Skalná kosť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Skalná kosť (lat. os petrosum, pyramis) je hlavnou súčasťou skalnej časti spánkovej kosti. Svojim tvarom pripomína pyramídu, ktorej dlhá os smeruje zozadu dopredu a z boku smerom k stredu, a ktorá zapadá medzi veľké krídlo klinovej kosti a telo záhlavnej kosti. S veľkým krídlom sa spája klinovoskalným chrupkovým spojením (synchondrosis sphenopetrosa), so záhlavnou kosťou skalnozáhlavným chrupkovým spojením (sychondrosis petrooccipitalis). V oblasti hrotu je spojenie neúplné a nachádza sa tam jarmový otvor (foramen lacerum). Vzadu v oblasti bázy prechádza skalná kosť do hlávkového výbežku (processus mastoideus).

Skalná kosť má 4 plochy:

  • prednú (facies anterior) - v lebečnej dutine, smeruje šikmo dopredu a hore; dá sa na nej rozlíšiť:
    • impressio trigeminalis (vtlačok trojklanného nervu) - jamka v oblasti hrotu pyramídy, v ktorej leží ganglion semilunare (polmesiačikovité ganglion) V. hlavového nervu
    • hiatus canalis nervi petrosi majoris a sulcus nervi petrosi majoris (otvor kanála väčšieho skalného nervu a brázda väčšieho skalného nervu) - otvor a dopredu k hrotu pyramídy smerujúci odtlačok laterálne od impresie, ktorým prebieha nervus petrosus major (väčší skalný nerv)
    • hiatus canalis nervi petrosi minoris a sulcus nervi petrosi minoris (otvor kanála menšieho skalného nervu a brázda menšieho skalného nervu) - otvor a dopredu k hrotu pyramídy smerujúci odtlačok laterálne od predchádzajúcej brázdy, ktorým prebieha nervus petrosus minor (menší skalný nerv)
    • tegmen tympani (strieška bubienkovej dutiny) - za otvormi a brázdami, tvorí strechu stredoušnej dutiny
    • eminentia arcuata (oblúkovitá vyvýšenina) - za strieškou, ktorú vytvára predný polkruhový kanál vnútroušného labyrintu
  • zadnú (facies posterior) - v lebečnej dutine, smeruje šikmo dozadu a je orientovaná vertikálne; hranicu medzi prednou a zadnou plochou tvorí hrana (margo superior, crista pyramidis), na ktorú sa upína tentorium cerebelli (mozočkový šiator). Na zadnej ploche sa nachádzajú tieto anatomické útvary:
    • porus acusticus internus (vnútorný zvukový otvor), ktorý tvorí vstup do vnútorného zvukovodu (meatus acusticus internus)
    • fossa subarcuata (podoblúková jama) - jamka za vnútorným zvukovým otvorom
    • apertura canaliculi vestibuli (otvor kanálika predsiene) je vyústenie canaliculus vestibuli (kanálika predsiene) za fossa subarcuata; v kanáliku sa nachádza ductus endolyphaticus (vnútromiazgový kanál), ktorý je v oblasti otvoru slepo ukončený
    • incisura jugularis (jarmový zárez) na zadnom okraji, tvoriaci spolu so záhlavnou kosťou foramen jugulare (jarmový otvor); cez tento otvor z lebky vystupuje vena jugularis interna (vnútorná hrdlová žila)
  • dolnú (facies inferior) - tvorí spodnú vonkajšiu plochu lebečnej bázy; nachádzajú sa na nej tieto anatomické útvary:
    • apertura externa canalis carotici (vonkajší otvor krčnicového kanála), pokračujúci v kosti dopredu a mediálne ako canalis caroticus (krčnicový kanál) a vystupujúci v oblasti hrotu pyramídy ako apertura interna canalis carotici (vnútorný otvor krčnicového kanála); cez tento kanál vstupuje do lebky vnútorná krčnica (arteria carotis interna)
    • fossa jugularis (hrdlová jama) - jamka za canalis caroticus; nadväzuje na foramen jugulare
    • medzi canalis caroticus a fossa jugularis sú dva drobné kanáliky: canaliculus tympanicus (bubienkový kanálik), do ktorého vstupuje vetva IX. hlavového nervu nervus tympanicus (bubienkový nerv) a ktorý pokračuje dopredu ako nervus petrosus minor v príslušnej brázde na prednej ploche pyramídy; hneď vedľa neho ale ďalej od bočnej steny lebky je vyústenie canaliculus cochleae (kanálik slimáka)
    • canaliculus mastoideus (hlávkový kanálik) - začína na prednej stene fossa jugularis, prechádza ním vetva X. hlavového nervu ramus auricularis nervi vagi (ušnicová vetva blúdivého nervu) vyúsťujúca vo fissura tympanomastoidea (bubienkovohlávkovej štrbine) a inervujúca bubienok, vonkajší zvukovod a časť ušnice
  • facies ventrobasalis - tvorí vnútornú stenu bubienkovej dutiny, kryje ju os tympanicum (bubienková kosť); anatómia tejto dutiny je bližšie opísaná v samostatnom článku.
    • promontorium (predhorie) - zaoblené vyklenutie do stredoušnej dutiny, nachádzajúce sa uprostred plochy, kryje prvý závit slimáka vnútorného ucha
      • sulcus promontorii alebo sulcus nervi tympanici (brázda predhoria alebo brázda bubienkového nervu) - zvislá ryha na promontóriu, v ktorej leží nervus tympanicus (ten smerom nahor vystupuje stropom stredoušnej dutiny ako nervus petrosus minor)
      • fenestra vestibuli (predsieňové okno) - otvor na zadnom hornom okraji promontória, do ktorého je zasadený stredoušná kosť strmienok
      • fenestra cochleae (slimákové okno) - otvor na zadnom dolnom okraji promontória, ktorý je krytý blanou (membrana tympanica secundaria - druhotná bubienková blana)
      • eminentia pyramidalis (pyramídová vyvýšenina) - medzi okienkami, upína sa na ňu šľacha musculus stapedius (strmienkový sval)
    • prominentia canalis semicircularis lateralis (výčnelok bočného polkruhovitého kanála) - horizontálny val nad fenestra vestibuli, tvorený jednou z chodieb vnútroušného labyrintu
    • prominentia canalis facialis (výčnelok tvárového kanála) - prebieha pod predchádzajúcim výčnelkom ako vyklenutie spôsobené priebehom canalis nervi facialis, za okienkami sa stáča kaudálne
      • canaliculus chordae tympani (kanálik struny bubienka) - zo zostupného úseku canalis nervi facialis vstupuje do stredoušnej dutiny, vedie ním vetva nervus facialis menom chorda tympani (struna bubienka), ktorá prechádza stredoušnou dutinou a vystupuje z nej v oblasti fissura petrotympanica (skalnobubienkovej štrbiny)

Plochy sa vpredu zbiehajú do hrotu pyramídy (apex pyramis).

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]