Beztiažový stav

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Beztiažový stav, bezváhový stav alebo stav beztiaže je stav, pri ktorom na organizmy alebo predmety nepôsobí žiadna tiaž, ktorá je inak vyvolaná gravitačným pôsobením napríklad planét alebo hviezd; alebo odstredivou silou vyvolanou rotáciou telesa, v ktorom sa organizmy alebo predmety nachádzajú. Keďže gravitácia má nekonečný dosah, nedá sa natoľko vzdialiť od všetkých hmotných telies, aby gravitácia vôbec nebola prítomná. Bezváhový stav v reáli vzniká napríklad ako rovnováha dvoch síl, napríklad počas kozmického letu.

Beztiažový stav sa nachádza napríklad na obežnej dráhe okolo Zeme alebo iných kozmických telies alebo počas voľného pádu v prostredí, ktoré nekladie nijaký odpor. Keďže takýto stav nie je v reálnom živote dosiahnuteľný, na padajúce teleso pôsobí mikrogravitácia. Ani na obežnej dráhe nie je možné dosiahnuť absolútny bezváhový stav, iba mikrogravitáciu.

Živé organizmy v beztiažovom stave[upraviť | upraviť zdroj]

Bezváhový stav spôsobuje krátkodobé aj dlhodobé fyziologické zmeny v živých organizmoch. U stavovcov čiže aj u človeka sa v rovnovážno-polohovom centre v mozgu začnú voľne pohybovať otolity, ktoré na Zemi tlačia na zmyslové bunky a tým udávajú smer tiaže. V bezváhovom stave však otolity začnú dráždiť zmyslové bunky náhodne, čo má za následok morskú chorobu, ďalej pocity tupého tlaku v hlave, prípadne žalúdočnú nevoľnosť. Po nejakom čase (niekoľkých hodinách až dňoch) sa však rovnovážno-polohový aparát adaptuje na stav beztiaže a nepríjemné príznaky sa stratia.

Medzi trvalejšie efekty patria redistribúcia kvapalín vo vnútri tela, hormonálne zmeny, ochabovanie svalstva a vyplavovanie vápniku z tela. Redistribúcia kvapalín vo vnútri tela znamená, že krv sa nahrnie do hornej polovice tela, keďže srdce je zvyknuté, že ju musí pumpovať proti tiaži. To spôsobí u astronautov sčervenanie až opuchnutie tváre. V priebehu niekoľkých dní až týždňov sa však cievy adaptujú a objem krvi sa zmenší. Intenzívne telesné cvičenia spojené s podtlakovým zariadením pre dolnú polovicu tela tieto nepriaznivé účinky zmenšujú a zabraňujú tiež atrofovaniu svalstva. Zmenšovanie svalovej hmoty je spôsobené predovšetkým zníženou fyzickou námahou, nízkou úrovňou fyzického zaťaženia pri práci a obmedzeným pohybom v kozmickej lodi.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Petr Láta, Antonín Vítek (1982). Malá encyklopedie kosmonautiky. Mladá fronta, Praha, 68-69.