Beztiažový stav

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kvapaliny nadobúdajú v stave beztiaže tvar gule. Na snímke je astronaut Clayton Anderson.
Lietadlo NASA pripravujúce sa na manéver, ktorý na krátku chvíľu pre posádku vyvoláva stav beztiaže

Beztiažový stav, bezváhový stav alebo stav beztiaže je stav, pri ktorom na organizmy alebo predmety nepôsobí žiadna tiaž, ktorá je inak vyvolaná gravitačným pôsobením napríklad planét alebo hviezd; alebo odstredivou silou vyvolanou rotáciou telesa, v ktorom sa organizmy alebo predmety nachádzajú. Keďže gravitácia má nekonečný dosah, nedá sa natoľko vzdialiť od všetkých hmotných telies, aby gravitácia vôbec nebola prítomná. Bezváhový stav v reáli vzniká ako rovnováha dvoch síl, napríklad počas kozmického letu.

Beztiažový stav sa nachádza napríklad na obežnej dráhe okolo Zeme alebo iných kozmických telies alebo počas voľného pádu v prostredí, ktoré nekladie nijaký odpor. Keďže takýto stav nie je v reálnom živote dosiahnuteľný, na padajúce teleso pôsobí mikrogravitácia. Ani na obežnej dráhe nie je možné dosiahnuť absolútny bezváhový stav, iba mikrogravitáciu.

Živé organizmy v beztiažovom stave[upraviť | upraviť zdroj]

Bezváhový stav spôsobuje krátkodobé aj dlhodobé fyziologické zmeny v živých organizmoch. U stavovcov čiže aj u človeka sa v rovnovážno-polohovom centre v mozgu začnú voľne pohybovať otolity, ktoré na Zemi tlačia na zmyslové bunky a tým udávajú smer tiaže. V bezváhovom stave však otolity začnú dráždiť zmyslové bunky náhodne, čo má za následok morskú chorobu, ďalej pocity tupého tlaku v hlave, prípadne žalúdočnú nevoľnosť. Po nejakom čase (niekoľkých hodinách až dňoch) sa však rovnovážno-polohový aparát adaptuje na stav beztiaže a nepríjemné príznaky sa stratia.

Medzi trvalejšie efekty patria redistribúcia kvapalín vo vnútri tela, hormonálne zmeny, ochabovanie svalstva a vyplavovanie vápniku z tela. Redistribúcia kvapalín vo vnútri tela znamená, že krv sa nahrnie do hornej polovice tela, keďže srdce je zvyknuté, že ju musí pumpovať proti tiaži. To spôsobí u astronautov sčervenanie až opuchnutie tváre. V priebehu niekoľkých dní až týždňov sa však cievy adaptujú a objem krvi sa zmenší. Intenzívne telesné cvičenia spojené s podtlakovým zariadením pre dolnú polovicu tela tieto nepriaznivé účinky zmenšujú a zabraňujú tiež atrofovaniu svalstva. Zmenšovanie svalovej hmoty je spôsobené predovšetkým zníženou fyzickou námahou, nízkou úrovňou fyzického zaťaženia pri práci a obmedzeným pohybom v kozmickej lodi.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Petr Láta, Antonín Vítek. Malá encyklopedie kosmonautiky. [s.l.] : Mladá fronta, Praha, 1982. S. 68-69.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]