Jana Plauchová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jana Plauchová
slovenská spisovateľka sci-fi literatúry
Jana Plauchová
Narodenie8. september 1987 (31 rokov)
Banská Bystrica, ČSSR
Alma materPrírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Odkazy
Webstránkaadhara.sk

Jana Plauchová (* 8. september 1987, Banská Bystrica) je slovenská spisovateľka, autorka sci-fi literatúry. Vyšli jej štyri vedecko-fantastické romány. Bola označená za jedinú výrazne sci-fi prezentujúcu slovenskú autorku súčasnosti.[1][2] Podľa spisovateľky Alexandry Pavelkovej jej v súčasnosti patrí na Slovensku prvenstvo v žánri hard sci-fi.[3]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v Banskej Bystrici,[4][5][6] kde navštevovala gymnázium v odbore umelecká výchova. Má ukončený aj cyklus základnej umeleckej školy.[7] O vesmír sa zaujímala už od najútlejšieho veku.[4][2][8][9] Zaujímala ju aj príroda a príbehy, najprv videné a počúvané, neskôr čítané.[9] V pätnástich rokoch (rok 2003) sa po havárii raketoplánu Columbia pridal aj záujem o kozmonautiku.[10][2] Do dvadsiateho roku života bola veľmi nadšená pre program Space Shuttle.[11]

Už na vysokoškolské štúdium nastupovala s vedomím, že chce písať knihy.[6][9] Biológia má podľa jej slov vo sci-fi veľké uplatnenie.[6] V rokoch 20072010 študovala na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici v odbore systematická biológia a ekológia. Na to nadviazala magisterským štúdiom na Univerzite Komenského v Bratislave v odbore molekulárna biológia.[6][7][2] Krátko po skončení vysokej školy sa jej podarilo vydať prvý román. Absolvovala aj Pomaturitné štúdium astronómie v Hurbanove.[7]

Momentálne pracuje ako odborná pracovníčka v Krajskej hvezdárni a planetáriu Maximilána Hella v Žiari nad Hronom.[4][12][9][2] Na toto miesto ju odporučili astronómovia v jej rodisku. Ná­pl­ňou jej práce je najmä po­pu­la­ri­zá­cia vedy a vý­učba zá­kla­dov astro­nó­mie, ob­sluha di­gi­tál­neho pla­ne­tá­ria, vy­tvá­ra­nie prog­ra­mov do planetária, pí­sa­nie člán­kov, ob­čas po­zo­ro­va­nie, vý­jazdy s pred­náš­kami či tvorba mo­de­lov ves­mír­nych te­lies.[2] Zároveň prednáša predmet Raketová technika a kozmonautika na Pomaturitnom štúdiu astronómie v Hurbanove.[7][5][13][2] Jej záujmami sú astronómia, kozmonautika, čítanie, akvaristika, turistika, záhradníčenie,[10] výroba dekoračných predmetov, písanie blogu, a stavanie sôch.[5][10]

Jana Plauchová je slobodná.[10]

Literárna tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Záujem o sci-fi v nej prebudili detské sci-fi knižky Tajomstvo Dračej steny od Jozefa Žarnaya a Prázdniny na planéte Coleida od autora píšuceho pod pseudonymom Kir Bulyčov. K týmto knihám ju priviedla matka, tiež fanúšička sci-fi.[6][14] Plauchová bola tiež fanúšičkou seriálu Star Trek.[10][15] Písať začala už na základnej škole.[8] Jej prvými prácami boli rozprávky. Neskôr skúšala písať dobrodružné príbehy pre mládež, príbehy o zvieratách,[11][8][14] sci-fi[8][2] a pokusy o encyklopédie. Od šestnástich rokov do dvadsiatich štyroch rokov sa jej beletristická tvorba týkala výlučne sci-fi žánru.[8] Považovala sci-fi za rovnako pestrú, obohacujúcu a silnú ako iné žánre, za prostriedok rozšírenia čitateľovho chápania, predstavivosti, empatie a za možnosť nastaviť zrkadlo ľudstvu bez toho, aby plytko moralizovala.[14] Písanie prvopisu označila za najťažšiu časť tvorby.[14][2] Ako získavala čoraz viac teoretických vedomostí, táto tvorba bola pre ňu čoraz jednoduchšia.[10][16] Okrem sci-fi ju zaujíma téma písania samotného, o ktorom tiež tvorí poviedky či rady a návody.[5]

