OTR-21 Točka
| OTR-21 Točka | ||
|---|---|---|
 Ukrajinský systém OTR-21 Točka počas nácviku pred prehliadkou Dňa nezávislosti (v roku 2014 v Kyjeve) | ||
| Typ: | Balistická riadená strela krátkeho dosahu | |
| Miesto pôvodu: |  ZSSR
| |
| História služby | ||
| V službe: | 1975 – súčasnosť (Scarab A) | |
| História výroby | ||
| Výrobca: | KBM | |
| Základné údaje | ||
| Hmotnosť: | 2 000 kg (Scarab A) | |
| Dĺžka: | 6,4 m | |
| Šírka: | 0,65 m | |
| Maximálny dostrel: | 70 km (Scarab A) | |
| Zameriavanie: | inerciálne / pasívne radarové | |
OTR-21 Točka (rus. ОТР-21 То́чка; v kóde NATO: SS-21 Scarab) je sovietska balistická riadená strela krátkeho dosahu. Je určená na ničenie stacionárnych pozemných cieľov.
Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
Pred zavedením systému Točka používali od roku 1964 sovietske sily raketový komplex Luna-M (9К52, v kóde NATO FROG-7), ktorého dolet a presnosť neboli dostačujúce.[1]
Vývoj systému Točka sa začal v roku 1967 v konštrukčnej kancelárii KBM v meste Kolomna pod vedením Sergeja Nepobedimého. Vývojové práce sa však rozbehli v plnom rozsahu až 4. marca 1968 po schválení výnosu Rady ministrov ZSSR. Do vývoja a výroby raketového systému bolo zapojených 120 podnikov.
Závodné skúšky rakety sa začali v roku 1971 (prvé dva štarty) na testovacom polygóne Kapustin Jar. Štátne skúšky systému prebiehali v rokoch 1973 až 1974 a v auguste 1975 bol komplex 9K79 Točka s raketou 9M79 oficiálne zavedený do služby. Sériová výroba rakiet prebiehala už od roku 1973 v Petropavlovskom závode ťažkého strojárenstva (dnešný Kazachstan).
Popis[upraviť | upraviť zdroj]
Scarab A[upraviť | upraviť zdroj]
9K79 Točka je taktický mobilný raketový systém krátkeho dosahu, ktorého strela 9M79 má motor na tuhé pohonné hmoty. Môže niesť nukleárnu, chemickú alebo konvenčnú hlavicu (trieštivo-trhavú, proti vzletovým a pristávacím dráham, s protipancierovou alebo protipechotnou submunícou).
Mohla niesť aj vysoko fragmentačnú hlavicu 9N123, ktorej výbuch mohol zabíjať až do vzdialenosti okolo 200 metrov od epicentra. Na strelu tiež bolo možné osadiť aj jadrovú hlavicu AA-60. Rakety ale neboli príliš presné, od cieľa sa odchyľovali v priemere až 150 metrov, aj keď raketa mala vlastný inerciálny navádzací systém. V prípade jadrových hlavíc by táto nepresnosť nevadila, ale pri explozívnych určité problémy znamenala.
Riadenie rakety zabezpečujú štyri kormidlá nachádzajúce sa v zadnej časti trupu. Tieto kormidlá riadia strelu vo vzostupnej a záverečnej fáze letu v zemskej atmosfére. Minimálny dostrel predstavoval u tejto prvej verzie 15 km a maximálny 70 km. Raketa je dlhá 6,4 m, má priemer 0,65 m a hmotnosť pri štarte dve tony. Samotná hlavica dosahuje hmotnosť 482 kg. Raketa dosahuje rýchlosť Mach 5.3 a na cieľ je navádzaná pomocou inerciálneho navádzacieho systému (iba verzia Točka-R, určená na ničenie rádiolokátorov, má pasívne radarové navádzanie).[2]
Raketa 9M79 je prepravovaná a odpaľovaná zo šesťkolesového odpaľovacieho zariadenia 9P129. Odpaľovacie zariadenie je možné letecky prepravovať lietadlami An-22 a Il-76.
Vozidlo s odpaľovacím zariadením je typu BAZ-5921. Pohon tohto vozidla zaisťuje motor 5D20K-300 s maximálnym výkonom 221 kW (300 koní). Priestor pre štvorčlennú posádku sa nachádza v kabíne pred prednou nápravou. Hneď za ňou je takmer vodorovne umiestnená v skriňovej časti vozidla vlastná raketa (zhora zakrytá).
V bojovej situácii dokáže osádka raketu zdvihnúť do palebnej polohy (uhol 78 stupňov) a odpáliť ju do 16 minút od príchodu do nepripravenej pozície. Na zvýšenie stability pri odpale slúžia dve dvojice vysunutých hydraulických opôr umiestnených za prednou a zadnou nápravou odpaľovacieho zariadenia 9P129.
