Apollo-Sojuz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Apollo–Sojuz Test Project
Znak misie
ASTPpatch.png
Údaje o misii
Názov misie Apollo–Sojuz Test Project
Nosná raketa: Saturn IB
Volací znak: Apollo
Posádka: 3
Kozmodróm (rampa): Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39B)
Štart: 15. júl 1975, 19:50 UTC
Pristátie: 24. júl 1975, 21:18 UTC
Trvanie: 9 dní 1 hodina 28 minút
Počet obehov: 148
Apogeum: 231 km
Perigeum: 217 km
Inklinácia: 51,75°
Hmotnosť: 14 768 kg
Fotografia posádky
Zľava doprava: Slayton, Brand, Stafford
Zľava doprava: Slayton, Brand, Stafford
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Skylab3-Patch.png Skylab 4

Pozri aj Kozmonautický portál

Sojuz 19
Znak misie
ASTP-patch.png
Údaje o misii
Názov misie Sojuz 19
Nosná raketa: Sojuz-U
Volací znak: Союз (Sojuz – "Únia")
Posádka: 2
Kozmodróm (rampa): Bajkonur, Kazachstan (LC-1)
Štart: 15. júl 1975, 12:20 UTC
Pristátie: 21. júl 1975, 10:50 UTC
Trvanie: 5 dní 22 hodín 30 minút 54 sekúnd
Počet obehov: 96
Apogeum: 231 km
Perigeum: 218 km
Inklinácia: 51,76°
Hmotnosť: 6 790 kg
Fotografia posádky
Alexej Leonov (vľavo), Valerij Kubasov (vpravo)
Alexej Leonov (vľavo), Valerij Kubasov (vpravo)
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Soyuz 18 mission patch.png Sojuz 18 Sojuz 20

Pozri aj Kozmonautický portál

Apollo-Sojuz bol spoločný kozmický experiment kozmických lodí Apollo 18 a Sojuz 19 na obežnej dráhe okolo Zeme, ktorý sa udial v dňoch 15. júla24. júla 1975. Uskutočnil sa pod názvami „Apollo–Sojuz Test Project“ (ASTP) a „Experimentaľnyj Poľot Apollon Sojuz“ (EPAS).

Experiment sa začal štartom kozmickej lode Sojuz 19 dňa 15. júla 1975 o 12:20 UTC. Na palube sa nachádzali sovietski kozmonauti Alexej Leonov a Valerij Kubasov. Kozmická loď Apollo 18 štartovala toho istého dňa o 19:50 UTC. Leteli v nej americkí astronauti Thomas Stafford, Vance Brand a Donald Slayton. Kozmické lode sa navzájom dotkli 17. júla 1975 o 16:19 UTC a po troch minútach sa spojili. O 20:19 sa otvoril medzi loďami priechod a kozmonauti si mohli podať ruky. Lode zostali spojené 46 hodín a 46 minút a kozmonauti urobili veľa technologických, biologických a iných experimentov. Po oddelení kozmických lodí, ktoré sa uskutočnilo 19. júla 1975 o 13:03 posádky oboch lodí uskutočňovali samostatné experimenty.

Kozmická loď Sojuz 19 pristála v Kazachstane 21. júla 1975 o 10:50 UTC a loď Apollo 18 až 24. júla 1975 o 21:18 UTC neďaleko Havajských ostrovov.

Príprava[upraviť | upraviť zdroj]

Pre spojenie oboch lodí bol treba špeciálny spojovací modul s hmotnosťou 2 112 kg v tvare valca, ktorý slúžil predovšetkým ako prechodová komora medzi loďami, naplnenými odlišnou atmosférou o odlišných tlakoch. Lode Sojuz boli naplnené zmesou dusíka a kyslíka pri normálnom tlaku, lode Apollo používali atmosféru čistého kyslíka o zníženom tlaku. Spojovací modul taktiež zaistil kompatibilitu spojovacích uzlov a obsahoval navyše vedeckú aparatúru.

Vyskúšanie všetkých pripravovaných úprav bolo zmyslom letu Sojuzu 16 osem mesiacov pred spoločným letom.

Posádka Apolla 18[upraviť | upraviť zdroj]

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Posádka Sojuzu 19[upraviť | upraviť zdroj]

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Z kozmodrómu Bajkonur vyštartoval 15. júla 1975 Sojuz 19 o 12:20 svetového času (UTC), kozmická loď Apollo odštartovala z mysu Canaveral presne o 19:50 UTC. Raketa Saturn IB po štarte zamierila k Sojuzu a 17. júla 1975 o 16:12:30 UTC bol spojovací manéver úspešne dokončený asi o šesť minút skôr ako sa očakávalo. Po spojení vesmírnych lodí prebiehali predovšetkým formálne akcie ako napríklad výmena vlajočiek medzi posádkami, podpisovanie dokumentov a televízne prenosy, ale aj odovzdanie semienok, ktoré boli neskôr zasadené v dvoch krajinách.

Experimenty[upraviť | upraviť zdroj]

Apollo sa 19. júla odpútalo od Sojuzu a jeho úlohou bolo urobiť umelé zatmenie slnka pozorovateľné zo Sojuzu. Apollo sa vzdialilo od Sojuzu asi 200 metrov a po zhotovení snímok slnečnej koróny sovietskymi kozmonautmi sa opäť vrátilo späť, a spojilo sa so Sojuzom.

Ďalší experiment, ktorý mal zistiť koncentráciu atómového kyslíka a dusíka v kozmickom priestore vykonávala posádka Apolla, ktorá vysielala ultrafialové lúče k Sojuzu, na ktorom bolo umiestnené špeciálne zrkadlo. Odrazené lúče potom vzďaľujúce sa Apollo zachytávali.

Pristátie[upraviť | upraviť zdroj]

Sojuz po vykonaní experimentu pristál 21. júla o 10:50 UTC na pevnine. Apollo pristálo 24. júla o 21:18 UTC na morskú hladinu. Misia bola veľkým technickým aj politickým úspechom. Jediný vážnejší problém sa stal vďaka chybe posádky Apolla pri zostupovej fáze, ktorá spôsobila tvrdšie pristátie na hladine a unikanie škodlivého kysličníka dusičitého do kabíny. Kozmonauti sa začali dusiť, Brand stratil na chvíľu vedomie. Po pristátí boli dopravení na loď New Orleans s pomocou žabích mužov a vrtuľníka. Našťastie nebol nikto zranený, ale posádka musela stráviť 14 dní vo vojenskej nemocnici v Honolulu na Havajských ostrovoch.

Znak misie[upraviť | upraviť zdroj]

Znak misie Apollo–Sojuz Test Project nosila americká posádka modrým plátom vľavo, aby sa čítala Apollo-Sojuz a sovietska posádka červeným plátom vľavo, aby sa čítala Sojuz-Apollo.

Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sojuz-Apollo na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).