Albedo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Percento difúzne odrazeného slnečného svetla vo vzťahu k rôznym povrchom na Zemi.
Disambig.svg Toto je článok o albede vo fyzike. O albede v biológii, vatovitej časti citrusových plodov pozri albedo (biológia)

Albedo je miera odrazivosti telesa alebo jeho povrchu. Je to dôležitý pojem v klimatológii a astronómii, pričom presná definícia sa líši podľa odboru.

Albedo vo fyzike[upraviť | upraviť zdroj]

Všeobecne vo fyzike ide o mieru odrazivosti difúzne odrážajúcej matnej plochy.

Albedo v klimatológii/meteorológii/astronómii[upraviť | upraviť zdroj]

Je to spôsobilosť daného druhu zemského povrchu (prípadne iného vesmírneho telesa) odrážať žiarenie Slnka a oblohy. Je to desatinné číslo, obvykle vyjadrované percentuálne od 0 do 100 percent. Pomer závisí na frekvencii žiarenia; ak nie je špecifikovaná, berie sa do úvahy priemer v rámci viditeľného svetla. Závisí tiež od uhla dopadu žiarenia; ak nie je špecifikovaný, predpokladá sa pravý uhol. Napríklad albedo čerstvého snehu dosahuje až 98 percent. To znamená, že až 98 percent svetelných lúčov sa odrazí a iba 2 percentá sú pohltené. Povrch oceánov má albedo nízke, len 5 percent; až 95 percent žiarenia voda pohltí.

V astronómii sa albedo ráta ako pomer množstva odrazeného žiarenia k množstvu dopadajúceho žiarenia. Celkové množstvo svetla odrazené od telesa do všetkých smerov, delené množstvom svetla, ktoré na teleso dopadá, je tzv. sférické alebo Bondovo albedo. (Ak ide o rovinnú, nie o sférickú plochu, tento pomer sa označuje ako Lambertovo albedo.) Sférické albedo je bezrozmerná veličina A s hodnotami v intervale 0 ≤ A ≤ 1. Pomer množstva svetla, ktoré k pozorovateľovi prichádza od telesa pri nulovom fázovom uhle v opozícii, ku množstvu svetla, ktoré by k pozorovateľovi prichádzalo od kruhového disku s dokonale matným povrchom rovnakého priemeru ako teleso, umiestené kolmo smerom k Slnku v tom istom bode ako teleso, je geometrické albedo. Geometrické albedo je bezrozmerná veličina, ktorá môže byť menšia i väčšia ako 1; nevyjadruje celkovú odrazivú schopnosť telesa, iba časť odrazeného svetla, ktoré sa pozoruje na Zemi, ak je teleso v opozícii. Väčšinu telies slnečnej sústavy možno zo Zeme pozorovať len pri malých fázových uhloch (napr. Mars pri menej ako 42°, Jupiter do 11°, Saturn do 6°), celkové albedo týchto telies sa určuje zo vzťahu A = p (α).q, kde p (α) je geometrické albedo pre daný fázový uhol a q je fázový faktor závisiaci od druhu povrchu telesa.

V jadrovom reaktore je to veličina charakterizujúca odrážavosť danej látky pre neutróny.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]