Planétka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Planétka 951 Gaspra na fotografii sondy Galileo

Planétka je oficiálny názov pre asteroidy a transneptúnske telesá.

Sú to malé telesá obiehajúce okolo Slnka alebo inej hviezdy (tam sa zatiaľ tieto telesá iba predpokladajú, doteraz nebola objavená žiadna planétka pri inej hviezde), vzhľadom na malú hmotnosť väčšinou nepravidelného tvaru. V slnečnej sústave sa také telesá nachádzajú najmä v priestore medzi Marsom a Jupiterom, v tzv. pásme planétok (niekedy tiež nazývanom pásmo asteroidov). Veľa z nich sa však nachádza aj za dráhou Neptúna, kým iné môžu krížiť dráhu Zeme a dostávajú sa bližšie k Slnku ako naša planéta.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá planétka bola objavená 1. januára 1801 v palermskej hvezdárni Giuseppom Piazzim a dostala meno 1 Ceres. Počet objavených telies neustále stúpal. K 1. januáru 2010 bolo známych celkove 477 010 planétok, z toho 229 914 očíslovaných a 15 524 pomenovaných.[1]

Spočiatku boli tieto telesá považované za planéty, neskôr sa vytvorila nová kategória - planétky. Tiež sa stretávame s pomenovaním asteroid alebo staršími názvami planetoida alebo planetoid. Tieto pomenovania mali svoj pôvod vo vzhľade týchto telies (asteroid - hviezde podobné, planetoid - podobné planéte).

V staršej literatúre sa možno stretnúť s teóriou, že planétky vznikli rozpadom nejakej veľkej planéty medzi Marsom a Jupiterom, ale celková hmotnosť planétok (objavených aj neobjavených) nie je dostatočná na vytvorenie poriadnej planéty.

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Planétky sú rozdelené do skupín a rodín na základe ich orbitálnych charakteristík. Je zvykom pomenovať skupinu planétok po prvej objavenej, zvyčajne najväčšej planétke. 'Skupiny' sú relatívne slabšie previazané ako 'rodiny', ktoré majú viac spoločných čŕt a zvyčajne sú výsledkom rozpadu väčšej, rodičovskej planétky. Prvýkrát boli definované Kiyotsuguom Hirayamaom v roku 1918, a tak sa často na jeho počesť nazývajú Hirayamaove rodiny.

Skupiny a rodiny v hlavnom páse[upraviť | upraviť zdroj]

Významné rodiny sú:

  • Rodina Eosveľkú polos medzi 2,99 AU a 3,03 AU, excentricitu medzi 0,01 a 0,13 a uhol sklonu dráhy k ekliptike medzi 8° a 12°. Meno má po planétke 221 Eos, ~480 známych členov.
  • Rodina Themis má veľkú polos medzi 3,08 AU a 3,24 AU, excentricitu medzi 0,09 a 0,22 a uhol sklonu dráhy k ekliptike menší ako 3°. Meno má po planétke 24 Themis, ~535 známych členov.
  • Rodina Koronis má veľkú polos medzi 2,83 AU a 2,91 AU, excentricitu menšiu ako 0,11 a uhol sklonu dráhy k ekliptike menší ako 3,5°. Meno má po planétke 158 Koronis, ~310 známych členov.
  • Rodina Eunomia má veľkú polos medzi 2,5 AU a 2,75 AU, excentricitu medzi 0,1 a 0,2 a uhol sklonu dráhy medzi 13° a 20°, meno má po planétke 15 Eunomia, ~370 známych členov.
  • Rodina Flora má veľkú polos medzi 2,1 AU a 2,3 AU s uhlom sklonu dráhy menším ako 11°. Meno má po planétke 8 Flora, ~590 známych členov. Tiež nazývaná Rodina Ariadne po planétka 43 Ariadne.
  • Rodina Nysa má veľkú polos medzi 2,41 AU a 2,5 AU, excentricitu medzi 0,12 a 0,21, a uhol sklonu dráhy medzi 1,5° a 4,3°. Meno má po planétke 44 Nysa, ~375 známych členov. Tiež nazývaná Rodina Hertha po planétka 135 Hertha.
  • Rodina Maria má veľkú polos medzi 2,5 AU a 2,706 AU a uhol sklonu dráhy medzi 12° a 17°. Meno má po planétke 170 Maria, ~80 známych členov.

Iné rodiny sú identifikované podľa množstva rôznych techník, najčastejšie podľa ?Hierarchical Clustering Method (HCM) a Wavelet Analysis Method (WAM)?:

Skupiny do orbity planéty Zem[upraviť | upraviť zdroj]

Relatívne málo planétok má orbitu blízku Slnku. Mnohé z týchto skupín sú v súčasnosti iba hypotetické, bez členov, takže mená skupín sú provizórne.

  • Vulcanoid asteroidy sú hypotetické asteroidy s aféliom menším ako 0,4 AU, to znamená, že by obiehali vo vnútri orbity Merkúra. Bolo uskutočnených niekoľko hľadaní potencionálnych zástupcov skupiny, ale dodnes nebol nájdený žiadny.
  • Apohele asteroidy sú asteroidy, ktorých afélium je menšie ako 1 AU, to znamená, že ich orbita je celá vo vnútri orbity Zeme. „Apohele“ je havajské slovo pre „orbitu“. Iné navrhované mená pre túto skupinu sú Inner-Earth Objects (IEOs) a Anons (ako v „Anonymite“). Do mája 2004 boli známe iba dve planétky z tejto skupiny: 2003 CP20 a 2004 JG6.
  • Arjuna asteroidy sú voľne definované ako majúce orbitu podobnú zemskej, to znamená, že ich priemerný orbitálny polomer je okolo 1 AU a s malou excentricitou a malým sklonom dráhy k ekliptike. Vzhľadom na vágnosť definície môžu byť niektoré asteroidy zo skupín Apohele, Amor, Apollo alebo Aten zaradené aj do tejto skupiny. Termín bol zavedený organizáciou Spacewatch a skupina zatiaľ nemá zástupcu; príkladom možného zástupcu je planétka 1991 VG.
  • Zemskí Trojania sú asteroidy v Lagrangeových bodoch L4 a L5 sústavy Zem-Slnko. Ich poloha na oblohe pri pozorovaní zo zemského povrchu je fixovaná asi 60 stupňov východne a západne od Slnka, a keďže vládne tendencia hľadať asteroidy v omnoho väčších uhloch, bolo uskutočnených iba málo hľadaní v týchto lokáciách. Zatiaľ nebola objavená žiadna planétka, patriaca do tejto skupiny.

Skupiny do orbity planéty Mars[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. TICHÝ, Miloš. Kolik je planetek? - IX [online]. planetky.cz, 2010-01-02, [cit. 2010-01-03]. Dostupné online. (česky)