Vostok 4

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vostok 4
Znak misie
Vostok3-4patch.png
Údaje o misii
Názov misie: Vostok 4
COSPAR ID:1962-037A
Kozmická loď:Vostok-3KA (výr. č. 6)
Nosná raketa:Vostok-K 8K72K (výr. č. Je103-22)
Volací znak:Беркут (Berkut – orol skalný)
Posádka:1
Kozmodróm (rampa):Bajkonur, Kazachstan (LC-1)
Štart: 12. august 1962, 08:02:33 UTC
Pristátie: 15. august 1962, 06:59 UTC
193 km juhozápadne od Karagandy v Kazachstane
48°10′00″S 71°53′30″V / 48,16667°S 71,89167°V / 48.16667; 71.89167
Trvanie: 2 dni, 22 hodín, 57 minút
Počet obehov:48
Apogeum:236,7 km
Perigeum:179,8 km
Doba obehu:88,39 minút
Inklinácia:64,95°
Vzdialenosť:1 982 000 km
Hmotnosť:4 728 kg (kozmická loď pri štarte)
Fotografia posádky
Pavel Popovič
Pavel Popovič
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
Vostok3-4patch.png Vostok 3Vostok 5

Vostok 4 (rus. Восток-4) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Vostok. Vostok 4 vyštartoval 12. augusta 1962 s kozmonautom Pavlom Popovičom na palube. Deň predtým vyštartoval Vostok 3 s kozmonautom Andrijanom Nikolajevom. Po prvýkrát v histórii sa tak na obežnej dráhe Zeme nachádzali dve pilotované kozmické lode súčasne, čo umožnilo sovietskemu riadiacemu stredisku naučiť sa zvládnuť aj takýto scenár. Popovič zotrval na obežnej dráhe takmer tri dni a potom úspešne pristál na padáku.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Rezervná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Údaje o kozmickej lodi[upraviť | upraviť zdroj]

Vostok 4 (podľa katalógu COSPAR 1962-037A) bola jednomiestna kozmická loď dlhá 5 metrov s priemerom 2,3 metra. Jej hmotnosť bola 4 728 kg. Dosiahla obežnej dráhy vo výške 179,8 – 236,7 km nad povrchom Zeme.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Vostok 4 vyštartoval takmer deň po Vostoku 3, v nedeľu 12. augusta 1962 o 11:02:33 moskovského času (13:02:33 miestneho času a 08:02:33 svetového času), pomocou nosnej rakety Vostok-K z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Na palube lode Vostok 4 bol kozmonaut ukrajinskej národnosti Pavel Popovič. Vzlet rakety a navedenie kozmickej lode na obežnú dráhu Zeme prebehli bez problémov. Vostok 4 sa dostal na dráhu vo výške 179,8 – 236,7 km nad povrchom.[1]

Nasledujúci deň som štartoval ja. Vyšiel som na obežnú dráhu a okamžite uvidel jeho loď. Boli sme od seba štyri kilometre. Andrej začal: ‚Berkut, Berkut, ja – Sokol. Ako ma počuješ?‘ Kričím mu: ‚Ahoj, Andrej! Nielenže ťa počujem, ale ťa aj vidím! Letíš vpravo odo mňa ako malý mesiac.‘
– z rozhovoru s Pavlom Popovičom
Popovič v kabíne Vostoku 4 počas letu

Vostok 4 a 3 boli vynesené na podobné obežné dráhy, pričom vzdialenosť medzi nimi sa v priebehu prvého obletu Vostoku 4 zmenšovala. Kozmonauti na palubách oboch lodí tiež po prvýkrát v histórii navzájom medzi sebou komunikovali cez rádio. Najmenšia dosiahnutá vzdialenosť medzi kozmickými loďami bola približne 6,5 km. Vostoky však nemohli meniť charakteristiky svojej obežnej dráhy, a tak sa obe telesá začali opäť vzďaľovať. Sovietska tlač to ale neobjasnila a na Západe sa tak špekulovalo, že ZSSR už zvláda zložité techniky stretávania pilotovaných kozmických lodí na obežnej dráhe Zeme.[1]

Popovič (vľavo) a Nikolajev (vpravo) na východonemeckej poštovej známke. Zobrazenie kozmických lodí však vôbec nezodpovedá realite, pretože skutočný vzhľad lode Vostok sa v tom čase ešte utajoval

Dňa 14. augusta sa Pavel Popovič a Andrijan Nikolajev zobudili o 04:00 moskovského času (01:00 svetového času). Personál pozemnej stanice neďaleko Chabarovska krátko nato dostal správu od Popoviča asi v tom zmysle, že sa cíti v poriadku a let pokračuje podľa plánu. Podobnú správu predtým dostali aj od Nikolajeva. Na Zemi medzitým štátna komisia, ktorá schvaľovala všetky dôležité rozhodnutia o kozmických letoch, plánovala pristátia oboch misií. Vzhľadom na predpoveď silného vetra s nárazmi až 20 m/s v plánovanom mieste pristátia Vostoku 3 v oblasti kazašskej Karagandy nikto nenamietal proti predĺženiu Nikolajevovho letu až do 15. augusta. Ohľadom Vostoku 4 sa spočiatku uvažovalo o predĺžení letu o jeden deň. Veliteľ oddielu kozmonautov Nikolaj Kamanin ale proti tomu namietal, pričom argumentoval tým, že v troch plánovaných miestach pristátia Vostoku 4 sa očakáva silný vietor a údaje z kozmickej lode naznačujú pokles teploty v kabíne. Nakoniec sa rozhodlo, že let sa predĺži iba vtedy, ak si to bude priať sám Popovič. Hlavný konštruktér Sergej Koroľov sa potom Popoviča spýtal na jeho stav. Popovič mu odpovedal, že je vo výbornej forme a plánuje pristáť na 65. oblete.[1]

