Apollo-Sojuz
| Znak misie | |
|---|---|
 | |
| Údaje o misii | |
| Názov misie: | Apollo-Soyuz Test Project |
| Kozmická loď: | Apollo CSM-111 |
| Nosná raketa: | Saturn IB SA-210 |
| Volací znak: | Apollo |
| Posádka: | 3 |
| Kozmodróm (rampa): | Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39B) |
| Štart: | 15. júl 1975, 19:50:00,68 UTC |
| Pristátie: | 24. júl 1975, 21:18:24 UTC severná oblasť Tichého oceánu; 510 km západne od Honolulu 21°52′S 162°45′Z / 21,867°S 162,750°Z |
| Trvanie: | 9 dní, 1 hodina, 28 minút, 23 sekúnd |
| Počet obehov: | 138 |
| Apogeum: | 228 km |
| Perigeum: | 170 km |
| Doba obehu: | 87,6 minút |
| Inklinácia: | 51,76° |
| Vzdialenosť: | ~5 990 000 km |
| Cieľ spojenia: | Sojuz 19 |
| Spojenie: | 17. júl 1975, 16:09:09 UTC |
| Odpojenie: | 19. júl 1975, 15:26:12 UTC |
| Hmotnosť: | 16 780 kg (hmotnosť pri štarte – spolu kozmická loď a spojovací modul) 14 768 kg (prázdna hmotnosť – kozmická loď) 2 012 kg (hmotnosť užitočného zaťaženia – spojovací modul) |
| Fotografia posádky | |
 Zľava doprava: Slayton, Brand a Stafford | |
|
Pozri aj Kozmonautický portál | |
| Znak misie | |||||
|---|---|---|---|---|---|
 | |||||
| Údaje o misii | |||||
| Názov misie: | Sojuz 19 | ||||
| Kozmická loď: | Sojuz 7K-TM (výr. č. 75) | ||||
| Nosná raketa: | Sojuz-U (výr. č. F15000-017) | ||||
| Volací znak: | Союз (Sojuz – Únia) | ||||
| Posádka: | 2 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | Bajkonur, Kazachstan (LC-1) | ||||
| Štart: | 15. júl 1975, 12:20:00,005 UTC | ||||
| Pristátie: | 21. júl 1975, 10:50:51 UTC 87 km severovýchodne od Arkalyku v Kazachstane 50°40′S 67°1′V / 50,667°S 67,017°V | ||||
| Trvanie: | 5 dní, 22 hodín, 30 minút, 51 sekúnd | ||||
| Počet obehov: | 97 | ||||
| Apogeum: | 222,1 km | ||||
| Perigeum: | 186,5 km | ||||
| Doba obehu: | 88,53 minút | ||||
| Inklinácia: | 51,78° | ||||
| Vzdialenosť: | ~3 980 000 km | ||||
| Cieľ spojenia: | ASTP | ||||
| Spojenie: | 17. júl 1975, 16:09:09 UTC | ||||
| Odpojenie: | 19. júl 1975, 15:26:12 UTC | ||||
| Hmotnosť: | 6 790 kg (kozmická loď pri štarte) | ||||
| Fotografia posádky | |||||
 Leonov (vľavo) a Kubasov (vpravo) | |||||
| Navigácia | |||||
| |||||
|
Pozri aj Kozmonautický portál | |||||
Apollo-Sojuz (alebo tiež Sojuz-Apollo; oficiálne angl. Apollo-Soyuz Test Project; skratka: ASTP; rus. Экспериментальный полёт «Аполлон» – «Союз» – Eksperimentaľnyj poľot „Apollon“ – „Sojuz“; skratka: rus. ЭПАС – EPAS) bol spoločný kozmický experiment Spojených štátov a Sovietskeho zväzu na obežnej dráhe okolo Zeme, ktorý sa uskutočnil v dňoch 15. až 24. júla 1975. Tento spoločný program, vychádzajúci z dohody medzi prezidentom USA Richardom Nixonom a predsedom Rady ministrov ZSSR Alexejom Kosyginom, podpísanej v Moskve 24. mája 1972, ukončil éru vesmírnych pretekov o dobytie Mesiaca a začal sľubovať medzinárodnú spoluprácu v kozmických programoch oboch kozmických veľmocí.
Apollo-Soyuz Test Project[upraviť | upraviť kód]
Kozmická loď Apollo so spojovacím modulom určeným na pripojenie Sojuzu, umiestnený namiesto lunárneho modulu, vyštartovala na rakete Saturn IB. V katalógu COSPAR získala označenie 1975-066A a bola poslednou loďou Apollo vo vesmíre.
Posádka[upraviť | upraviť kód]
Thomas P. Stafford (4), veliteľ- Vance D. Brand (1), pilot veliteľského modulu
- Donald K. Slayton (1), pilot stykovacieho modulu
(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)
Záložná posádka[upraviť | upraviť kód]
- Alan L. Bean, veliteľ
- Ronald E. Evans, pilot veliteľského modulu
- Jack R. Lousma, pilot stykovacieho modulu
Sojuz 19[upraviť | upraviť kód]
Kozmická loď Sojuz bola vybavená špeciálnym androgynickým stykovacím zariadením. Podľa COSPARu získala číslo 1975-065A.