Romány[upraviť | upraviť zdroj]

Jadrom tvorby Plauchovej sú vedecko-fantastické romány s vyváženými prvkami hard a soft sci-fi. Hlboké ponory do myšlienok a emócií postáv sú pre ňu rovnako dôležité ako faktická správnosť, veda a technológia.[6][9] Zaoberá sa aj témami, ktorým sa iní autori vyhýbajú, propaguje menšinové myšlienky.[9] Mimozemšťanov, v ktorých neverí, považuje len za súčasť umeleckej fikcie.[16] Zručne využíva odborné termíny, decentne čitateľa poúča, nebráni sa experimentovaniu. Používa tiež rozličné, výrazné typy postáv oproti iným autorom vedeckej fantastiky, ktorých postavy sú väčšinou zovšeobecnené.[17]

Nula kelvinov[upraviť | upraviť zdroj]

V 17-tich rokoch dokončila svoj prvý rukopis, ten však nebol nikdy vydaný.[2] Knižne vydaný bol až jej piaty rukopis v poradí,[9][18][2] ktorý dopísala v roku 2010. Má titul Nula kelvinov s podtitulom Ja neexistujem, ty neexistuješ. Je to príbeh o (ne)cestovaní v čase, génových manipuláciách, odlišnosti od davu, láske, frustrácii, genialite a dospievaní.[18] Prináša príbeh chlapca Davida, ktorý rastie a starne dvakrát pomalšie.[19][20][18] Literárny kritik Miloš Ferko označil Plauchovej debut za kvalitný, čitateľný slovenský vedecko-fantastický román, ktorý je určený nielen deťom a mládeži.[19] Kritička Veronika Rácová sa o románe vyjadrila, že má precíznu kompozíciu a premyslenú kauzalitu, a že autorka vcelku dobre napriek veľkému rozsahu knihy zvládla dávkovanie určitých tém či motívov.[20] Plauchová neskôr označila túto knihu za mierne štylisticky a gramaticky nevyladenú.[14]

Večnosť omylov[upraviť | upraviť zdroj]

O rok a pol neskôr vychádza cez vydavateľstvo Artis Omnis druhý Plauchovej román, Večnosť omylov.[4] V skutočnosti ho napísala ako štvrtý rukopis v poradí, pred Nula kelvinov. Ústrednou témou Večnosti omylov je neobjasnená fiktívna, tragická havária raketoplánu Discovery a reťaz dôsledkov, ktorú vyvolá.[21] Obsahuje aj motív teleportu medzi Zemou a vzdialenou planétou, ktorý je postavený na ťažko vysvetliteľných javoch vo vrchnej vrstve zemskej atmosféry.[16] Proces tvorby knihy od prvotného nápadu až po vydanú knižku trval desať a pol roka. Prvých šesť rokov autorka len vyhľadávala informácie a premýšľala dej. Prvú verziu knihy dokončila v roku 2009 a v nasledujúcich štyroch rokoch ju ešte trikrát prepísala.[11] Podľa Pavelkovej ide o nesporný posun vpred.[3]

Úvod do teórie chaosu[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2016 vyšiel cez Artis Omnis tretí Plauchovej román Úvod do teórie chaosu, ktorý dopísala v roku 2012.[22] Písanie trvalo štrnásť mesiacov a finálnu verziu potom ešte prepisovala a upravovala. Kniha sa odohráva v prostredí oceánskych hlbín.[23] Je to sci-fi triler s prvkami hororu charakterizovaný ako príbeh o sile ľudského strachu, sebaklamoch a fóbiách, ale tiež o nevyčerpateľných možnostiach, zahrávaní sa s vesmírom, výskume, utajení, náhodách a kvantovej teórii.[22] Podľa spisovateľky Kataríny Soyky má text pridanú hodnotu pre fobikov, keďže hlavný hrdina trpí fóbiou z hĺbok.[24]

