Aritmetický priemer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Aritmetický priemer () alebo priemer (v užšom zmysle) alebo staršie aritmetický stred je najjednoduchší druh priemeru.

Priemer základného súboru [upraviť | upraviť zdroj]

Ak berieme do úvahy základný súbor (teda všetky hodnoty štatistického súboru), vtedy sa aritmetický priemer počíta podľa vzorca:

kde n je rozsah základného súboru

Výberový priemer[upraviť | upraviť zdroj]

Ak berieme do úvahy výberový súbor (teda výber hodnôt štatistického súboru), počítame priemer nasledovne.

Nespracované dáta[upraviť | upraviť zdroj]

Pre nespracované dáta, ktoré nie sú v skupinách, je aritmetický priemer súčtom všetkých hodnôt vydelený počtom všetkých hodnôt.

kde sú jednotlivé hodnoty, n je celkový počet hodnôt výberu

Vážený aritmetický priemer[upraviť | upraviť zdroj]

Pre dáta rozdelené do podskupín, ktorých absolútne frekvencie sú známe, môžeme použiť aj vážený aritmetický priemer, ktorého váhy sú relatívne frekvencie.

Pre množinu čísel s odpovedajúcimi váhami vypočítame tento vážený aritmetický priemer podľa vzťahu

Príklad: Známky z matematiky v určitej triede sú uvedené v tabuľke

známka 1 2 3 4 5
počet žiakov s danou známkou 14 6 5 4 1

Vypočítajte priemernú známku z matematiky.

Riešenie

Priemerná známka je vážený priemer.

Vlastnosti aritmetického priemeru[upraviť | upraviť zdroj]

  • Každá množina intervalových a podielových dát má aritmetický priemer
  • Priemer sa počíta zo všetkých hodnôt
  • je citlivý na neobyčajne malé alebo veľké hodnoty
  • je citlivý na hrubé chyby
  • Aritmetický priemer by sa nemal brať do úvahy, ak
    • 1. je štatistické rozdelenie dát viacvrcholové
    • 2. je štatistické rozdelenie dát asymetrické[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KULČÁR, LADISLAV. Harmonický priemer a jeho praktická aplikácia [online]. http://www.sachovespravy.eu, [cit. 2019-07-26]. Dostupné online.