Arthur C. Clarke

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Arthur Charles Clarke
spisovateľ, vynálezca a propagátor kozmonautiky
spisovateľ, vynálezca a propagátor kozmonautiky
Narodenie 16. december 1917
Minehead, Spojené kráľovstvo
Úmrtie 19. marec 2008 (90 rokov)
Kolombo, Srí Lanka
Odkazy
Webstránka clarkefoundation.org
Commons Spolupracuj na Commons Arthur C. Clarke

Sir Arthur Charles Clarke (* 16. december 1917, Minehead, Spojené kráľovstvo – † 19. marec 2008 Kolombo, Srí Lanka) bol britský autor science fiction literatúry, vynálezca a propagátor kozmonautiky. Spolu s Róbertom Heinleinom a Isaacom Asimovom boli nazývaní „Veľkou trojkou science fiction“. Bol popredným predstaviteľom hard science fiction a technického optimizmu.

Na základe jeho nápadu vznikli geostacionárne družice. S myšlienkou satelitu zaveseného na pevnom mieste na oblohe prišiel dávno pred vypustením prvej družice – už v roku 1945. Jeho najznámejším dielom je vedeckofantastická kniha Vesmírna odysea. Je voľne inšpirovaná Clarkovou poviedkou The Sentinel, ale stala sa samostatným dielom počas spolupráce na scenári s režisérom Stanley Kubrickom. Kubrick oslovil Clarka, aby mu pomohol vytvoriť „nevýslovne dobrý science-fiction film“ a kniha bola postupne písaná počas tvorby filmu. Toto vyústilo do jednej zo skutočne jedinečných spoluprác v histórii sci-fi.

Clarkovým menom bola pomenovaná planétka – „4923 Clarke“ a dinosaurus „Serendipaceratops arthurcclarkei“ objavený v austrálskom Inverlochu.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Clarke sa narodil v pobrežnom meste Minehead v grófstve Somerset v juhozápadnom Anglicku do farmárskej rodiny. V zhruba desiatich rokoch sa jeho záľubou stalo zbieranie skamenelín a potom pozorovanie hviezd. Kvôli svojmu záujmu o astronómiu si postavil vlastný malý teleskop. Ďalším jeho výtvorom bol fotofón – prístroj na prenos zvuku pomocou meniacej sa intenzity svetla. Niekedy v tej dobe sa mu do ruky dostal časopis Amazing Stories, publikujúci fantastické poviedky. Takéto americké časopisy sa do Anglicka dostávali ako lodný balast. Počas štúdia na Huishovom gymnáziu v Tauntone začal písať vlastné poviedky. V roku 1934 vstúpil do Britskej medziplanetárnej spoločnosti.

Po štúdiách na gymnáziu si nemohol dovoliť pokračovať v štúdiu a tak odišiel do Londýna, kde pracoval ako účtovný revízor na ministerstve školstva. Zároveň sa rozhodol že sa stane profesionálnym spisovateľom. Stretol sa s Walterom Gillingsom, vydavateľom časopisu Scientification, ktorý mu vydal dva články v rokoch 1938 a 1939 (jeden zhrňoval súčasné poznatky o Slnečnej sústave, druhý sa týkal možností letu raketou na Mesiac).

Počas Druhej svetovej vojny slúžil v britskom kráľovskom letectve (RAF) ako inštruktor práce s radarom. V októbri 1945 publikoval v časopise Wireless World myšlienku, ako pomocou troch družíc zaistiť celosvetový príjem televízneho signálu. Bohužiaľ, na udelenie patentu je v Británii potrebné predložiť dva fungujúce exempláre vynálezu. Keď sa jeho myšlienka v roku 1962 uskutočnila, mohol Clarke iba publikovať v časopise článok Ako som prišiel o miliardu dolárov vynaliezaním Telstaru vo voľnom čase. Vďaka tomu je dnes známy ako vynálezca telekomunikačnej družice a na jeho počesť je geostacionárna obežná dráha niekedy nazývaná Clarkova.[1] Okrem tohoto vynálezu publikoval Clarke počas vojny ešte iný článok: Raketa a vojna budúcnosti o spojení rakety a jadrovej hlavice, vďaka nemu získal štipendium na ďalšie štúdium.

V roku 1946 sa stáva predsedom Britskej medziplanetárnej spoločnosti a pracuje na vývoji automatických pristávacích systémov. V rokoch 19461948 získal bakalársky titul z fyziky a teoretickej aj aplikovanej matematiky na King's College (získal červený diplom). V tomto roku mu John W. Campbell zaplatil 180 dolárov za poviedku Rescue Party pre časopis Astouding Stories. V roku 1948 mu v časopise vychádza jeho prvé väčšie dielo Proti pádu noci, neskôr prepracované ako Mesto a hviezdy.

V roku 1956 sa presťahoval do Kolomba na Srí Lanke (vtedy ešte Cejlón). Miestne prostredie ho inšpirovalo k napísaniu románu Rajské fontány, v ktorom popisuje ideu vesmírneho výťahu. Na začiatku svojej kariéry sa zaujímal aj o paranormálne javy, čo zúžitkoval v románe Koniec detstva. Už dávno sa od všelijakých pseudovied dištancoval, vždy však obhajoval výskum na poli telekinézy a podobných javov. Je tiež známy zo svojich dvoch seriálov: Tajomný svet Arthura C. Clarka (1981) a Svet tajomných síl Arthura C. Clarka (1984).

