Apollo-Sojuz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Apollo-Soyuz Test Project
Znak misie
ASTP patch.png
Údaje o misii
Názov misie: Apollo-Soyuz Test Project
Kozmická loď:Apollo CSM-111
Nosná raketa:Saturn IB SA-210
Volací znak:Apollo
Posádka:3
Kozmodróm (rampa):Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39B)
Štart: 15. júl 1975, 19:50:00,68 UTC
Pristátie: 24. júl 1975, 21:18:24 UTC
severná oblasť Tichého oceánu; 510 km západne od Honolulu
21°52′S 162°45′Z / 21,867°S 162,750°Z / 21.867; -162.750
Trvanie: 9 dní, 1 hodina, 28 minút, 23 sekúnd
Počet obehov:138
Apogeum:228 km
Perigeum:170 km
Doba obehu:87,6 minút
Inklinácia:51,76°
Vzdialenosť:~5 990 000 km
Cieľ spojenia:Sojuz 19
Spojenie:17. júl 1975, 16:09:09 UTC
Odpojenie:19. júl 1975, 15:26:12 UTC
Hmotnosť:16 780 kg (hmotnosť pri štarte – spolu kozmická loď a spojovací modul)
14 768 kg (prázdna hmotnosť – kozmická loď)
2 012 kg (hmotnosť užitočného zaťaženia – spojovací modul)
Fotografia posádky
Zľava doprava: Slayton, Brand a Stafford
Zľava doprava: Slayton, Brand a Stafford

Pozri aj Kozmonautický portál

Sojuz 19
Znak misie
ASTPpatch.svg
Údaje o misii
Názov misie: Sojuz 19
Kozmická loď:Sojuz 7K-TM (výr. č. 75)
Nosná raketa:Sojuz-U (výr. č. F15000-017)
Volací znak:Союз (Sojuz – Únia)
Posádka:2
Kozmodróm (rampa):Bajkonur, Kazachstan (LC-1)
Štart: 15. júl 1975, 12:20:00,005 UTC
Pristátie: 21. júl 1975, 10:50:51 UTC
87 km severovýchodne od Arkalyku v Kazachstane
50°40′S 67°1′V / 50,667°S 67,017°V / 50.667; 67.017
Trvanie: 5 dní, 22 hodín, 30 minút, 51 sekúnd
Počet obehov:97
Apogeum:222,1 km
Perigeum:186,5 km
Doba obehu:88,53 minút
Inklinácia:51,78°
Vzdialenosť:~3 980 000 km
Cieľ spojenia:ASTP
Spojenie:17. júl 1975, 16:09:09 UTC
Odpojenie:19. júl 1975, 15:26:12 UTC
Hmotnosť:6 790 kg (kozmická loď pri štarte)
Fotografia posádky
Leonov (vľavo) a Kubasov (vpravo)
Leonov (vľavo) a Kubasov (vpravo)
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
Vimpel 'Diamond'.jpg Sojuz 18Sojuz 20

Pozri aj Kozmonautický portál

Apollo-Sojuz (alebo tiež Sojuz-Apollo; oficiálne angl. Apollo-Soyuz Test Project; skratka: ASTP; rus. Экспериментальный полёт «Аполлон» – «Союз»Eksperimentaľnyj poľot „Apollon“ – „Sojuz“; skratka: rus. ЭПАСEPAS) bol spoločný kozmický experiment Spojených štátov a Sovietskeho zväzu na obežnej dráhe okolo Zeme, ktorý sa uskutočnil v dňoch 15.24. júla 1975. Tento spoločný program, vychádzajúci z dohody medzi prezidentom USA Richardom Nixonom a predsedom Rady ministrov ZSSR Alexejom Kosyginom, podpísanej v Moskve 24. mája 1972, ukončil éru vesmírnych pretekov o dobytie Mesiaca a začal sľubovať medzinárodnú spoluprácu v kozmických programoch oboch kozmických veľmocí.

Apollo-Soyuz Test Project[upraviť | upraviť kód]

Kozmická loď Apollo so spojovacím modulom určeným na pripojenie Sojuzu, umiestnený namiesto lunárneho modulu, vyštartovala na rakete Saturn IB. V katalógu COSPAR získala označenie 1975-066A a bola poslednou loďou Apollo vo vesmíre.

Posádka[upraviť | upraviť kód]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť kód]

Sojuz 19[upraviť | upraviť kód]

Kozmická loď Sojuz bola vybavená špeciálnym androgynickým stykovacím zariadením. Podľa COSPARu získala číslo 1975-065A.

Posádka[upraviť | upraviť kód]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť kód]

Emblém misie[upraviť | upraviť kód]

Letový emblém Apollo-Sojuz nosila americká posádka modrým plátom vľavo, aby sa čítala Apollo-Sojuz a sovietska posádka červeným plátom vľavo, aby sa čítala Sojuz-Apollo.