Posádka[upraviť | upraviť kód]
Alexej Leonov (2), veliteľ- Valerij Kubasov (2), palubný inžinier
(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)
Záložná posádka[upraviť | upraviť kód]
- Anatolij Filipčenko, veliteľ
- Nikolaj Rukavišnikov, palubný inžinier
Emblém misie[upraviť | upraviť kód]
Letový emblém Apollo-Sojuz nosila americká posádka modrým plátom vľavo, aby sa čítala Apollo-Sojuz a sovietska posádka červeným plátom vľavo, aby sa čítala Sojuz-Apollo.
Prípravy na let[upraviť | upraviť kód]
Na spojenie oboch lodí bol potrebný špeciálny spojovací modul s hmotnosťou 2 112 kg v tvare valca, ktorý slúžil predovšetkým ako prechodová komora medzi loďami, naplnenými odlišnou atmosférou s odlišným tlakom. Lode Sojuz boli naplnené zmesou dusíka a kyslíka pri normálnom tlaku, lode Apollo používali atmosféru čistého kyslíka so zníženým tlakom. Spojovací modul taktiež zaistil kompatibilitu spojovacích uzlov a obsahoval tiež vedeckú aparatúru.
Vyskúšanie všetkých pripravovaných úprav bolo úlohou letu Sojuz 16, ktorý sa uskutočnil osem mesiacov pred spoločným letom.
Členovia oboch posádok mali pri spoločnom lete pôvodne hovoriť svojím rodným jazykom, ale ešte pred letom sa rozhodlo, že Američania budú hovoriť rusky a Rusi anglicky. Rodený hovorca totiž lepšie porozumie aj neobratnému oznámeniu vo svojom jazyku, naopak cudzinec, ktorý sa jazyk učí krátko, nemusí rozumieť hovorovej reči.
Priebeh letu[upraviť | upraviť kód]
Sojuz 19 úspešne vyštartoval 15. júla 1975 o 12:20:00,005 svetového času (UTC) pomocou nosnej rakety Sojuz-U z kozmodrómu Bajkonur. Kozmická loď Apollo odštartovala z Kennedyho vesmírneho strediska presne o 19:50:00,68 UTC pomocou rakety Saturn IB. Po štarte zamierila k Sojuzu a 17. júla 1975 o 16:12:30 UTC bol spojovací manéver úspešne dokončený asi o šesť minút skôr ako sa očakávalo. Po spojení kozmických lodí prebiehali predovšetkým formálne akcie ako napríklad výmena vlajočiek medzi posádkami, podpisovanie dokumentov a televízne prenosy, ale aj odovzdanie semienok, ktoré boli neskôr zasadené v oboch krajinách.
Experimenty[upraviť | upraviť kód]
Apollo sa 19. júla odpútalo od Sojuzu a jeho úlohou bolo urobiť umelé zatmenie slnka pozorovateľné zo Sojuzu. Apollo sa vzdialilo od Sojuzu asi 200 metrov a po zhotovení snímok slnečnej koróny sovietskymi kozmonautmi sa opäť vrátilo späť a spojilo sa so Sojuzom.
Ďalší experiment, ktorý mal zistiť koncentráciu atómového kyslíka a dusíka v kozmickom priestore vykonávala posádka Apolla, ktorá vysielala ultrafialové lúče k Sojuzu, na ktorom bolo umiestnené špeciálne zrkadlo. Odrazené lúče potom vzďaľujúce sa Apollo zachytávali.
Pristátie[upraviť | upraviť kód]
Sojuz po vykonaní experimentu pristál 21. júla o 10:50:51 UTC na pevnine. Apollo pristálo 24. júla o 21:18:24 UTC na morskú hladinu. Misia bola skôr politickým, ale aj vedeckým úspechom. Jediný vážnejší problém sa stal vďaka chybe posádky Apolla pri zostupovej fáze, ktorá spôsobila tvrdšie pristátie na hladine a unikanie škodlivého kysličníka dusičitého do kabíny. Kozmonauti sa začali dusiť, pričom Brand na chvíľu stratil vedomie. Po pristátí boli dopravení na lietadlovú loď USS New Orleans s pomocou žabích mužov a vrtuľníka. Našťastie nebol nikto zranený, ale posádka musela stráviť 14 dní vo vojenskej nemocnici v Honolulu na Havajských ostrovoch.
Zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]
Program Apollo-Sojuz bol čiastočne inšpirovaný filmom Marooned z roku 1969, v ktorom je posádka Apolla zachránená sovietskou kozmickou loďou Voschod. Hoci bolo vybavenie vyvinuté pre Apollo-Sojuz iba na jedno použitie, dovolil NASA udržať pilotované kozmické lety po skončení misií na Mesiac a k vesmírnej stanici Skylab. Pretože Saturn IB a veliteľský modul Apolla zostali po zrušení ďalších letov na Mesiac, bol Apollo-Sojuz jedným z najlacnejších pilotovaných vesmírnych programov, ktorý sa kedy uskutočnil.
