Peter Kresák

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Peter Kresák
Bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
V úrade
marec 2016 – 2020
V úrade
1998 – 2002
bývalý sudca Ústavného súdu ČSFR
V úrade
1992 – 31. december 1992
Biografické údaje
Narodenie24. apríl 1954 (66 rokov)
Bratislava, ČSR
Politická stranaKomunistická strana Československa
SOP
Slovenská demokratická koalícia
MOST – HÍD
DOBRÁ VOĽBA (od 2019)
Alma materPrávnická fakulta Univerzity Komenského
Profesiavysokoškolský pedagóg, sudca, politik
Národnosťslovenská

doc. JUDr. Peter Kresák, CSc. (* 24. apríl 1954, Bratislava[1]) je slovenský právnik, vysokoškolský pedagóg, politik a bývalý sudca Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, evidovaný Ústavom pamäti národa ako ideový spolupracovník rozviedky Štátnej bezpečnosti.[2] V rokoch 2000 a 2001 sa podieľal na vypracovaní doteraz najrozsiahlejšej novely Ústavy Slovenskej republiky[3]. Patrí medzi popredných odborníkov na ústavné právo. V rokoch 1998-2002 a opäť od roku 2016 do roku 2020 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, zvoleným za stranu SOP, resp. MOST – HÍD.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Narodil sa v Bratislave. V roku 1978 úspešne absolvoval štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ihneď po ukončení štúdia začal pracovať ako vedecký asistent na Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied, kde sa zameriaval na štátne právo. V roku 1981 zložil rigoróznu skúšku a získal titul doktor práv (JUDr.). V roku 1984 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal titul kandidát vied (CSc.). O rok neskôr začal pôsobiť na Katedre štátneho práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského, kde sa zaoberal porovnávacím ústavným právom a ústavným právom všeobecne. Bol členom Komunistickej strany Československa, Socialistického zväzu mládeže[4] a podľa Ústavu pamäti národa aj ideový spolupracovník rozviedky Štátnej bezpečnosti, politickej tajnej služby Ministerstva vnútra ČSSR.[5] V rokoch 1990 a 1991 bol prodekanom Právnickej fakulty Univerzity Komenského. V roku 1991 habilitoval na docenta v odbore ústavné právo. Následne v období rokov 1991 a 1992 bol zástupcom Slovenska v tzv. Benátskej komisii v rámci Rady Európy. Súčasne sa v roku 1991 stal členom komisie Slovenskej národnej rady (tzv. Plankova komisia) zameranej na prípravu Ústavy Slovenskej republiky, taktiež Ústavy ČSFR a komisie určenej na prípravu Listiny základných práv a slobôd. V roku 1992 bol prezidentom Václavom Havlom vymenovaný na sudcu Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Od roku 1994 bol dva roky poradcom predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky. V roku 1997 sa stal na šesť rokov prorektorom Univerzity Komenského. V roku 1998 bol zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu občianskeho porozumenia (mandát do roku 2002), pričom v tomto období zastupoval Slovensko v Parlamentom zhromaždení Rady Európy. Vo februári 2002 oficiálne vstúpil do poslaneckého klubu Slovenskej demokratickej koalície.[6] V roku 1998 bol vedúcim skupiny odborníkov, ktorí predložili novelu Ústavy, ktorá zaviedla priamu voľbu prezidenta. V rokoch 2000 až 2001 bol vedúcim ďalšej skupiny, ktorá pripravila tzv. Veľkú novelu Ústavy Slovenskej republiky. V auguste 2002 svojim hlasovaním nepodporil vznik Ústavu pamäti národa, ktorý mal byť zriadený zákonom vráteným vtedajším prezidentom Rudolfom Schusterom.[7] V období rokov 2003 až 2005 zastupoval Slovensko v konaniach pred Európskym súdom pre ľudské práva a bol členom Legislatívnej rady Vlády SR. V rokoch 2006 až 2012 pracoval ako vedúci Úradu UNHCR na Slovensku. V roku 2013 začal vyučovať taktiež na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy. V roku 2015 začal opätovne pôsobiť na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského. V tomto období pôsobil taktiež ako vedúci Právneho oddelenia v kancelárii Verejnej ochrankyne práv. Je tiež členom redakcii viacerých odborných časopisov zameraných na otázky práva[8] [1].

