Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.