Alan Bartlett Shepard

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alan B. Shepard, Jr.
Alan Bartlett Shepard

Alan Shepard v roku 1970

astronaut NASA
Št. príslušnosť Spojené štáty Spojené štáty
Stav zomrelý
Dátum narodenia 18. november 1923
Derry, New Hampshire, Spojené štáty
Dátum úmrtia 21. júl 1998 (74 rokov)
Pebble Beach, Kalifornia, Spojené štáty
Iné zamestnanie pilot U.S. Navy, skúšobný pilot
Hodnosť kontradmirál, U.S. Navy
Čas vo vesmíre 9 dní, 57 minút
Čas výstupov do
otvoreného vesmíru
9 hodín, 23 minút
Kozmonaut od 9. apríla 1959
Misie MR-3, Apollo 14
Znaky
misií
Freedom 7 insignia.png Apollo 14-insignia.png
Kozmonaut do 1. augusta 1974

Pozri aj Biografický portál

Alan Bartlett „Al“ Shepard, Jr. (* 18. november 1923, Derry, New Hampshire, Spojené štáty – † 21. júl 1998, Pebble Beach, Kalifornia, Spojené štáty) bol americký astronaut, ktorý sa zúčastnil programu Mercury a programu Apollo. Bol prvým americkým astronautom, aj keď niekedy sa toto prvenstvo pripisuje Johnovi Glennovi. Shepard totiž vo vesmírnej lodi Freedom 7 (Mercury-Redstone 3) letel iba po balistickej dráhe, nedostal sa teda na obežnú dráhu ako Glenn. Alan Shepard sa stal aj piatym človekom, ktorý vstúpil na povrch Mesiaca.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť a výcvik[upraviť | upraviť zdroj]

Alan Shepard sa narodil 18. novembra 1923 v Derry v štáte New Hampshire. Bol námorným dôstojníkom s praxou na torpédoborci v druhej svetovej vojne. Potom sa stal stíhacím pilotom na lietadlovej lodi. Nalietal 4 000 letových hodín. V apríli 1959 sa dostal do prvej sedmičky amerických astronautov. Mal obrovskú autoritu, bol tvrdý. Ešte pred svojim letom sa oženil, jeho žena Louise mu porodila dve deti.

Lety do vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]

Svoj prvý let na palube lode Freedom 7 vykonal 5. mája 1961, len dvadsaťtri dní po lete sovietskeho, prvého kozmonauta sveta, Jurija Gagarina. Let to bol iba balistický, suborbitálny, trvajúci 15 minút (do evidencie kozmických letov nebýva zaraďovaný). Vesmírna loď dosiahla výšku 187,5 km nad Zemou a po takmer 488 km dlhom lete pristála na padáku v Atlantickom oceáne, odkiaľ ju aj s astronautom vyzdvihla loď USS Lake Champlain.

Po svojom skoku do vesmíru bol určený ako veliteľ letu Mercury-Atlas 10, ktorý bol však zrušený. Potom ochorel, na jedno ucho takmer ohluchol a nesmel ani cvične lietať. V NASA následne pôsobil len ako operátor letov a venoval sa biznisu v bankovom svete a stal sa z neho milionár. V roku 1968 podstúpil operáciu ucha, vrátil sa do výcviku a bol menovaný do posádky misie Apollo 14.

V kozmickej lodi Apollo 14 odštartovali 31. januára 1971 z mysu Canaveral astronauti Alan Shepard, Stuart Roosa a Edgar Mitchell na svoju 9-dennú výpravu k Mesiacu. Kým Roosa zostal na obežnej dráhe Mesiaca, Shepard s Mitchellom na Mesiaci dňa 5. februára 1971 pristáli, strávili tu 33 hodín vrátane dvoch prechádzok. Zaujímavosťou je, že Shepard sa stal prvým lunárnym golfovým hráčom. Celá trojica 9. februára v poriadku pristála vo svojej kabíne pomocou padákov na hladine Tichého oceánu.

Po letoch[upraviť | upraviť zdroj]

Po nasledujúcich troch rokoch, 1. augusta 1974, NASA aj námorníctvo opustil a vrátil sa k svojmu výnosnému obchodu. Bol riaditeľom firmy Marathon Conctruction Company v Houstone a od roku 1978 riaditeľom firmy Windeard Company v Deer Parku v Texase. V roku 1977 bol zapísaný do Národnej leteckej siene slávy (National Aviation Hall of Fame). Alan Shepard zomrel 21. júla 1998 vo veku 74 rokov na leukémiu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]