Nixonova doktrína

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Nixonova doktrína alebo Doktrína z Guamu vznikla na tlačovej konferencii v Guame 25. júla 1969 v prejave vtedajšieho prezidenta Spojených štátov amerických Richarda Nixona, na ktorej Nixon vyhlásil, že Spojené štáty od tej chvíle očakávajú od svojich spojencov, že sa sami postarajú o svoju vojenskú obranu. Doktrína mala presadiť myšlienku, že dosahovanie mieru je možné vytváraním priateľských vzťahov s americkými spojencami.

V novembri toho roku doktrínu špecifikoval v prejave národu v súvislosti s vojnou vo Vietname takto:

  • Spojené štáty sa budú pevne držať svojich zmluvných záväzkov
  • Spojené štáty zabezpečia štít v prípade, že jadrová mocnosť ohrozí slobodu národa, spojenca Spojených štátov, alebo národa, ktorého prežitie je kľúčové pre bezpečnosť Spojených štátov
  • v prípadoch iného typu agresie, zabezpečia Spojené štáty vojenskú a ekonomickú pomoc ak o to budú požiadané v zmysle svojich medzinárodných záväzkov. Budeme ale predovšetkým dbať o to, aby národ priamo ohrozený agresiou prevzal zodpovednosť za zabezpečenie armádnych síl pre svoju obranu.

Doktrína smerovala predovšetkým k zamedzeniu neefektívnej vojenskej angažovanosti USA vo svetle vtedy prebiehajúcej vojny vo Vietname. Doktrína sa realizovala napríklad pomocou Iránu a Saudskej Arábii na zabezpečenie stability v regióne Perzského zálivu. Súčasnými médiami býva dávaná do protikladu k doktríne Bushovej administratívy.