Od roku 1988 bol pripútaný na invalidný vozík. V roku 1988 sa začalo oficiálne hovoriť o udelení rytierskeho titulu. To bolo pozdržané počas vyšetrovania jeho obvinenia z pedofílie vzneseného bulvárnym časopisom The Sunday Mirror. Clarke bol očistený od tohoto obvinenia v roku 2000. Jeho zdravotný stav v tejto dobe mu však neumožnil odcestovať do Londýna a prevziať túto poctu od kráľovnej osobne. Slávnostný ceremoniál sa teda uskutočnil za prítomnosti britského vysokého komisára priamo v Kolombe. Bol čestným predsedom Inštitútu pre spoluprácu vo vesmíre.

V roku 1962 bol za svoje knihy a články navrhnutý na cenu UNESCO: Kalingovu cenu za popularizáciu vedy. V roku 1986 založil Cenu A. C. Clarka, ktorá sa každoročne udeľuje najlepšiemu sci-fi románu vydanému na britskej pôde.

Arthur C. Clarke zomrel 19. marca 2008 zanedlho po svojich 90 narodeninách v Kolombe na Srí Lanke, kde žil od roku 1956. V posledných mesiacoch života trpel respiračnými problémami.

Literárna tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Vesmírna odysea[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vesmírna odysea (2001: The Space Odyssey, 1968)
  • 2010: Odyssey Two (1982)
  • 2061: Odyssey Three (1988)
  • 3001: The Final Odyssey (1997)

Ráma[upraviť | upraviť zdroj]

Oko času/Odysea času[upraviť | upraviť zdroj]

Iné romány[upraviť | upraviť zdroj]

Zbierky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Across the Sea of Stars (1959):
Childhood's End, Earthlight a 18 ďalších
  • Zpráva o třetí planetě (po česky 1982)
  • The Sentinel (1983):
  • Tales From Planet Earth (1990)
  • Tales from the White Hart (1957)
  • The Nine Billion Names of God (1967)
  • Směr času (po česky 2002)
  • Expedition to Earth (1953)
  • Tales of Ten Worlds (1962)
  • Reach for Tomorrow, 1956
  • The Other Side of the Sky, 1958
  • From the Ocean, From the Stars, 1962
The City and the Stars, The Deep Range, The Other Side of the Sky
  • An Arthur C. Clarke Omnibus, 1965:
Childhood's End, Prelude to Space a Expedition to Earth
  • Prelude to Mars, 1965:
Prelude to Space, The Sands of Mars
  • The Lion of Comarre & Against the Fall of Night, 1968
  • An Arthur C. Clarke Second Omnibus, 1968:
A Fall of Moondust, Earthlight, The Sands of Mars
  • Of Time and Stars, 1972
  • The Wind from the Sun, 1972
  • The Best of Arthur C. Clarke, 1973
  • Four Great SF Novels, 1978:
The City and the Stars, The Deep Range, A Fall of Moondust, Rendezvous with Rama
  • More Than One Universe, 1991
  • The Collected Stories of Arthur C. Clarke, 2000

Poviedky a novely[upraviť | upraviť zdroj]

  • The Star
  • The Nine Billion Names of God
  • A Meeting with Medusa

Nefantastické[upraviť | upraviť zdroj]

  • The Exploration of Space, 1951
  • The Challenge of the Space Ship, 1959
  • Glide Path: To The Heart of Experimental Technology.In WWII!, 1963
  • Lost Worlds of 2001, 1972
  • 1984: Spring a Choice of Futures, 1984
  • How the World was One: Beyond the Global Village, 1992
  • By Space Possesses: Essays on the Exploration of Space, 1993
  • Greetings, Carbon-Based Bipeds!: Collected Works 1934-1988, 1999
  • From Narnia to a Space Odyssey: The War of Letters Between Arthur C. Clarke and C.S. Lewis, 2003 – spoluautor C. S. Lewis

Filmové spracovania[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2001: Vesmírna odysea (A Space Odyssey) (1966)
  • 2010: The Year We Make Contact (1984) – podľa románu 2010: Druhá vesmírna odysea
  • Rendezvous with Rama (2009?) – podľa románu Stretnutie s Rámom, film je v štádiu príprav

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Cena Hugo (3 + 1 retro)
    • 1954 – poviedka – The Star
    • 1973 – román – Rendezvous with Rama
    • 1980 – román – The Fountains of Paradise
    • 2004 – poviedka, retro – The Nine Billion Names of God
  • Cena Nebula (3)
    • 1973 – novela – A Meeting with Medusa
    • 1974 – román – Rendezvous with Rama
    • 1980 – román – The Fountains of Paradise
  • Cena Locus (1)
    • 1974 – román – Rendezvous with Rama
  • British SF
    • 1974Rendezvous with Rama
  • Campbell Memorial Award
    • 1974 – román – Rendezvous with Rama
  • Jupiter Award
    • 1974Rendezvous with Rama

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Súpis termínov z astronómie. Kultúra slova (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Matica Slovenská), 2017, roč. 51, čís. 1, s. 22. Dostupné online [cit. 2017-07-04]. ISSN 0023-5202.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]