Apsida (astronómia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
elementy orbity

Apsida (v množ. čísle apsidy) je bod najväčšej alebo najmenšej vzdialenosti na orbitálnej kuželosečke (zväčša elipsa) nebeského telesa od stredu jeho príťažlivosti (ťažisko systému). Priamka prechádzajúca apsidou sa nazýva priamka apsidy. Pri eliptických dráhach okolo centrálneho telesa sa polovičná dĺžka priamky apsidy rovná veľkej polosi dráhy. Poruchovým pôsobením planét sa priamka apsidy telies slnečnej sústavy otáča (stáčanie perihélia).

Bod najbližšieho priblíženie sa nazýva periapsida a najvzdialenejší bod je apoapsida. Priama spojnica medzi periapsidou a apoapsidou sa nazýva priamka apsíd. Je to hlavná os elipsy, najdlhšia priamka medzi dvomi bodmi na elipse.

Príbuzné pojmy sa používajú pre identifikáciu telesa, okolo ktorého je príslušná obežná dráha. Najznámejšie sú pojmy perigeum (= prízemie) a apogeum, vzťahujúce sa na orbity okolo Zeme (t. j. pre Mesiac a umelé družice), no a perihélium (= príslnie, perihel) a afélium (=odslnie, afel, apohélium), vzťahujúce sa na orbity okolo slnka (vo všeobecnosti).
Máme:

  • Periapsida: maximálna rýchlosť  v_\mathrm{per} = \sqrt{ \frac{(1+e)\mu}{(1-e)a} } \,  pri minimálnej vzdialenosti r_\mathrm{per}=(1-e)a\!\, (periapsidálna vzdialenosť)
  • Apoapsida: minimálna rýchlosť  v_\mathrm{ap} = \sqrt{ \frac{(1-e)\mu}{(1+e)a} } \,  pri maximálnej vzdialenosti r_\mathrm{ap}=(1+e)a\!\, (apoapsidálna vzdialenosť)

odkiaľ dostaneme

h = \sqrt{(1-e^2)\mu a}
\epsilon=-\frac{\mu}{2a}

(rovnaké pre obidva body, ako aj pre celú orbitu v zhode s Keplerovými zákonmi planetárnych pohybov (zachovanie momentu hybnosti) a zachovanie energie)

kde:

Vlastnosti:

e=\frac{r_\mathrm{ap}-r_\mathrm{per}}{r_\mathrm{ap}+r_\mathrm{per}}=1-\frac{2}{\frac{r_\mathrm{ap}}{r_\mathrm{per}}+1}=\frac{2}{\frac{r_\mathrm{per}}{r_\mathrm{ab}}+1}-1

Všimnite si, že pre prepočítanie z výšky telies nad povrchom k spomenutým vzdialenostiam musí byť pripočítaný polomer centrálneho telesa, a naopak.

Aritmetický stred (stredná hodnota) dvoch vzdialeností je hlavná polosa\!\,. Geometrický stred (stredná hodnota) dvoch vzdialeností je vedľajšia polos b\!\,.

Geometrická stredná hodnota dvoch rýchlostí je \sqrt{-2\epsilon}, rýchlosť zodpovedajúca kinetickej energii, ktorá po pripočítaní k existujúcej kinetickej energii v každom bode obežnej dráhy, by umožnila telesu uniknúť (druhá odmocnina sumy štvorcov oboch rýchlostí sa rovná únikovej rýchlosti).

Terminológia[upraviť | upraviť zdroj]

Rôzne príbuzné ezoterické pojmy sa používajú pre určité nebeské objekty:

Teleso Najbližší bod Najvzdialenejší bod
všeobecne Pericentrum Apocentrum
Hviezda v galaxii Perigalaktikum Apogalaktikum
Hviezda v dvojhviezde Periastrón Apastrón
Čierna diera Perimelazma Apomelazma
Slnko Perihélium
Príslnie
Afélium
Apohélium
Odslnie
Merkúr Perihermión Apohermión
Venuša Pericyterión Apocyterión
Zem Perigeum Apogeum
Mesiac Periselénium Aposelénium
Mars Periareión Apoareión
Jupiter Perizén Apozén
Saturn Perikrón Apokrón
Urán Periuránium Apouránium
Neptún Periposeidium Apoposeidium
Pluto Perihádium Apohádium

Pojmy pre planéty sú gréckeho pôvodu, a nie latinského, keďže „peri“ a „apo“ sú grécke a nepovažuje sa za vhodné spájať grécke a latinské korene slov.

Poznámka[upraviť | upraviť zdroj]

Autor prekladu si nie je istý správnosťou prekladov všetkých spomenutých výrazov. Uvedené pojmy boli preložené (ako aj celý pôvodný článok) z angličtiny.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]