243 Ida

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
243 Ida
243 ida crop.jpg
Objavenie A
Objaviteľ Johann Palisa
Dátum objavenia 29. september 1884
Označenie planétok A910 CD; 1988 DB1 B
Kategória planétky hlavného pásu (Koronis)
Orbitálne (obehové) vlastnosti C
Epocha 22. október 2004 (JD 2453300,5)
Excentricita (výstrednosť) (e) 0,046
Veľká polos (a) 428,025 Gm (2,861 AU)
Perihélium (q) 408,207 Gm (2,729 AU)
Afélium (Q) 447,843 Gm (2,994 AU)
Obežná doba (P) 1767,724 d (4,84 a)
Priemerná obežná rýchlosť 17,60 km/s
Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 1,138°
Dĺžka výstupného uzla (Ω) 324,218°
Argument perihélia (ω) 108,754°
Stredná anomália (M) 245,469°
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery 53,6×24,0×15,2 km
(mean 31,3 km)
Hmotnosť 4,2×1016 kg 1
Hustota 2,6 g/cm³ 1
Povrchová gravitácia 0,0109 m/s²
Úniková rýchlosť 0,0185 km/s
Rotačná perióda 0,1931 d (4 h 37 min) 2
Spektrálna trieda S
Absolútna veľkosť 9,94
Albedo 0,2382 3
Priemerná povrchová teplota ~158 K

243 Ida je planétka v hlavnom páse planétok. Objavil ju Johann Palisa 29. septembra 1884 na Viedenskom observatóriu a pomenovanie dostala po nymfe z gréckej mytológie. Je to prvá objavená binárna planétka, obieha okolo nej planétka-mesiac Dactyl.

28. augusta 1993 sa na minimálnu vzdialenosť 2 410 km priblížila k planétke sonda Galileo. Počas tohto preletu získala o Ide mnoho dôležitých informácií a nasnímala okolo 150 záberov, na ktorých bol, okrem iného, neskôr objavený aj spomínaný mesiac Dactyl. Podľa získaných údajov má Ida rozmery 56 × 54 × 21 km a periódu rotácie 4 h 38 min. Bola tiež potvrdená prítomnosť vrstvy regolitu a skutočnosť, že planétka je zložená z viacerých rôznych objektov. Na povrchu Idy sa nachádza množstvo impaktných kráterov pomenovaných po známych svetových jaskyniach. Najväčším z nich je Lascaux s priemerom vyše 12 km.