Apollo-Sojuz
| Znak misie | |||||
|---|---|---|---|---|---|
 |
|||||
| Údaje o misii | |||||
| Názov misie | Apollo–Sojuz Test Project | ||||
| Nosná raketa: | Saturn IB | ||||
| Volací znak: | Apollo | ||||
| Posádka: | 3 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39B) | ||||
| Štart: | 15. júl 1975, 19:50 UTC | ||||
| Pristátie: | 24. júl 1975, 21:18 UTC | ||||
| Trvanie: | 9 dní 1 hodina 28 minút | ||||
| Počet obehov: | 148 | ||||
| Apogeum: | 231 km | ||||
| Perigeum: | 217 km | ||||
| Inklinácia: | 51,75° | ||||
| Hmotnosť: | 14 768 kg | ||||
| Fotografia posádky | |||||
 Zľava doprava: Slayton, Brand, Stafford |
|||||
| Navigácia | |||||
|
|||||
|
Pozri aj Kozmonautický portál |
|||||
| Znak misie | |||||
|---|---|---|---|---|---|
 |
|||||
| Údaje o misii | |||||
| Názov misie | Sojuz 19 | ||||
| Nosná raketa: | Sojuz-U | ||||
| Volací znak: | Союз (Sojuz – "Únia") | ||||
| Posádka: | 2 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | Bajkonur, Kazachstan (LC-1) | ||||
| Štart: | 15. júl 1975, 12:20 UTC | ||||
| Pristátie: | 21. júl 1975, 10:50 UTC | ||||
| Trvanie: | 5 dní 22 hodín 30 minút 54 sekúnd | ||||
| Počet obehov: | 96 | ||||
| Apogeum: | 231 km | ||||
| Perigeum: | 218 km | ||||
| Inklinácia: | 51,76° | ||||
| Hmotnosť: | 6 790 kg | ||||
| Fotografia posádky | |||||
 Alexej Leonov (vľavo), Valerij Kubasov (vpravo) |
|||||
| Navigácia | |||||
|
|||||
|
Pozri aj Kozmonautický portál |
|||||
Apollo-Sojuz bol spoločný kozmický experiment kozmických lodí Apollo 18 a Sojuz 19 na obežnej dráhe okolo Zeme, ktorý sa udial v dňoch 15. júla – 24. júla 1975. Uskutočnil sa pod názvami „Apollo–Sojuz Test Project“ (ASTP) a „Experimentaľnyj Poľot Apollon Sojuz“ (EPAS).
Experiment sa začal štartom kozmickej lode Sojuz 19 dňa 15. júla 1975 o 12:20 UTC. Na palube sa nachádzali sovietski kozmonauti Alexej Leonov a Valerij Kubasov. Kozmická loď Apollo 18 štartovala toho istého dňa o 19:50 UTC. Leteli v nej americkí astronauti Thomas Stafford, Vance Brand a Donald Slayton. Kozmické lode sa navzájom dotkli 17. júla 1975 o 16:19 UTC a po troch minútach sa spojili. O 20:19 sa otvoril medzi loďami priechod a kozmonauti si mohli podať ruky. Lode zostali spojené 46 hodín a 46 minút a kozmonauti urobili veľa technologických, biologických a iných experimentov. Po oddelení kozmických lodí, ktoré sa uskutočnilo 19. júla 1975 o 13:03 posádky oboch lodí uskutočňovali samostatné experimenty.
Kozmická loď Sojuz 19 pristála v Kazachstane 21. júla 1975 o 10:50 UTC a loď Apollo 18 až 24. júla 1975 o 21:18 UTC neďaleko Havajských ostrovov.
Obsah
Príprava[upraviť | upraviť zdroj]
Pre spojenie oboch lodí bol treba špeciálny spojovací modul s hmotnosťou 2 112 kg v tvare valca, ktorý slúžil predovšetkým ako prechodová komora medzi loďami, naplnenými odlišnou atmosférou o odlišných tlakoch. Lode Sojuz boli naplnené zmesou dusíka a kyslíka pri normálnom tlaku, lode Apollo používali atmosféru čistého kyslíka o zníženom tlaku. Spojovací modul taktiež zaistil kompatibilitu spojovacích uzlov a obsahoval navyše vedeckú aparatúru.
Vyskúšanie všetkých pripravovaných úprav bolo zmyslom letu Sojuzu 16 osem mesiacov pred spoločným letom.
