Program Sputnik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Replika družice Sputnik 1

Sputnik bol sovietsky kozmický program bez posádky, ktorý sa začal koncom 50. rokov 20. storočia na demonštráciu použitia umelých družíc (rus. cпутник) Zeme. Do programu patrila aj družica Sputnik 1, čo bola prvá vec vyrobená človekom, ktorá obiehala okolo Zeme od 4. októbra 1957.

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Vypustenie Sputnik 1 ako prvej umelej družice znamenalo víťazstvo Sovietskeho zväzu nad Spojenými štátmi vo vesmírnych pretekov. Sputnik 1 obsahoval vysielač, ktorý vysielal pípavý signál, ktorý sa dal jednoducho zachytiť po celom svete. Tento signál sa vo svojej dobe stal symbolom začiatku kozmickej éry ale aj významnou udalosťou studenej vojny a vesmírnych pretekov medzi dvoma superveľmocami.

Kríza "Sputnik" v USA[upraviť | upraviť zdroj]

Plány ZSSR vypustiť prvý satelit (umelá družica) boli v USA. V reakcii na podobnú iniciatívu zo strany USA zástupcovia ZSSR oznámili už v roku 1955 svoj úmysel vypustiť umelý satelit Zeme ešte do začiatku Medzinárodného geofyzikálneho roku (1958).[1] Vynesenie sovietskej družice a jej prelet nad územím USA odstránili diplomatické obmedzenia pre implementáciu dovtedy tajných programov špionážnych satelitov. Americká a vo všeobecnosti západná verejnosť bola presvedčená, že Spojené štáty vedú v oblasti raketovej technológie a výskume vesmíru. Neočakávané vypustenie sovietskej družice a dva neúspešné pokusy USA o vypustenie vlastnej (Vanguard_TV3 a Vanguard TV3) ukázali, že tomu tak nie je. To vyvolalo krízovú reakciu v celoštátnych amerických novinách, ako je napríklad New York Times, ktorý spomínal Sputnik v 279 článkoch od 6. októbra 1957 do 31. októbra 1957 (viac ako 11 článkov denne).[2] Kríza Sputnika bola obdobím strachu a obáv v západných krajinách z vnímania vlastnej technologickej zaostalosti oproti ZSSR. V oblasti jadrových zbraní USA a ZSSR pokračovali v jadrovom prezbrojení a vyvinuli zbrane dlhého doletu, pomocou ktorých mohli zasiahnuť územie druhého. Sovieti však už pred Sputnikom úspešne vypustili prvú medzikontinentálnu balistickú raketu na svete (ICBM) v auguste 1957.[3] Bývalý minister zahraničných vecí J. F. Dulles (za prezidenta Dwighta D. Eisenhowera) však nazval Sputnik „bumerang Mr. Chruščova“[4]. Obidvaja boli strojcami Eisenhowerovej doktríny, v ktorej od roku 1957 ponúkali štátom Blízkeho východu možnosť požiadať USA o ekonomickú alebo vojenskú pomoc v prípade, že čelili hrozbe ozbrojenej agresie zo strany iného štátu (Eisenhower zvlášť zdôraznil aj sovietsku hrozbu). V konečnom dôsledku ešte pred koncom Eisenhowerovej vlády sa potvrdilo, že Sputnik (a ICBM) mal bezprostredný a katastrofálny vplyv na sovietske vzťahy s druhým komunistickým gigantom Čínou.[5] Čína sa začiatkom 60 rokov dostala až k rozkolu so ZSSR a od roku 1972 (Nixon v Číne) začala budovať lepšie vzťahy s USA.

Pamätník tvorcom sputniku v Moskve

Oslavy v ZSSR[upraviť | upraviť zdroj]

Družica Sputnik 1 krúžila okolo Zeme do 4. januára 1958, kedy po 1 440 obletoch vstúpila do zemskej atmosféry a zhorela. Nasledovali po ňom ešte dve družice s rovnakým menom. Sputnik 3 bol vypustený 15. mája 1958. Američania nazývali aj ďalšie rakety (až po 99) názvom Sputnik (napríklad Sputnik 25 bola Luna E-6 No.2) alebo Sputnik_41 bol nemecký projekt inšpirovaný priamo Sputnik 1.

Vypustením družice Sputnik 1 oslavovala moskovská Pravda na celej prvej strane vo vydaní zo 6. októbra 1957.Replika bola vystavená na Výstave úspechov národného hospodárstva (VDNCH) v Moskve a umelecká replika je na aleji Kozmonautov.[6] Sputnik sa stal mnohokrát ospevovaným námetom.

Dôsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Vypustenie Sputniku slávnostne odštartovalo vesmírne preteky, čo viedlo aj k pristátiu amerického Apollo na Mesiaci v roku 1969, ktoré bývalý astronaut Frank Borman neskôr opísal ako „len bitku v studenej vojne“.

Vo februári 1958 bola v USA vytvorená Agentúra pre pokročilé obranné projekty - DARPA., ktorá vyvolala vznik NASA.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ ШУБИН, Павел. Луна. История, люди, техника. [s.l.] : Litres, 2020-03-11. Google-Books-ID: 0FO9DwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-5-04-198268-3. (po rusky)
  2. ↑ The New York Times - Search [online]. www.nytimes.com, [cit. 2021-09-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ McMahon, Robert (2003). The Cold War: A Very Short Introduction. Oxford University Press. ISBN 978-0-19-280178-4. s. 75-76 (anglicky)
  4. ↑ DOLMAN, Everett C.. Astropolitik: Classical Geopolitics in the Space Age. [s.l.] : Routledge, 2005-07-15. Google-Books-ID: U0eQAgAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-135-76400-5. (po anglicky)
  5. ↑ 20th-century international relations - The Sino-Soviet split [online]. Encyclopedia Britannica, [cit. 2021-09-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ JOVIC, Daniela. Na vesmírnych cestách. Diel tretí – Moskva [online]. 2021-02-07, [cit. 2021-09-27]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Portal Kozmonautický portál
ASTP Soyuz Spacecraft.jpg Tento článok týkajúci sa kozmonautiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Program_Sputnik&oldid=7280779“