Pôsobenie v Národnej rade[upraviť | upraviť kód]

Vo voľbách v roku 2016 kandidoval z 20. miesta kandidátky strany MOST – HÍD. Získal 9 028 hlasov a z 9. miesta bol zvolený do parlamentu.[9] V Národnej rade bol členom Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií, overovateľom Ústavnoprávneho výboru NR SR a členom Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.[10].

V marci 2017 začal pripravovať návrh, ktorý mal za cieľ zrušenie tzv. Mečiarových amnestií[11]. Následne sa podieľal na vládnom návrhu, ktorý bol 5. apríla 2017 schválený, čo umožnilo neskôr dané amnestie zrušiť[12]. V novembri 2019 vstúpil do strany DOBRÁ VOĽBA, za ktorú bude aj kandidovať v nadchádzajúcich parlamentných voľbách.[13] Vo februári 2020 podporil ako jeden z 88 poslancov schválenie tzv. 13. dôchodkov v skrátenom legislatívnom konaní.[14] Prezidentka Zuzana Čaputová sa po ich schválení obrátila na Ústavný súd Slovenskej republiky s odôvodnením, že na skrátené legislatívne konanie neboli splnené podmienky.[15]

Publikačná činnosť[upraviť | upraviť kód]

  • P. Kresák a kol. Ústavy a ústavné dokumenty vybraných štátov, Právnická fakulta UK, 1997

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b ODBORNÁ CHARAKTERISTIKA Peter Kresák [online]. Praha : Poslanecká sněmovna Parlamentu ČR, [cit. 2017-12-28]. Dostupné online.
  2. PRUŠOVÁ, Veronika. Dokumentarista ÚPN ku Kresákovi: Ideový spolupracovník nemohol byť zaevidovaný v ŠtB bez svojho súhlasu [online]. Denník N, 2019-02-08, [cit. 2020-12-22]. Dostupné online.
  3. Tvorcovia ústavy zvádzali súboj s časom [online]. pravda.sk, [cit. 2017-12-28]. Dostupné online.
  4. Peter Kresák: "Bol som členom komunistickej [online]. Denník N, 2019-01-24, [cit. 2020-12-22]. Dostupné online.
  5. PRUŠOVÁ, Veronika. Dokumentarista ÚPN ku Kresákovi: Ideový spolupracovník nemohol byť zaevidovaný v ŠtB bez svojho súhlasu [online]. Denník N, 2019-02-08, [cit. 2020-12-22]. Dostupné online.
  6. A.S, Petit Press. Peter Kresák vstúpil do poslaneckého klubu SDK [online]. www.sme.sk, [cit. 2020-12-23]. Dostupné online.
  7. Schôdze : Hlasovanie : Štatistika hlasovaní klubov : Hlasovanie podľa klubov - Národná rada Slovenskej republiky [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2020-12-23]. Dostupné online.
  8. Návrh kandidáta na sudcu ESĽP [online]. sudnarada.gov.sk, [cit. 2017-12-28]. Dostupné online.
  9. Definitívne výsledky hlasovania [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2017-12-31]. Dostupné online.
  10. doc. JUDr. Peter Kresák, CSc. [online]. nrsr.sk, [cit. 2017-12-28]. Dostupné online.
  11. Žitňanská:Kresák pripravuje kompromis na zrušenie Mečiarových amnestií [online]. teraz.sk, [cit. 2017-12-28]. Dostupné online.
  12. Parlamentná tlač 496 [online]. nrsr.sk, [cit. 2017-12-28]. Dostupné online.
  13. TASR. Kresák vstúpil do Druckerovej strany Dobrá voľba, bude za ňu aj kandidovať. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-11-12. Dostupné online [cit. 2019-12-04]. ISSN 1336-1996.
  14. Schôdze : Hlasovanie : Štatistika hlasovaní klubov : Hlasovanie podľa klubov - Národná rada Slovenskej republiky [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2020-12-22]. Dostupné online.
  15. Prezidentka sa pre 13. dôchodky obrátila na Ústavný súd [online]. Pravda.sk, 2020-04-03, [cit. 2020-12-22]. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť kód]