Preskočiť na obsah

Salvador Allende

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Salvador Allende
Salvador Allende
Salvador Allende, podpis
28. prezident Čile
V úrade
4. november 1970 – 11. september 1973
Predchodca Eduardo Frei Montalva Augusto Pinochet Nástupca
Biografické údaje
Narodenie26. jún 1908
Valparaíso, Čile
Úmrtie11. september 1973 (65 rokov)
Santiago, Čile
Politická stranaSocialist Party of Chile
Popular Unity coalition
Alma materUniversidad de Chile
Profesiaštátny úradník, doktor medicíny
Rodina
RodičiaSalvador Allende Castro, Laura Gossens Uribe
Manželka
Hortensia Bussi
DetiBeatriz, Carmen Paz, Isabel
Odkazy
Spolupracuj na CommonsSalvador Allende
(multimediálne súbory)
Salvador Allende na známke vydanej v Sovietskom zväze v 70. rokoch

Salvador Allende (* 26. jún 1908, Valparaíso, Čile – † 11. september 1973, Santiago) bol čilský socialistický politik, ktorý v rokoch 1970 - 1973 pôsobil ako 28. prezident Čilskej republiky. Bol prvým marxistom a socialistom zvoleným za prezidenta v demokratických voľbách v Latinskej Amerike.[1][2] Jeho pôsobenie v úrade bolo predčasne ukončené štátnym prevratom pri ktorom zahynul.[3]

Politická kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Stál pri počiatkoch Čilskej Socialistickej strany (1933) a neskôr v roku 1938 sa stal jej generálnym podtájomníkom. Po voľbách do Poslaneckej snemovne v roku 1937 pôsobil v rokoch 1939–1942 ako minister zdravotníctva v ľavicovej liberálnej koalícii prezidenta Pedra Aguirreho Cerdu. Allende získal svoj prvý mandát v Senáte v roku 1945 (celkovo bol do tejto funkcie zvolený štyrikrát).

Allendeho politický program s ktorým sa uchádzal o hlasy voličov možno zhrnúť do troch kľúčových bodov:

  • redistribúcia príjmov a reštrukturalizácia ekonomiky, kde prvý krok malo byť znárodnenie kľúčových odvetí, primárne spracovateľské a ťažobné spoločnosti medenej rudy,
  • pokračovanie v agrárnej reforme, redistribúcia pôdy chudobným roľníkom a
  • udržiavanie priateľských vzťahov s inými socialistickými krajinami.[3]

Jeho dlhoročné snahy o prezidentské kreslo sa začínajú prezidentskými voľbami v roku 1952, kde ako kandidát Čilskej Socialistickej strany dosiahol výsledok 5.45% hlasov, čo neposatčovalo na víťazstvo.

O zvolenie sa znova pokúsil v prezidentských voľbách a to v roku 1958, jeho oponenti boli konzervatívec Jorge Alessandri a Eduardo Frei, kandidát novo sformovanej Kresťansko Demokratickej strany (v španielčine: Partido Demócrata Cristiano). Allende bol kandidát koalície komunistických a socialistický strán Frente de Acción Popula (FRAP). Allende skončil vo voľbách na druhom mieste s 28.85% hlasov, pričom mu na Allesandriho chýbalo menej ako 3% percenta hlasov.[3]

Allende po tretí krát kandidoval na prezidenta vo voľbách v roku 1964, znovu ako kandidát ľavicovej koalície FRAP. Tentokrát boli jeho dvaja protikandidáti, znova kandidát Kresťansko Demokratickej strany E. Frei a druhý bol radikálny Julio Duran, kandidát stredovo pravicovej koalície Demokratický front (v španielčine: Frente Democrático), ktorý sa z volebného súboja stiahol a podporil E. Freia, keďže víťazstvo Allendeho. Allende nakoniec získal 38.93% hlasov, čo nestačilo na víťazstvo a bol to jeho tretí neúspešný pokus stať sa prezidentom Čile.[3]

Do prezidentského kresla sa nakoniec dostal až na štvrtý krát vo voľbách v roku 1970 a tentoraz ako kandidát širokej koalície ľavicových strán Ľudová jednota (v španielčine: Unidad Popular), s ktorou sa spája aj meno nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Pabla Nerudu. Allende získal 36,29% hlasov a vďaka podpore kresťanských demokratov v Kongrese, oficiálne preberá prezidentský úrad. V roku 1971 vyhrala Ľudová jednota regionálne voľby so ziskom 49,75% hlasov. Po zvolení Allende implementoval ľavicovú politiku, jej súčasťou bolo pozdvihnutie životnej úrovne obyvateľstva, znárodnenie bánk a podnikov zaoberajúcich sa ťažbou nerastov.

Počas jeho úradovania vo funkcii prezidenta, ktoré malo trvať do roku 1976, bol v roku 1973 zvrhnutý pri vojenskom puči, ktorý viedla vojenská junta na čele s generálom Augustom Pinochetom. Allende spáchal samovraždu[4] v bezvýchodiskovej situácii počas obliehania prezidentského paláca La Moneda, pričom údajne použil pušku AK-47, ktorú mu daroval Fidel Castro.[5]

Allende a literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Obdobie pádu prezidenta Allendu je aj pozadím románu Dom duchov, ktorý napísala jeho neter Isabel Allendeová a ktorý bol neskôr aj sfilmovaný.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. CHILE: The Bloody End of a Marxist Dream. Time, 1973-09-24. Dostupné online [cit. 2025-03-31]. ISSN 0040-781X. (po anglicky)
  2. TERAZ.SK. Vojenská junta v Čile pred 50 rokmi zvrhla vládu prezidenta Allendeho [online]. TERAZ.sk, 2023-09-11, [cit. 2025-03-31]. Dostupné online.
  3. a b c d Covert Action in Chile: 1963–1973 (PDF) (Report). U.S. Senate Select Committee to Study Governmental Operations with Respect to Intelligence Activities (Church Committee). 1975. Retrieved 2024-07-18.
  4. Lékaři potvrdili, že chilský prezident Allende spáchal sebevraždu [online]. Česká tisková kancelář, 2011-7-19, [cit. 2011-07-21]. Dostupné online.
  5. WHELAN, James Robert. Out of the Ashes: The Life, Death and Transfiguration of Democracy in Chile. [s.l.] : [s.n.], 1989. ISBN 0895265532. S. 511-512, 519-520. (po anglicky)

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • DURMAN, Karel. Popely ještě žhavé : velká politika 1938 – 1991. Diel II. Konce dobrodružství 1964 – 1991. Praha : Karolinum, 2009. 559 s. ISBN 978-80-246-1536-3. S. 135 – 138.
  • ANDREW, Christopher; MITROCHIN, Vasilij. Operace KGB a studená válka : Mitrochinův archiv II. Preklad Helena Synková, Lubomír Synek. Vyd. 1. Praha : Rozmluvy; Leda, 2008. 503 s. ISBN 978-80-85336-44-3, 978-80-7335-140-3. S. 80 – 94.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]