Druhá planéta[upraviť | upraviť zdroj]

V apríli 2019 vychádza opäť cez Artis Omnis štvrtý Plauchovej sci-fi román s názvom Druhá planéta.[25] Napísala ho ešte na strednej škole, pred všetkými jej doposiaľ vydanými dielami. Písanie trvalo rok. Ide o jej vôbec najstaršiu prácu, aká bola kedy publikovaná. Autorka ju označila za technickú, starosvetskú hard sci-fi v štýle Arthura C. Clarka, len jej rozuzlenie je fantazijnejšie. V rozuzlení sa rozlúštia niektoré zo záhad planéty Venuše.[26] Román rieši okrem iného otázky znečisťovania životného prostredia.[14] Motív Venuše sa v ňom vyskytuje preto, lebo ju autorka považuje za nedostatočne skúmanú v porovnaní s Marsom.[26] Navyše je Venuša veľmi podobná Zemi.[16]

Poviedky[upraviť | upraviť zdroj]

Jana Plauchová sa venuje aj poviedkovej tvorbe. Jej prvá publikovaná poviedka má názov Dievčatko a dobrá víla alebo In vitro kurz tvorivého písania a vyšla v roku 2012 v časopise Dotyky. V roku 2014 jej v spoločnej zbierke slovenských sci-fi autorov s názvom Dotyky budúcnosti vyšla poviedka Granátový vesmír. Neskôr v tom istom roku bola publikovaná aj jej poviedka Cintorín živých v zborníku poviedok súťaže Mladá slovenská poviedka. Na tému šialenstva astronautov napísala poviedku Pravidlá hry, ktorá vyšla v zborníku v roku 2019. V roku 2017 jej vyšla poviedka Po oblakoch nikto nechodí obutý – stala sa súčasťou zbierky poviedok českých a slovenských ženských autoriek s názvom Žena s labutí. Ide o jedno z mála diel, v ktorom sa autorka inšpirovala vlastnou skúsenosťou.[5]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Svoje prvé ocenenie získala v roku 2002 v súťaži Kukučínova literárna Revúca 2002, kde dosiahla druhé miesto. Nasledovalo prvé miesto v Tak píšem ja 2013, 3. miesto v Mladá slovenská poviedka 2014,[27] 2. miesto v Poviedka Istroconu 2015,[10][5][28] Encouragement Award od ESFS 2015.[2] Mimo fantastiky získala spolu s kolegami ocenenie Cena diváka na Astrofilme 2016 za scenár populárno-náučného filmu Jeho jasnosť Slnko.[10]

Popularizácia vedy[upraviť | upraviť zdroj]

Plauchová sa venuje aj písaniu populárno-náučnej literatúry.[5] Publikovala v časopise Pontes, kde jej vyšiel napríklad článok "30 rokov od štartu Miru".[29] Pravdepodobne na rok 2019 plánuje vydanie svojej prvej populárno-náučnej knihy Súhvezdia od Andromedy po Žirafu.[26]

Prednášková činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Jana Plauchová prednáša pre laikov aj odbornú verejnosť. Jednou z tém jej prednášok je havária raketoplánu Columbia, ďalšou zase otázka existencie mimozemského života.[4][2][22][30][16] V marci 2017 vo Vrbovom napríklad prednášala o priebehu kozmického letu doplnenom animáciou.[31] V septembri 2017, pred 60. výročím vypustenia prvej umelej družice Zeme, prednášala Plauchová v slovenskom prírodovednom múzeu v Bratislave na tému „60 rokov kozmonautiky“.[32] Na BB cone 2018 zase vystúpila s prednášou „Challenger – tragicky krátky let”, vytvorenej pri príležitosti 30. výročia tragédie raketoplánu Challenger.[33]

