AK-47

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
AK-47
AK-47 type II Part DM-ST-89-01131.jpg
AK-47 druhej výrobnej varianty (Typ 2)
Typ: útočná puška
Miesto pôvodu: ZSSR
História služby
V službe: 1949 - doteraz
Používaná: ZSSR, väčšina krajín Varšavskej zmluvy a SNŠ
História výroby
Konštruktér: Michail Timofejevič Kalašnikov
Navrhnuté: 1947
Vyrobené: 1949–1959[1]
Varianty: AKM
Základné údaje
Hmotnosť: 3,8 kg (nenabitá)
4,3 kg (nabitá)
Dĺžka: 870 mm
Dĺžka hlavne: 415 mm
Typ náboja: 7,62 × 39 mm
Kaliber: 7,62
Úsťová rýchlosť strely: 710 m/s
Kadencia: 600 rán/min
Účinný dostrel: 350 m
Maximálny dostrel: 2 800 m
Zásobovanie muníciou: 30 rán so štandardným zásobníkom

AK-47 (skratka výrazu Avtomat Kalašnikova vzor 1947) je dodnes často používaná útočná puška, ktorá bola pôvodne navrhnutá v Sovietskom zväze.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

História AK-47 je úzko spätá s jej konštruktérom M. T. Kalašnikovom[2], ktorý začal projektovať automatické zbrane už počas druhej svetovej vojny. Pri bojoch proti nemeckým vojskám na jeseň 1941 Kalašnikov videl, že Červená armáda na rozdiel od nepriateľa postráda účinné krátke rýchlopalné pechotné zbrane. Prvý prototyp AK-47 bol zostrojený dva roky po vojne, teda v roku 1947. Masovo sa začal vyrábať a používať v roku 1949. Pri práci na zbrani sa určite inšpiroval viacerými konštrukciami a technológiami, predovšetkým veľmi podobnou nemeckou konštrukciou Sturmgewehr 44. Na vývoji sa podieľal aj nemecký konštruktér zbraní Hugo Schmeisser[3][4][5][6], ktorý bol niekoľko rokov v sovietskom zajatí. Pre úplnosť je nutné dodať, že nemecké útočné pušky MP 43 a MP 44 boli inšpirované sovietskymi zbraňami Tokarev SVT 38, SVT-40 a AVT 40 ako aj Simonov AVS-36.[7]

Vo výzbroji ho má okrem Ruska asi 50 iných krajín, najmä krajiny východného bloku a tretieho sveta. Je to tým, že Sovietsky zväz vyvážal AK-47 do krajín, ktoré boli protizápadne orientované. Používajú ho vzhľadom na jeho silu a nízku cenu aj teroristické organizácie.

Napriek tomu, že AK-47 nezodpovedá najnovším trendom vo vývoji zbraní, je v mnohých smeroch omnoho lepší ako niektoré moderné pušky.[chýba zdroj] Je odolný, nenáročný na údržbu, ľahko sa s ním zaobchádza a dokáže strieľať v extrémnych podmienkach ako napr. vo vode, v piesku, v prachu alebo v silnom mraze, keď sa iné zbrane zasekávajú.[chýba zdroj]

Je to jedna z najpoužívanejších zbraní. Od roku 1949 dodnes vyrobili približne 80 miliónov kusov AK-47 a jeho variácií. Okrem Ruska sa vyrába približne v 20 krajinách, ale len tri mu platia licenčné poplatky.

Výroba[upraviť | upraviť zdroj]

AKMS s lisovaným puzdrom záveru typ 4B (hore) a AK-47 s obrábaným puzdrom záveru typ 2A

Počas počiatočnej fázy výroby sa objavilo veľa ťažkostí. Prvé modely mali puzdro záveru vyrobené z lisovaného plechu, obrábanú hlavu puzdra záveru a lisovaný rám. Problémy nastali pri zváraní častí vyhadzovača, čo spôsobilo vysokú nepodarkovosť. Miesto zastavenie výroby bolo lisované puzdro záveru nahradené asi o 2,2 libry ťažším obrábaným puzdrom záveru. Išlo o nákladnejšie proces, ale použitie obrobených častí zrýchlilo výrobu a tiež boli využité nástroje a pracovná sila zvyknutá obrábať časti starých pušiek Mosin-Nagant. Čiastočne kvôli týmto problémov nebol ZSSR schopný distribuovať veľké množstvo novej pušky armáde až do roku 1956. Počas tejto doby tiež pokračovala výroba pušiek SKS.

Potom, čo boli prekonané výrobné problémy neobráběných puzdier záveru, bola prepracovaná verzia označená AKM (M ako "modernizovaný") a predstavená v roku 1959. Tento nový model mal puzdro záveru lisované z plechu a šikmú úsťovú brzdu na konci hlavne, ktorá kompenzuje zdvih a spätný ráz. Okrem toho bol vylepšený úderný mechanizmus, ktorý bráni dopade kladivka na úderník pred úplným uzavretím závere pri rýchlej paľbe. Toto je niekedy označované ako "redukcia kadencie". Tiež má za následok zníženie počtu výstrelov za minútu počas automatickej paľby. AKM je tiež zhruba o tretinu ľahší ako predchádzajúci model. V 60. rokoch bol tiež predstavený ľahký guľomet RPK, zbraň typu AK-47 so silnejším puzdrom záveru, dlhší hlavňou a dvojnožkou, ktorý nahradil ľahký guľomet RPD.

Variácie[upraviť | upraviť zdroj]

AK-74 a RPK-74
Bajonet určený pre použitie na puškách typu Kalašnikov

Okrem AK-47 existuje aj mnoho jeho variácií a modernizovaných verzií. Sú to:

Všetky tieto modely sú ruskej alebo sovietskej výroby.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. POPENKER, Maksim. Kalashnikov AK (AK-47) AKS, AKM and AKMS assault rifles (USSR) [online]. 5 February 2009, [cit. 2011-03-14]. Dostupné online.
  2. McNab, Ch., 2001, The AK-47. Amber Books Ltd., Staplehurst, 96 s.
  3. Legendární „kalašnikov“ se prý chystá do důchodu [online]. Česká televízia, 06. 11. 2009, [cit. 2016-03-18]. Dostupné online.
  4. ROTTMAN, Gordon L. The AK-47: Kalashnikov-series assault rifles. [s.l.] : Osprey Publishing, 1 January 2012. Dostupné online. ISBN 978-1-84908-835-0. S. 9.
  5. QUESADA, Alejandro de. MP 38 and MP 40 Submachine Guns. [s.l.] : Osprey Publishing, 20 July 2014. Dostupné online. ISBN 978-1-78096-388-4. S. 31–32.
  6. ROSE, Alexander. American Rifle: A Biography. New York : Random House Publishing Group, 21 October 2008. Dostupné online. ISBN 978-0-440-33809-3. S. 253.
  7. Bishop, Ch., 1998: The Encyclopedia of Weapons of World War II. Barnes & Noble, Inc., London, s. 218-219

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému AK-47