Posádka Apolla 18[upraviť | upraviť zdroj]
Thomas Stafford (4) – veliteľ- Vance Brand (1) – pilot veliteľského modulu
- Donald Slayton (1) – pilot spojovacieho modulu
V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.
Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]
- Alan Bean – veliteľ
- Ronald Evans – pilot veliteľského modulu
- Jack Lousma – pilot spojovacieho modulu
Posádka Sojuzu 19[upraviť | upraviť zdroj]
Alexej Leonov (2) – veliteľ- Valerij Kubasov (2) – palubný inžinier
.svg){kind=small}
V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.
Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]
- Anatolij Filipčenko – veliteľ
- Nikolaj Rukavišnikov – palubný inžinier
Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]
Z kozmodrómu Bajkonur vyštartoval 15. júla 1975 Sojuz 19 o 12:20 svetového času (UTC), kozmická loď Apollo odštartovala z mysu Canaveral presne o 19:50 UTC. Raketa Saturn IB po štarte zamierila k Sojuzu a 17. júla 1975 o 16:12:30 UTC bol spojovací manéver úspešne dokončený asi o šesť minút skôr ako sa očakávalo. Po spojení vesmírnych lodí prebiehali predovšetkým formálne akcie ako napríklad výmena vlajočiek medzi posádkami, podpisovanie dokumentov a televízne prenosy, ale aj odovzdanie semienok, ktoré boli neskôr zasadené v dvoch krajinách.
Experimenty[upraviť | upraviť zdroj]
Apollo sa 19. júla odpútalo od Sojuzu a jeho úlohou bolo urobiť umelé zatmenie slnka pozorovateľné zo Sojuzu. Apollo sa vzdialilo od Sojuzu asi 200 metrov a po zhotovení snímok slnečnej koróny sovietskymi kozmonautmi sa opäť vrátilo späť, a spojilo sa so Sojuzom.
Ďalší experiment, ktorý mal zistiť koncentráciu atómového kyslíka a dusíka v kozmickom priestore vykonávala posádka Apolla, ktorá vysielala ultrafialové lúče k Sojuzu, na ktorom bolo umiestnené špeciálne zrkadlo. Odrazené lúče potom vzďaľujúce sa Apollo zachytávali.
Pristátie[upraviť | upraviť zdroj]
Sojuz po vykonaní experimentu pristál 21. júla o 10:50 UTC na pevnine. Apollo pristálo 24. júla o 21:18 UTC na morskú hladinu. Misia bola veľkým technickým aj politickým úspechom. Jediný vážnejší problém sa stal vďaka chybe posádky Apolla pri zostupovej fáze, ktorá spôsobila tvrdšie pristátie na hladine a unikanie škodlivého kysličníka dusičitého do kabíny. Kozmonauti sa začali dusiť, Brand stratil na chvíľu vedomie. Po pristátí boli dopravení na loď New Orleans s pomocou žabích mužov a vrtuľníka. Našťastie nebol nikto zranený, ale posádka musela stráviť 14 dní vo vojenskej nemocnici v Honolulu na Havajských ostrovoch.
Znak misie[upraviť | upraviť zdroj]
Znak misie Apollo–Sojuz Test Project nosila americká posádka modrým plátom vľavo, aby sa čítala Apollo-Sojuz a sovietska posádka červeným plátom vľavo, aby sa čítala Sojuz-Apollo.
-
Spoločný portrét posádok oboch kozmických lodí
-
Štart nosnej rakety Sojuz-U, ktorá nesie kozmickú loď Sojuz 19, 15. júl 1975 (12:20 UTC)
-
Štart nosnej rakety Saturn IB, ktorá nesie kozmickú loď Apollo, 15. júl 1975 (19:50 UTC)
-
Spojenie kozmických lodí Apollo a Sojuz na obežnej dráhe v podaní umelca
-
Kozmické lode Apollo a Sojuz na výstave v National Air and Space Museum
-
Historické podanie rúk medzi Staffordom a Leonovom
-
Pohľad na kozmickú loď Sojuz 19 z kozmickej lode Apollo
-
Pohľad na kozmickú loď Apollo z kozmickej lode Sojuz 19
-
Veliteľský modul Apolla po pristátí, 24. júl 1975
_spacecraft.jpg)
Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sojuz-Apollo na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
|
||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||