Prípravy na let[upraviť | upraviť kód]

Na spojenie oboch lodí bol potrebný špeciálny spojovací modul s hmotnosťou 2 112 kg v tvare valca, ktorý slúžil predovšetkým ako prechodová komora medzi loďami, naplnenými odlišnou atmosférou s odlišným tlakom. Lode Sojuz boli naplnené zmesou dusíka a kyslíka pri normálnom tlaku, lode Apollo používali atmosféru čistého kyslíka so zníženým tlakom. Spojovací modul taktiež zaistil kompatibilitu spojovacích uzlov a obsahoval tiež vedeckú aparatúru.

Vyskúšanie všetkých pripravovaných úprav bolo úlohou letu Sojuz 16, ktorý sa uskutočnil osem mesiacov pred spoločným letom.

Členovia oboch posádok mali pri spoločnom lete pôvodne hovoriť svojím rodným jazykom, ale ešte pred letom sa rozhodlo, že Američania budú hovoriť rusky a Rusi anglicky. Rodený hovorca totiž lepšie porozumie aj neobratnému oznámeniu vo svojom jazyku, naopak cudzinec, ktorý sa jazyk učí krátko, nemusí rozumieť hovorovej reči.

Priebeh letu[upraviť | upraviť kód]

Sojuz 19 úspešne vyštartoval 15. júla 1975 o 12:20:00,005 svetového času (UTC) pomocou nosnej rakety Sojuz-U z kozmodrómu Bajkonur. Kozmická loď Apollo odštartovala z Kennedyho vesmírneho strediska presne o 19:50:00,68 UTC pomocou rakety Saturn IB. Po štarte zamierila k Sojuzu a 17. júla 1975 o 16:12:30 UTC bol spojovací manéver úspešne dokončený asi o šesť minút skôr ako sa očakávalo. Po spojení kozmických lodí prebiehali predovšetkým formálne akcie ako napríklad výmena vlajočiek medzi posádkami, podpisovanie dokumentov a televízne prenosy, ale aj odovzdanie semienok, ktoré boli neskôr zasadené v oboch krajinách.

Experimenty[upraviť | upraviť kód]

Apollo sa 19. júla odpútalo od Sojuzu a jeho úlohou bolo urobiť umelé zatmenie slnka pozorovateľné zo Sojuzu. Apollo sa vzdialilo od Sojuzu asi 200 metrov a po zhotovení snímok slnečnej koróny sovietskymi kozmonautmi sa opäť vrátilo späť a spojilo sa so Sojuzom.

Ďalší experiment, ktorý mal zistiť koncentráciu atómového kyslíka a dusíka v kozmickom priestore vykonávala posádka Apolla, ktorá vysielala ultrafialové lúče k Sojuzu, na ktorom bolo umiestnené špeciálne zrkadlo. Odrazené lúče potom vzďaľujúce sa Apollo zachytávali.

Pristátie[upraviť | upraviť kód]

Sojuz po vykonaní experimentu pristál 21. júla o 10:50:51 UTC na pevnine. Apollo pristálo 24. júla o 21:18:24 UTC na morskú hladinu. Misia bola skôr politickým, ale aj vedeckým úspechom. Jediný vážnejší problém sa stal vďaka chybe posádky Apolla pri zostupovej fáze, ktorá spôsobila tvrdšie pristátie na hladine a unikanie škodlivého kysličníka dusičitého do kabíny. Kozmonauti sa začali dusiť, pričom Brand na chvíľu stratil vedomie. Po pristátí boli dopravení na lietadlovú loď USS New Orleans s pomocou žabích mužov a vrtuľníka. Našťastie nebol nikto zranený, ale posádka musela stráviť 14 dní vo vojenskej nemocnici v Honolulu na Havajských ostrovoch.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Program Apollo-Sojuz bol čiastočne inšpirovaný filmom Marooned z roku 1969, v ktorom je posádka Apolla zachránená sovietskou kozmickou loďou Voschod. Hoci bolo vybavenie vyvinuté pre Apollo-Sojuz iba na jedno použitie, dovolil NASA udržať pilotované kozmické lety po skončení misií na Mesiac a k vesmírnej stanici Skylab. Pretože Saturn IB a veliteľský modul Apolla zostali po zrušení ďalších letov na Mesiac, bol Apollo-Sojuz jedným z najlacnejších pilotovaných vesmírnych programov, ktorý sa kedy uskutočnil.

Na počesť spoločného letu bola planétka objavená v roku 1977 sovietskym astronómom Nikolajom Černychom pomenovaná (2228) Soyuz-Apollo.

Na česko-slovenskom trhu sa predávali cigarety s filtrom s dvojjazyčným nápisom Sojuz-Apollo a Apollo-Sojuz.

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Apollo-Sojuz

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sojuz-Apollo na českej Wikipédii.