Komplex je ďalej tvorený taktickým prepravníkom 9T218 postaveným na báze vozidla BAZ-5922, čo je ale len ďalšia verzia BAZ-5921. 9T218 slúži na prepravu a skladovanie dvoch rakiet. Prepravník je zároveň vybavený žeriavovým výložníkom na manipuláciu s raketou, montáž hlavíc s raketovým nosičom a na uloženie rakety na odpaľovacie zariadenie 9P129. Pomocou tohto sprevádzajúceho prepravníka je možné odpaľovacie zariadenie 9P129 znovu nabiť asi za 20 minút.
Raketový systém Točka obsahuje aj súpravu 9T238, pozostávajúcu zo sedlového ťahača Zil-131 s návesom na prepravu ďalších dvoch kompletných rakiet alebo štyroch hlavíc v kontajneroch 9Ja234 a 9Ja236.
Ďalšie prostriedky systému 9K79 Točka, napríklad Stanica údržby a opráv 9V844M inštalovaná v skriňovej nadstavbe vozidiel Zil-131, slúži na údržbu a kontrolu nielen rakety, ale aj odpaľovacieho zariadenia a nabíjacieho prepravníka.
Scarab B[upraviť | upraviť zdroj]
Sovietski konštruktéri si uvedomovali nedostatky tohto systému, preto sa ho snažili modernizovať. Modernizácia komplexu Točka za účelom zväčšenia doletu a zlepšenia presnosti sa začala v roku 1984. Skúšky zmodernizovaného systému prebiehali na polygóne Kapustin Jar od augusta 1986 do septembra 1988. Tento variant, dnes asi najrozšírenejší, bol zaradený do výzbroje v roku 1989. V tom istom roku bola spustená aj sériová výroba rakiet vo Votkinskom strojárskom závode.
Nová verzia získala označenie 9K79 Točka-U, v kóde NATO potom bola označovaná ako SS-21 Scarab B. Modernizovaná raketa Točky-U je označovaná ako 9M79-1, je ťažšia len o 10 kg, ale je vybavená novou navádzacou elektronikou. Dolet rakety sa zvýšil na 120 kilometrov a zlepšila sa aj presnosť - odchýlka od cieľa bola maximálne 95 metrov.
Scarab C[upraviť | upraviť zdroj]
Na začiatku 90. rokov potom vznikol ešte modernizovanejší systém s doletom 185 kilometrov a presnosťou okolo 70 metrov.[3]
Nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]
Občianska vojna v Jemene (1994)[upraviť | upraviť zdroj]
V Jemenskej občianskej vojne, ktorá prebehla v roku 1994, využívali obe strany konfliktu balistické rakety OTR-21 Točka a Scud.
Druhá čečenská vojna[upraviť | upraviť zdroj]
Predpokladá sa, že v roku 1999 použili Rusi v Čečensku 60 až 100 balistických rakiet, pričom väčšinu z nich tvorili rakety Točka.[4]
Vojna v Južnom Osetsku (2008)[upraviť | upraviť zdroj]
Rusko v dňoch 8. až 11. augusta 2008 vypálilo najmenej 15 balistických rakiet krátkeho doletu OTR-21 Točka na gruzínske vojenské ciele.[5]
Vojna v Jemene (2014 - súčasnosť)[upraviť | upraviť zdroj]
OTR-21 Točka sa ukázala ako najspoľahlivejší typ balistickej strely, ktorú Húsíovia použili. Prvýkrát Húsíovia odpálili raketu Točka v septembri 2015 na vojenskú základňu v Maribe (Jemen). Strela zasiahla sklad zbraní a zabila 60 koaličných vojakov. K ďalšiemu nasadeniu došlo 14. decembra 2015 - cieľom bola koaličná základňa juhozápadne od mesta Taiz v Jemene. Raketa údajne zabila viac ako 120 koaličných vojakov.[6]
Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]
Arménsko
Azerbajdžan
Bielorusko
Bulharsko
Jemen
Kazachstan
Rusko
Kórejská ľudovodemokratická republika
Sýria
Ukrajina
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Taktičeskij raketnyj kompleks 9K52 Luna-M / Тактический ракетный комплекс 9K52 Луна-М [online]. missilery.info, [cit. 2023-08-09]. Dostupné online.
- ↑ SS-21 (Scarab) OTR-21 Tochka [online]. militaryfactory.com, [cit. 2023-08-09]. Dostupné online.
- ↑ 9К79 Точка - SS-21 SCARAB [online]. militaryrussia.ru, [cit. 2023-08-07]. Dostupné online.
- ↑ OTR-21 Tochka (SS-21) [online]. missilethreat.csis.org, 2016-08-11, [cit. 2023-08-09]. Dostupné online.
- ↑ Georgian Military Folds Under Russian Attack | AVIATION WEEK [online]. aviationweek.com, [cit. 2023-08-27]. Dostupné online. Archivované 2011-05-21 z originálu.
- ↑ Williams. The Missile War in Yemen [online]. csis-website-prod.s3.amazonaws.com, [cit. 2023-08-09]. Dostupné online.