Wikipédia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2006, ako osemnásťročná, Plauchová spoznala projekt slovenskej Wikipédie. Po niekoľkých anonymných editáciách sa na ňom zaregistrovala pod pseudonymom Eryn Blaireová. Spočiatku sa venovala písaniu a rozširovaniu článkov z oblasti astronómie a kozmonautiky, počas vysokoškolského štúdia biológie sa zväčšil aj jej podiel biologických článkov.[34] Najintenzívnejšie prispievala v prvých štyroch rokoch od registrácie. Od roku 2010 počet jej editácií dlhodobo poklesol, ale redaktorka je doteraz aktívna.[35]

V roku 2017 sa zúčastnila Wikikonferencie v Žiline, kde prednášala na tému vývoj počtu a kvality článkov slovenskej Wikipédie v oblastiach astronómia, kozmonautika a biológia. Vo svojej prednáške porovnávala spôsoby tvorby článkov, opísala, aké typy článkov v daných odboroch najčastejšie vznikajú, kde sa prejavuje tematická nerovnováha a kde prevažuje kvantita nad kvalitou.[36]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Romány[upraviť | upraviť zdroj]

Poviedky[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2012Dievčatko a dobrá víla alebo In vitro kurz tvorivého písania (Dotyky)[41]
  • 2014Granátový vesmír, zbierka Dotyky budúcnosti (Artis Omnis)[42]
  • 2014 - Cintorín živých, zbierka Mladá slovenská poviedka 2014 (Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne)[27]
  • 2018Po oblakoch nikto nechodí obutý, zbierka Žena s labutí (Fortna)[43]
  • 2019Pravidlá hry, zbierka Istrocon 5 (HJC projekt)[28]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Lucia Lackovičová. Dobývanie vesmíru v podaní slovenských autorov [online]. [Cit. 2019-03-07]. Dostupné online.
  2. a b c d e f g h i j k l m n Linda Cebrová. Jana je úspešnou astronomičkou a najvýraznejšou súčasnou autorkou sci-fi žánru v našej krajine [online]. [Cit. 2019-01-23]. Dostupné online.
  3. a b Alexandra Pavelková. Esej: Fantastické ženy na Slovensku, 2. časť [online]. 2017-6-23, [cit. 2019-01-23]. Dostupné online.
  4. a b c d e f PLAUCHOVÁ, Jana. Úvod do teórie chaosu. Redakcia Marta Blašková Maňáková, Andrea Harmanová. Bytča : Artis Omnis, 2016. 429 s. (Margo.)
  5. a b c d e f g žena s labutí. [s.l.] : Fortna, 2018. ISBN 978-80-907070-2-3.
  6. a b c d e f Eva Štenclová. Svoju knihu pokrstila prachom z meteoritov [online]. 2014-4-2, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  7. a b c d O mne [online]. 2016-12-19, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online.
  8. a b c d e Jana Plauchová: Vesmír si zaslúži záujem a podrobné štúdium [online]. Multiverzum, [cit. 2018-08-23]. Dostupné online.
  9. a b c d e f g Nata Sabová. Jana Plauchová [online]. 2014-6-14, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  10. a b c d e f g h Jana Plauchová [online]. 2017-4-28, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online.
  11. a b c Večnosť omylov Jany Plauchovej [online]. 2014-4-8, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  12. Zamestnanci KHaPMH v Žiari nad Hronom [online]. Krajská hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella, [cit. 2016-07-10]. Dostupné online.
  13. V stredu pokrstia sci-fi triler Banskobystričanky Jany Plauchovej [online]. 2016-12-10, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online.
  14. a b c d e f Rozhovor s Janou Plauchovou: V sci-fi sa môže ukrývať naozaj hlboká psychológia [online]. [Cit. 2019-02-01]. Dostupné online.
