Preskočiť na obsah

Altair

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Altair

Altair
Pozorovacie dáta
Epocha J2000
Súhvezdie Orol
Rektascenzia 19h 50m 47s
Deklinácia 08° 52′ 06″Súradnice: Hviezdna mapa 19h 50m 47s; 08° 52′ 06″
Zdanlivá magnitúda (V) 0,77
Spektrálne charakteristiky
Spektrálny typ A7 IV-V
U-B farebný index 0,08
B-V farebný index 0,22
R-I farebný index -
Typ premennosti nie je
Astrometria
Radiálna rýchlosť (Rv)−26,1 km/s
Vlastný pohyb (μ) RA: 536,82 mas/r
Dek.: 385,54 mas/r
Paralaxa (π)194.97 ± 0.86 mas
Vzdialenosť16.73 ± 0.07 ly
(5.13 ± 0.02 pc)
Absolútna magnitúda (MV)2,22
Fyzikálne charakteristiky
Hmotnosť 1,7 M
Polomer 1,7 R
Svietivosť 10,7 L
Teplota 8 000 K
Metalicita 200% Slnka
Rotácia 6,5–10,4 hodín
Vek <109 rokov
Iné označenia
α Aquilae, 53 Aquilae, HD 187642, HR 7557, BD+08°4236, GCTP 4665.00, GJ 768, LHS 3490, and HIP 97649.
Databázové referencie
SIMBAD dáta

Altair (α Aql / α Aquilae / Alpha Aquilae / Atair ) (z arab. at-tair - „letiaci“) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Orol (lat. Aquila) a dvanásta najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe so zdanlivou hviezdnou veľkosťou 0,77.

Je to biela hviezda spektrálneho typu "A" vzdialená približne 17 svetelných rokov od Slnka, jedna z najbližších hviezd viditeľných voľným okom.

Altair je zároveň jeden z vrcholov asterizmu Letný trojuholník spolu s hviezdami Deneb z Labute a Vega z Lýry. Francúzi tejto nápadnej trojici hovorili „tri letné krásavice“. Altair leží zo všetkých troch hviezd trojuholníka najjužnejšie, čiže vychádza neskôr ako ostatné dve hviezdy a zapadá skôr ako ony. Jeho priemer je 1,5-krát väčší a absolútna svietivosť 9-krát väčšia, ako príslušné hodnoty Slnka. Táto biela hviezda vykazuje povrchovú teplotu asi 8 600 kelvinov. Spektroskopické výskumy ukázali, že Altair sa pravdepodobne veľmi rýchlo otáča okolo vlastnej osi. Pravdepodobná doba rotácie je iba 6,5 hodiny (pre porovnanie: u Slnka je to 25 dní). Napriek tomu, že Altair býva veľmi častý námet vo vedecko-fantastickej literatúre ako hviezda, okolo ktorej obiehajú planéty s mimozemskou civilizáciou, pravdepodobne nijaké planéty nemá – planéty totiž obiehajú len hviezdy s pomalou rotáciou.

Altair je pravdepodobne optická dvojhviezda. Vo vzdialenosti 165“ sa nachádza ďalšia hviezdička 10. mag, ktorá však fyzicky zrejme k Altairu nepatrí. Môžeme ju pozorovať ďalekohľadom s priemerom objektívu 8 cm.

  • PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Orol, s. 219.
  • Encyklopédia astronómie – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok (s láskavým dovolením autorov a podporou SZA)