Na počesť spoločného letu bola planétka objavená v roku 1977 sovietskym astronómom Nikolajom Černychom pomenovaná (2228) Soyuz-Apollo.
Na česko-slovenskom trhu sa predávali cigarety s filtrom s dvojjazyčným nápisom Sojuz-Apollo a Apollo-Sojuz.
Galéria[upraviť | upraviť kód]
Thomas Stafford (vľavo) a Andrijan Nikolajev (vpravo) v simulátore kozmickej lode Sojuz v Hviezdnom mestečku neďaleko Moskvy
Americkí a sovietski inžinieri skúmajú spojovací mechanizmus pre let Apollo-Sojuz po skúške v Johnsonovom vesmírnom stredisku v Houstone
Kozmická loď Apollo počas príprav na let
Leonov (vľavo), Slayton (v strede) a Stafford (vpravo) v simulátore veliteľského modulu Apolla v Johnsonovom vesmírnom stredisku v Houstone
Vance Brand (vľavo) a Valerij Kubasov (vpravo) v interiéri makety orbitálneho modulu Sojuzu v Johnsonovom vesmírnom stredisku v Houstone
Posádka Apolla v simulátore veliteľského modulu počas príprav na let
Spoločný portrét posádok oboch kozmických lodí
Vývoz nosnej rakety Saturn IB z montážnej haly VAB k štartovacej rampe
Kozmická loď Sojuz 19 počas predletových príprav
Leonov (vľavo) a Stafford (vpravo) v trenažéri orbitálneho modulu lode Sojuz v Hviezdnom mestečku
Saturn IB na štartovacom komplexe 39B
Slayton (vľavo), Stafford (v strede) a Brand (vpravo) pózujú pred raketou Saturn IB
Nosná raketa Sojuz-U na štartovacej rampe
Leonov (vľavo) a Kubasov (vpravo) sa lúčia pred štartom
Štart Sojuzu 19 z Bajkonuru
Stafford, Brand a Slayton začínajú svoju cestu k štartovaciemu komplexu 39B v deň štartu
Posádka Apolla prichádza na štartovaciu rampu
Štart nosnej rakety Saturn IB s loďou Apollo
Umelecká predstava pripojenia lode Apollo k spojovaciemu modulu
Kozmická loď Sojuz 19 pri pohľade z lode Apollo
Kozmická loď Apollo so spojovacím modulom z pohľadu Sojuzu 19
Umelecká predstava približujúcich sa lodí Apollo a Sojuz
Historické podanie rúk medzi Staffordom a Leonovom po spojení oboch lodí
Umelecká predstava spojených lodí Apollo a Sojuz
Posádky oboch lodí zostavili túto pamätnú tabuľu na obežnej dráhe ako symbol medzinárodnej spolupráce
Stredisko riadenia vesmírnych letov (Mission Control Center) v Houstone počas misie Apollo-Sojuz
Stafford (vľavo) a Slayton (vpravo) ochutnávajú boršč z túb počas návštevy orbitálneho modulu Sojuzu. Na tubách boli zo žartu nalepené etikety s nápisom „vodka“
Kubasov (vľavo) a Stafford (vpravo) v orbitálnom module Sojuzu
Leonov (vľavo) a Slayton (vpravo) v orbitálnom module Sojuzu
Kubasov (vľavo) a Leonov (vpravo) v orbitálnom module Sojuzu
Prezident USA Gerald Ford telefonuje s posádkami oboch lodí
Pohľad na juhozápadný Tichý oceán z lode Apollo
Veliteľský modul Apolla klesá na padákoch do vĺn Tichého oceánu
Vyzdvihnutie posádky po pristátí
_for_the_Apollo-Soyuz_Test_Project_mission.jpg)
.jpg){kind=spacer}
_spacecraft.jpg)
.jpg)
Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.
Iné projekty[upraviť | upraviť kód]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Apollo-Sojuz
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]
- ASTP na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
- Sojuz 19 EPAS na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
- Sojuz-Apollo v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)
Zdroj[upraviť | upraviť kód]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sojuz-Apollo na českej Wikipédii.
Sovietske a ruské vládne pilotované vesmírne programy | ||
|---|---|---|
| Súčasné |  | |
| Vo vývoji | ||
| Ukončené | ||
| Zrušené | ||
Misie programu Apollo | ||
|---|---|---|
| Skúšky rakiet |  | |
| Skúšky záchranného systému | ||
| Skúšky s maketou lode | ||
| Nepilotované misie | ||
| Misie na nízku orbitu Zeme | ||
| Lunárne misie | ||
| Misie programu Apollo Applications | ||
† posádka zahynula počas predletovej skúšky na štartovacej rampe | ||