  15. Stretnutia s fantastikou: Jana Plauchová [online]. 2019-1-5, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online.
  16. a b c d e Jana Plauchová sa venuje vesmíru ako astronómka i autorka sci-fi [online]. [Cit. 2019-04-15]. Dostupné online.
  17. Veronika Yaonee Inglotová. Jana Plauchová: Úvod do teórie chaosu [online]. 2017-3-25, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online.
  18. a b c Jana Plauchová. Zóna Nula kelvinov [online]. 2014-3-17, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  19. a b Miloš Ferko. Nula kelvinov (Ja neexistujem, ty neexistuješ) Zložité hry času [online]. [Cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  20. a b Veronika Rácová. Dráhy nevšedného [online]. [Cit. 2019-01-23]. Dostupné online.
  21. Jana Plauchová. Zóna Večnosť omylov [online]. 2014-3-17, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  22. a b c Jana Plauchová. Zóna Úvod do teórie chaosu [online]. 2014-8-6, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  23. Tretí román Jany Plauchovej je aj o sile ľudského strachu či zahrávaní sa s vesmírom [online]. [Cit. 2019-02-15]. Dostupné online.
  24. Katarína Soyka. Jana Plauchová – Úvod do teórie chaosu – recenzia od: Katarína Soyka [online]. 2017-3-17, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online.
  25. Druhá planéta [online]. [Cit. 2019-04-04]. Dostupné online.
  26. a b c Dej novej knihy žiarskej spisovateľky Jany Plauchovej sa celý odohráva vo vesmíre. Mestské noviny Žiar nad Hronom, jún 2019, roč. XIV, čís. 11, s. 4. ISSN 1339-1771.
  27. a b Mladá slovenská poviedka 2014. prvé. vyd. [s.l.] : Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubín, 2014. ISBN 978-80-89744-01-5.
  28. a b ISTROCON 5. prvé. vyd. [s.l.] : HJC projekt, s.r.o., 2019. ISBN 978-80-89840-49-6.
  29. 30 rokov od štartu Miru. Pontes, 2016, roč. II, čís. 2/3, s. 60. ISSN 1339-8687.
  30. Zuzana Pelechová. Raketoplán Columbia, cesta bez návratu [online]. 2015-5-17, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online.
  31. Mesiac, Venušu aj Plejády pozorovali napriek oblakom [online]. [Cit. 2019-01-23]. Dostupné online.
  32. 60 rokov kozmonautiky [online]. [Cit. 2019-01-23]. Dostupné online.
  33. BBCON 2018 [online]. [Cit. 2019-01-23]. Dostupné online.
  34. Jana Plauchová. Wikiživotopis 1/2 [online]. [Cit. 2019-01-25]. Dostupné online.
  35. Eryn Blaireová • sk.wikipedia.org [online]. [Cit. 2019-01-25]. Dostupné online.
  36. Wikikonferencia 2017 [online]. [Cit. 2019-01-23]. Dostupné online.
  37. SCHNEIDER, Alexander. Kniha Nula kelvinov (Ja neexistujem, ty neexistuješ) - predstavenie knihy [online]. scifi.sk, 2012-12-31, [cit. 2016-07-10]. Dostupné online.
  38. Prichádza slovenský sci-fi román Večnosť omylov [online]. fandom.sk, [cit. 2016-07-10]. Dostupné online.
  39. Jana Plauchová: Úvod do teórie chaosu [online]. Artis Omnis, [cit. 2017-01-19]. Dostupné online.
  40. Jana Plauchová: Druhá planéta [online]. Artis Omnis, [cit. 2019-07-06]. Dostupné online.
  41. Dievčatko a dobrá víla alebo In vitro kurz tvorivého písania. Dotyky, 2012, roč. XXIV, čís. 6, s. 81.
  42. Dotyky budúcnosti (ve slov.) [online]. [Cit. 2018-05-24]. Dostupné online.
  43. HLOUŠKOVÁ, Zuzana. Žena s labutí připlouvá [online]. [Cit. 2018-05-24]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]