Salvador Allende
| Salvador Allende | ||||||||
 | ||||||||
 | ||||||||
| 28. prezident Čile | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 4. november 1970 – 11. september 1973 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 26. jún 1908 Valparaíso, Čile | |||||||
| Úmrtie | 11. september 1973 (65 rokov) Santiago, Čile | |||||||
| Politická strana | Socialist Party of Chile Popular Unity coalition | |||||||
| Alma mater | Universidad de Chile | |||||||
| Profesia | štátny úradník, doktor medicíny | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Rodičia | Salvador Allende Castro, Laura Gossens Uribe | |||||||
| Manželka |
Hortensia Bussi | |||||||
| Deti | Beatriz, Carmen Paz, Isabel | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Salvador Allende (multimediálne súbory) | |||||||
Salvador Allende (* 26. jún 1908, Valparaíso, Čile – † 11. september 1973, Santiago) bol čilský socialistický politik, ktorý v rokoch 1970 - 1973 pôsobil ako 28. prezident Čilskej republiky. Bol prvým marxistom a socialistom zvoleným za prezidenta v demokratických voľbách v Latinskej Amerike.[1][2] Jeho pôsobenie v úrade bolo predčasne ukončené štátnym prevratom pri ktorom zahynul.[3]
Politická kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Stál pri počiatkoch Čilskej Socialistickej strany (1933) a neskôr v roku 1938 sa stal jej generálnym podtájomníkom. Po voľbách do Poslaneckej snemovne v roku 1937 pôsobil v rokoch 1939–1942 ako minister zdravotníctva v ľavicovej liberálnej koalícii prezidenta Pedra Aguirreho Cerdu. Allende získal svoj prvý mandát v Senáte v roku 1945 (celkovo bol do tejto funkcie zvolený štyrikrát).
Allendeho politický program s ktorým sa uchádzal o hlasy voličov možno zhrnúť do troch kľúčových bodov:
- redistribúcia príjmov a reštrukturalizácia ekonomiky, kde prvý krok malo byť znárodnenie kľúčových odvetí, primárne spracovateľské a ťažobné spoločnosti medenej rudy,
- pokračovanie v agrárnej reforme, redistribúcia pôdy chudobným roľníkom a
- udržiavanie priateľských vzťahov s inými socialistickými krajinami.[3]
Jeho dlhoročné snahy o prezidentské kreslo sa začínajú prezidentskými voľbami v roku 1952, kde ako kandidát Čilskej Socialistickej strany dosiahol výsledok 5.45% hlasov, čo neposatčovalo na víťazstvo.
O zvolenie sa znova pokúsil v prezidentských voľbách a to v roku 1958, jeho oponenti boli konzervatívec Jorge Alessandri a Eduardo Frei, kandidát novo sformovanej Kresťansko Demokratickej strany (v španielčine: Partido Demócrata Cristiano). Allende bol kandidát koalície komunistických a socialistický strán Frente de Acción Popula (FRAP). Allende skončil vo voľbách na druhom mieste s 28.85% hlasov, pričom mu na Allesandriho chýbalo menej ako 3% percenta hlasov.[3]
Allende po tretí krát kandidoval na prezidenta vo voľbách v roku 1964, znovu ako kandidát ľavicovej koalície FRAP. Tentokrát boli jeho dvaja protikandidáti, znova kandidát Kresťansko Demokratickej strany E. Frei a druhý bol radikálny Julio Duran, kandidát stredovo pravicovej koalície Demokratický front (v španielčine: Frente Democrático), ktorý sa z volebného súboja stiahol a podporil E. Freia, keďže víťazstvo Allendeho. Allende nakoniec získal 38.93% hlasov, čo nestačilo na víťazstvo a bol to jeho tretí neúspešný pokus stať sa prezidentom Čile.[3]
Do prezidentského kresla sa nakoniec dostal až na štvrtý krát vo voľbách v roku 1970 a tentoraz ako kandidát širokej koalície ľavicových strán Ľudová jednota (v španielčine: Unidad Popular), s ktorou sa spája aj meno nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Pabla Nerudu. Allende získal 36,29% hlasov a vďaka podpore kresťanských demokratov v Kongrese, oficiálne preberá prezidentský úrad. V roku 1971 vyhrala Ľudová jednota regionálne voľby so ziskom 49,75% hlasov. Po zvolení Allende implementoval ľavicovú politiku, jej súčasťou bolo pozdvihnutie životnej úrovne obyvateľstva, znárodnenie bánk a podnikov zaoberajúcich sa ťažbou nerastov.
Počas jeho úradovania vo funkcii prezidenta, ktoré malo trvať do roku 1976, bol v roku 1973 zvrhnutý pri vojenskom puči, ktorý viedla vojenská junta na čele s generálom Augustom Pinochetom. Allende spáchal samovraždu[4] v bezvýchodiskovej situácii počas obliehania prezidentského paláca La Moneda, pričom údajne použil pušku AK-47, ktorú mu daroval Fidel Castro.[5]
Allende a literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]Obdobie pádu prezidenta Allendu je aj pozadím románu Dom duchov, ktorý napísala jeho neter Isabel Allendeová a ktorý bol neskôr aj sfilmovaný.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ CHILE: The Bloody End of a Marxist Dream. Time, 1973-09-24. Dostupné online [cit. 2025-03-31]. ISSN 0040-781X. (po anglicky)
- ↑ TERAZ.SK. Vojenská junta v Čile pred 50 rokmi zvrhla vládu prezidenta Allendeho [online]. TERAZ.sk, 2023-09-11, [cit. 2025-03-31]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Covert Action in Chile: 1963–1973 (PDF) (Report). U.S. Senate Select Committee to Study Governmental Operations with Respect to Intelligence Activities (Church Committee). 1975. Retrieved 2024-07-18.
- ↑ Lékaři potvrdili, že chilský prezident Allende spáchal sebevraždu [online]. Česká tisková kancelář, 2011-7-19, [cit. 2011-07-21]. Dostupné online.
- ↑ WHELAN, James Robert. Out of the Ashes: The Life, Death and Transfiguration of Democracy in Chile. [s.l.] : [s.n.], 1989. ISBN 0895265532. S. 511-512, 519-520. (po anglicky)
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- DURMAN, Karel. Popely ještě žhavé : velká politika 1938 – 1991. Diel II. Konce dobrodružství 1964 – 1991. Praha : Karolinum, 2009. 559 s. ISBN 978-80-246-1536-3. S. 135 – 138.
- ANDREW, Christopher; MITROCHIN, Vasilij. Operace KGB a studená válka : Mitrochinův archiv II. Preklad Helena Synková, Lubomír Synek. Vyd. 1. Praha : Rozmluvy; Leda, 2008. 503 s. ISBN 978-80-85336-44-3, 978-80-7335-140-3. S. 80 – 94.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Salvador Allende