Ráno 15. augusta Popovič po zobudení o 04:00 moskovského času (01:00 svetového času) oznámil pozemným kontrolórom, že je síce vo výbornom zdravotnom stave, ale znepokojuje ho pokles teploty v kabíne. Kroky, ktoré vykonal na nápravu situácie, nemali žiadne účinky. Kamanin celú noc sledoval telemetrické údaje z Vostoku 4 a dopytoval sa rôznych odborníkov, čo sa deje s loďou. Vzhľadom na zhoršujúci sa stav systému podpory života, bol teraz pripravený presadiť pristátie lode. Keď v to ráno začala pracovať štátna komisia, teplota na palube kozmickej lode klesla na 10 °C a vlhkosť vzduchu na 35%, čo viedlo aj lekársky tím k požiadavke okamžitého pristátia. Kamanin bol samozrejme medzi tými, ktorí boli za pristátie Vostoku 4 na pôvodne plánovanom 49. oblete, čiže po necelých troch dňoch letu. Predseda štátnej komisie Leonid Smirnov však spolu s ďalšími funkcionármi práve dostali súhlas od ministra obrany Andreja Grečka a samotného Chruščova na štvordňový let. Teraz sa tak cítili v rozpakoch a presadzovali práve schválený program letu. Uprostred diskusie napokon prišla správa od Popoviča, v ktorej ohlásil „búrku“ (groza), čo ale bolo kódové slovo, ktorým sa označoval stav nevoľnosti a zvracanie. V takejto situácii sa vyžadoval návrat na Zem pri najbližšej možnej príležitosti (keď obežná dráha kozmickej lode viedla cez územie ZSSR). Teraz tak už v podstate všetci požadovali okamžitý návrat Vostoku 4, ktorému vtedy zostávalo už len 40 minút do momentu, kedy sa muselo už definitívne rozhodnúť o návrate, aby loď mohla pristáť v plánovanej oblasti. Smirnov a Koroľov však stále trvali na tom, aby sa najskôr porozprávali s Popovičom. Pri nasledujúcom komunikačnom okne im Popovič oznámil, že pozoroval meteorologický jav a cítil sa jednoducho vynikajúco. Keď sa ho čoraz intenzívnejšie pýtali na charakter a intenzitu spomínanej „búrky“, kozmonaut nerozumel, čo od neho žiadajú a nechápal, prečo sú všetci rozrušení kvôli búrke, ktorú videl nad Mexickým zálivom. Štátna komisia už medzitým rozhodla o ukončení letu na 49. oblete.[1][2]

Brzdiaci manéver na 49. oblete prebehol bez problémov a približne 10 sekúnd po skončení zážihu sa automaticky oddelil prístrojový úsek od návratovej kabíny s kozmonautom. Návrat lode do atmosféry bol takisto bezproblémový. Rovnako ako jeho predchodcovia sa aj Popovič pred pristátím katapultoval z kabíny. Pristál na padáku po takmer troch dňoch letu, 15. augusta o 09:59 moskovského času (06:59 svetového času, čiže sedem minút po Nikolajevovi), 193 km juhozápadne od Karagandy v Kazachstane. Návratová kabína takisto pristála na svojom padáku. Asi 20 minút po pristátí uvidel pátracie lietadlo. Popovič až po rokoch v rozhovore pre časopis Novosti kosmonavtiki prezradil, že počas zostupu na padáku po katapultovaní z kabíny bojoval s dosť silným vetrom a pri tvrdom dopade na zem sa takmer zranil. Potom horúčkovito behal okolo miesta pristátia a mával posádke záchranného lietadla, čím chcel dať najavo, aby neskúsení mladí vojenskí lekári zbytočne neriskovali a neskákali na padákoch z lietadla. Kozmonautova snaha ale bola márna a lekári aj tak zoskočili. Keď pristáli, Popovič sa potom ponáhľal k nim, aby im pomohol chytiť a zložiť padáky, do ktorých sa oprel silný vietor a lekárov ťahali so sebou. Niektorí sa pritom zranili a najmenej jeden z nich mal potom zakrvavenú tvár.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e ZAK, Anatolij. Vostok-3 and Vostok-4 missions [online]. russianspaceweb.com, [cit. 2020-11-03]. Dostupné online.
  2. ŠAMÁREK, Ondřej. Kritické momenty kosmonautiky 2. díl [online]. kosmonautix.cz, 2012-09-17, [cit. 2020-11-03]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]