Vega
O iných významoch výrazu Vega pozri Vega (rozlišovacia stránka).
Vega (α Lyr / α Lyrae / Alfa Lyrae) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Lýra a piata najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe. Je to druhá najjasnejšia hviezda na severnej nočnej oblohe, po hviezde Arktúr, a často je viditeľná blízko zenitu počas leta v stredných severných zemepisných šírkach na severnej pologuli. Zároveň patrí k našim najbližším hviezdam.
Všeobecné informácie[upraviť | upraviť zdroj]
Jej názov znamená „(orol) vrhajúci sa strmhlav“. Podľa čínskej povesti to bola nebeská krajčírka. Niekde sa uvádza, že je dokonca jasnejšia než Arktúr a pri svojej kulminácii skutočne jasnejšie vyzerá. Pri hornej kulminácii je totiž len okolo 10° vzdialená od zenitu, takže jej svetlo prechádza cez podstatne tenšiu vrstvu atmosféry, ako keď kulminuje Arktúr. Dojem jasnosti podporuje i jej žiarivobiela farba.
Vega je jedným z vrcholov asterizmu Letný trojuholník spolu s Denebom z Labute a Altairom z Orla. Je zo všetkých hviezd trojuholníka najjasnejšia.
Pred 13 tisíc rokmi bola Vega polárnou hviezdou, čiže sa v jej blízkosti nachádzal severný svetový pól. Ten sa však v dôsledku precesie presunul k Polárke. Je možné, že o ďalších pár tisícročí sa Vega polárkou opäť stane.
Fyzikálne vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]
Patrí do spektrálnej triedy A0 V. Žiarivosť Vegy je 50-krát väčšia než žiarivosť Slnka. Ako veľa hviezd jej typu, aj Vega rotuje rýchlo, na rovníku rýchlosťou až 270 km/s. Odstredivou silou rotácie je na póloch výrazne sploštená a tiež horúcejšia ako na rovníku, lebo póly sú bližšie k jej žeravému jadru. Na povrchu má škvrny, ktoré spôsobujú veľmi malé zmeny jej jasnosti.
Zároveň je to jedna z našich najbližších hviezd. Jej vzdialenosť od nás je len 25 svetelných rokov. V roku 1983 infračervená družica IRAS zistila, že hviezdu pravdepodobne obklopuje plynoprachový disk zahrievaný Vegou na priemernú teplotu -190 °C. Ukázali ho aj snímky z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Okrem infračerveného sa dá pozorovať aj v rádiovom žiarení. Tento disk je veľmi rozsiahly a siaha asi 2-krát ďalej, než je vzdialenosť Pluta od Slnka. Je pravdepodobné, že z neho práve vzniká planetárna sústava. Vega je však pomerne mladá hviezda (asi 300 – 400 miliónov rokov) a planetárna sústava sa ešte nestihla utvoriť. Z jeho deformácie sa dá usudzovať, že sa vytvorila už jedna veľká protoplanéta.
Vega je takisto základná hviezda pre tzv. štandardný systém hviezdnej veľkosti. V tomto systéme sa meria jasnosť hviezdy cez tri farebné filtre.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Lýra, s. 191 – 192.
