243 Ida

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
243 Ida
planétka
243 Ida
Objavenie A
ObjaviteľJohann Palisa
Dátum objavenia29. september 1884
Označenie planétokA910 CD; 1988 DB1 B
Kategóriaplanétky hlavného pásu (Koronis)
Orbitálne (obehové) vlastnosti C
Epocha 22. október 2004 (JD 2453300,5)
Excentricita (e)0,046
Veľká polos (a)428,025 Gm (2,861 AU)
Perihélium (q)408,207 Gm (2,729 AU)
Afélium (Q)447,843 Gm (2,994 AU)
Obežná doba (P)1767,724 d (4,84 a)
Priemerná obežná rýchlosť17,60 km/s
Uhol sklonu dráhy
k ekliptike (i)
1,138°
Dĺžka výstupného uzla (Ω)324,218°
Argument perihélia (ω)108,754°
Stredná anomália (M)245,469°
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery53,6×24,0×15,2 km
(mean 31,3 km)
Hmotnosť4,2×1016 kg 1
Hustota2,6 g/cm³ 1
Povrchová gravitácia0,0109 m/s²
Úniková rýchlosť0,0185 km/s
Rotačná perióda0,1931 d (4 h 37 min) 2
Spektrálna triedaS
Absolútna veľkosť9,94
Albedo0,2382 3
Priemerná povrchová teplota~158 K

243 Ida je planétka v hlavnom páse planétok. Objavil ju Johann Palisa 29. septembra 1884 na Viedenskom observatóriu a pomenovanie dostala po nymfe z gréckej mytológie. Je to prvá objavená binárna planétka, obieha okolo nej planétka-mesiac Dactyl.

28. augusta 1993 sa na minimálnu vzdialenosť 2 410 km priblížila k planétke sonda Galileo. Počas tohto preletu získala o Ide mnoho dôležitých informácií a nasnímala okolo 150 záberov, na ktorých bol, okrem iného, neskôr objavený aj spomínaný mesiac Dactyl. Podľa získaných údajov má Ida rozmery 56 × 54 × 21 km a periódu rotácie 4 h 38 min. Bola tiež potvrdená prítomnosť vrstvy regolitu a skutočnosť, že planétka je zložená z viacerých rôznych objektov. Na povrchu Idy sa nachádza množstvo impaktných kráterov pomenovaných po známych svetových jaskyniach. Najväčším z nich je Lascaux s priemerom vyše 12 km.