Vostok 5

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vostok 5
Znak misie
Vostok 5-6 mission patch.svg
Údaje o misii
Názov misie: Vostok 5
Kozmická loď: Vostok-3KA (výr. č. 7)
Nosná raketa: Vostok-K 8K72K (výr. č. E103-24)
Volací znak: Ястреб (Jastreb – jastrab)
Posádka: 1
Kozmodróm (rampa): Bajkonur, Kazachstan (LC-1)
Štart: 14. jún 1963, 11:58:59 UTC
Pristátie: 19. jún 1963, 11:06 UTC
2 km severozápadne od obce Karatal v Kazachstane
53°23′52″S 67°36′18″V / 53,39777°S 67,60500°V / 53.39777; 67.60500
Trvanie: 4 dni, 23 hodín, 7 minút
Počet obehov: 81
Apogeum: 222,1 km
Perigeum: 174,7 km
Doba obehu: 88,27 minút
Inklinácia: 64,97°
Vzdialenosť: 3 326 000 km
Hmotnosť: 4 720 kg
Fotografia posádky
Valerij Bykovskij
Valerij Bykovskij
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Vostok 3 4 Mission Patch.svg Vostok 4 Vostok 5-6 mission patch.svg Vostok 6

Pozri aj Kozmonautický portál

Vostok 5 (rus. Восток-5) bola sovietska vesmírna misia v rámci programu Vostok. Podobne ako Vostok 3 a Vostok 4 aj Vostok 5 a Vostok 6 boli spojené misie a podobne ako predchádzajúci pár aj tento sa k sebe priblížil a nadviazal rádiové spojenie.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Rezervná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Údaje o kozmickej lodi[upraviť | upraviť zdroj]

Vostok 5 bola jednomiestna kozmická loď s dĺžkou 5 metrov, priemerom 2,3 metra a hmotnosťou 4 720 kg. Dosiahla obežnej dráhy vo výške 174,7 – 222,1 km nad povrchom Zeme. Neskôr bola zaevidovaná v katalógu COSPAR pod označením 1963-020A.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Návratová kabína Vostoku 5

Vostok 5 vyštartoval 14. júna 1963 o 11:58:59 svetového času z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane. Kozmonaut Valerij Bykovskij mal pôvodne ostať na obežnej dráhe osem dní, ale plán misie bol niekoľkokrát zmenený kvôli slnečnej aktivite a nižšej obežnej dráhe lode, než bolo plánované. Dva dni po Vostoku 5 vyštartoval Vostok 6 s Valentinou Tereškovovou, ktorá sa stala prvou ženou vo vesmíre. Podobne ako pri predchádzajúcom skupinovom lete aj Bykovskij a Tereškovová navzájom medzi sebou komunikovali cez rádio. Vostok 6 preletel okolo Vostoku 5 vo vzdialenosti iba 5 kilometrov počas jedného zo svojich obehov okolo Zeme. Keďže obežné dráhy oboch lodí boli značne odlišné a Vostoky nemohli meniť charakteristiky obežnej dráhy, začali sa obe telesá od seba rýchlo vzďaľovať.

Počas letu Bykovskij hlásil problémy s odpadovým systémom. Celý jeden obeh sa voľne pohyboval po svojej kabíne. Vyskúšal aj manuálne riadenie kozmickej lode. Štyrikrát denne jedol. Ďalšou nepríjemnosťou bolo, podobne ako pri letoch Vostok 1 a Vostok 2, nečisté oddelenie servisnej časti od návratového modulu pred vstupom do atmosféry. Bykovskij vo Vostoku 5 obletel Zem celkovo 81-krát, čím sa tento let stal najdlhším letom jedného kozmonauta v histórii.

Pristál na padáku po takmer piatich dňoch letu, 19. júna 1963 o 11:06 svetového času, neďaleko obce Karatal v Severokazašskej oblasti Sovietskeho zväzu.

Návratová kabína sa dnes nachádza v Ciolkovského múzeu v Kaluge.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]