Kongres Spojených štátov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kongres Spojených štátov
angl. United States Congress
118. Kongres Spojených štátov
ŠtátSpojené štáty Spojené štáty
Moczákonodarná (legislatíva)
Typdvojkomorový parlament
Komory
Horná komoraSenát
Dolná komoraSnemovňa reprezentantov
Vedenie
Prezident Senátu     Kamala Harris (D)
Prezident pro tempore Senátu     Patrick Leahy (D)
Líder väčšiny Senátu     Chuck Schumer (D)
Predseda Snemovne reprezentantov     Nancy Pelosiová (D)
Líder väčšiny Snemovne reprezentantov     Steny Hoyer (D)
Zloženie
Senát
Počet senátorov100
Politické subjekty
     Republikánska strana (49)
     Demokratická strana (48)
     nezávislí (3)
[Pozn. 1]
Snemovňa reprezentantov
Počet poslancov435
Politické subjekty
     Demokratická strana (212)
     Republikánska strana (221)
     neobsadené (2)
Voľby
Posledné voľby
Senát
8. novembra 2022
Posledné voľby
Snemovňa reprezentantov
8. novembra 2022
História
Založenie4. marec 1789
Predchádzajúci orgánKongres Konfederácie
Miesto zasadania
Kapitol Spojených štátov, Washington, D. C.
Externé odkazy
Web stránkyhttps://www.congress.gov/
Wikimedia CommonsKongres Spojených štátov
(multimediálne súbory)

Kongres Spojených štátov je zákonodarný orgán USA. Skladá sa z dvoch komôr:

Podľa článku l, odd. 1 Ústavy Spojených štátov amerických "Všetka zákonodarná moc uvedená v ústave patrí Kongresu Spojených štátov, ktorý sa skladá zo Senátu a Snemovne reprezentantov".

Na základe ustanovení 2. oddielu 20. dodatku Ústavy USA sa Kongres schádza na svoju schôdzku najmenej raz do roka, a ak sa zákonom nestanoví iný dátum, jeho zasadnutie sa začína napoludnie 3. januára. Funkčné obdobie Kongresu trvá dva roky. Začína sa v januári po roku, v ktorom sa konali všeobecné voľby, a rozdeľuje sa na dve zasadania.

Ústava USA oprávňuje každú zo snemovní, aby si samostatne stanovila vlastný rokovací poriadok. V súlade s tým si Snemovňa reprezentantov prijíma vlastný rokovací poriadok vždy v prvý deň nového zasadania Kongresu. Senát, ktorý sa sám pokladá za stále činný orgán, pracuje na základe stáleho rokovacieho poriadku, ktorý iba občas novelizuje.

Na rozdiel od iných parlamentov postavenie Senátu a Snemovne reprezentantov v zákonodarnom procese je úplne rovnaké (s výnimkou výlučného oprávnenia snemovne, Kirckpatrick v. Preiser, 394 U.S. 526 (1969) predkladať návrhy finančných zákonov) a obe snemovne majú aj takmer zhodné právomoci. Preto nie je správne rozdeľovať ich na tzv. "dolnú" a "hornú" komoru.

Najdôležitejšou funkciou Kongresu je jeho zákonodarná činnosť. Právomoci Senátu sú však o niečo širšie, pretože na základe jeho "odporúčania a súhlasu" prezident uzatvára medzinárodné zmluvy a menuje štátnych úradníkov. Pri ústavnej žalobe voči federálnym úradníkom (impeachment) má Snemovňa reprezentantov postavenie žalobcu (postavenie podobné postaveniu veľkej poroty v trestných procesoch) a Senát má postavenie sudcu, ktorý rozhoduje. Obe snemovne sa schádzajú na spoločné zasadanie 6. januára v roku nasledujúcom po roku, v ktorom sa konali voľby prezidenta, aby spočítali hlasy voliteľov. Ak sa žiadnemu z kandidátov na funkciu prezidenta ani viceprezidenta nepodarí získať väčšinu hlasov všetkých voliteľov, volí prezidenta Snemovňa reprezentantov spomedzi troch kandidátov, ktorí dostali najväčší počet hlasov voliteľov. Senát volí viceprezidenta spomedzi dvoch kandidátov, ktorí tiež získali najväčší počet hlasov voliteľov.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Nezávislí senátori (Angus King, Bernie Sanders a senátorka Kyrsten Sinemová) nie sú členmi Demokratickej strany, no formálne sa k nej zaraďujú.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]