Krátke vlny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search

Krátke vlny (skratka KV alebo tiež SW z anglického Short Wave) je oblasť elektromagnetického žiarenia používaná predovšetkým na prenos rozhlasového a rádiového signálu v atmosfére. Označenie vyplýva z toho, že jeho vlnová dĺžka je kratšia ako pre tzv. Stredné a dlhé vlny.

Odraz krátkych vĺn v ionosfére objavil britský fyzik E. V. Appleton

Podľa definície frekvenčný obor zahŕňa frekvencie od 3 do 30 MHz, čo zodpovedá vlnovým dĺžkam 100 až 10 metrov. Na prenos zvukového signálu sa prevažne používa modulácia amplitúdy, ale napríklad na prenos v pásme označovanom "CB" (okolo 27 MHz) je štandardom modulácia frekvenčná.

Výhodou krátkych vĺn je spôsob ich šírenia v atmosfére - vďaka mnohonásobným odrazom ku ktorým dochádza na ionizovaných časticiach vo vyšších vrstvách (ionosféra) nie je nutná priama dohľadnosť medzi vysielačom a prijímačom, takže ich vzájomná vzdialenosť môže dosiahnuť aj tisíce až desiatky tisíc kilometrov. Toto sa využíva na prenos vysielania aj medzi kontinentmi. Slabinou sú naopak nestabilné podmienky šírenia. Podľa dennej a ročnej doby, frekvencie, slnečnej aktivity a ďalších vplyvov sa dosah inak rovnakého vysielacieho zariadenia môže meniť od niekoľko desiatok do niekoľko tisíc kilometrov a to aj počas niekoľkých hodín.

Prevažná väčšina rozhlasových staníc vysiela na pridelených frekvenciách vo vybraných pásmach krátkych vĺn. Sú to pásma:

  • 16 metrov (cca. 17,40 až 18,10 MHz)
  • 19 metrov (cca. 15,10 až 15,60 MHz)
  • 25 metrov (cca. 11,40 až 12,00 MHz)
  • 31 metrov (cca. 9,45 až 10,10 MHz)
  • 41 metrov (cca. 7,00 až 7,60 MHz)
  • 49 metrov (cca. 5,80 až 6,25 MHz).

V rámci týchto pásiem sú frekvencie rozmiestnené s odstupom minimálne 5 kHz.

Krátkovlnný rádiový prijímač

Veľmi často má jediná stanica pridelených niekoľko frekvencií v rôznych pásmach a používa ich na vysielanie súčasne resp. postupne v priebehu dňa. Počas dňa sa totiž v dôsledku dopadajúceho slnečného svetla mení ionizácia molekúl v atmosfére a tým aj podmienky šírenia krátkych vĺn. V ranných a večerných hodinách sú tak pre príjem najvýhodnejšie dlhšie vlnové dĺžky, naopak cez deň sa lepšie šíria vlnové dĺžky kratšie.

Prostredníctvom krátkych vĺn sa často vysielajú zahraničné programy rozhlasových staníc do krajín, kde je obmedzená sloboda prejavu alebo kde je zavedená cenzúra. Napríklad pre Česko-Slovensko pred Nežnou revolúciou vysielal na krátkych vlnách rad staníc, medzi inými Slobodná Európa, Hlas Ameriky, Deutsche Welle. Reakciou komunistického režimu bolo mimo iného zavedenie tzv. rušičiek t.j. vysielačov s vysokým výkonom, ktoré mali zabrániť príjmu týchto staníc. Ich ústredným sídlom bola dedina Pohodlí pri Litomyšli. Podobná situácia bola aj v čase 2. svetovej vojny.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Krátké vlny na českej Wikipédii.