Martin Klus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Martin Klus
slovenský politológ a politik
Martin Klus
Súčasný poslanec Národnej rady SR
Momentálne v úrade
od 28. septembra 2022
V úrade
23. marca 2016 – 29. februára 2020
Podpredseda Národnej rady SR
V úrade
16. októbra 2019 – 29. februára 2020
Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
V úrade
21. marca 2020 – 28. septembra 2022
Andrej Stančík Nástupca
Biografické údaje
Narodenie8. jún 1980 (43 rokov)
Banská Bystrica, ČSSR
Politická stranaSaS (2014 – 2022)
Alma materUniverzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Odkazy
Martin Klus na martinklus.sk
Spolupracuj na CommonsMartin Klus
(multimediálne súbory)

Doc. PhDr. Martin Klus, PhD., MBA (* 8. jún 1980, Banská Bystrica)[1][2] je slovenský politológ a politik.

Pred vstupom do politiky sa živil vyučovaním politológie a poskytovaním politických analýz domácim (RTVS, TA3, JOJ, Markíza, Rádio Lumen, Hospodárske noviny, Pravda, Nový Čas, Aktuálne.sk, Aktuality.sk a pod.), ale aj zahraničným médiám (Česká televize, Lidové noviny, Magyar Rádió, Wiener Zeitung, TRT, BBC a pod.). V rokoch 2013 – 2014 bol v rebríčku slovenských politológov a sociológov jedným z najcitovanejších.[3]

Aktívne sa od roku 1999 realizuje aj v rámci tretieho sektora s cieľom zvýšiť občiansku[4] či študentskú participáciu na veciach verejných, resp. v rámci okrášľovacích[5] a vzdelávacích[6] aktivít. Viackrát sa angažoval v politických[7], odborných[8] i občianskych iniciatívach na zmenu volebných a referendových zákonov.

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Po ukončení stredoškolského vzdelania v Banskej Bystrici začal v roku 1998 magisterské štúdium politológie na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity v Trnave. Štúdium pokračoval na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela.[9] Štúdium ukončil v roku 2003.[10] V roku 2004 získal na rovnakej fakulte po rigoróznom konaní titul PhDr. v odbore Medzinárodné vzťahy, v rokoch 2004 až 2007 študoval doktorandské štúdium a získal titul PhD. v odbore Teória politiky na rovnakej fakulte.[9]

Profesionálne pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2003 pôsobí ako vysokoškolský pedagóg v oblasti politológie, verejnej politiky, verejnej správy, európskych štúdií, lobingu a politického marketingu.[11]

V rokoch 2003 až 2008 bol asistent a odborný asistent na Katedre politológie a Katedre verejnej politiky a verejnej správy a Katedre ekonomických vied na FPVMV UMB. Po habilitácii v roku 2008 sa stal docentom na UMB. Titul Master of Business Administration získal v roku 2012 na Sales Manager Akademie vo Viedni. Ako hosťujúci odborný asistent a docent pôsobil aj na Vysokej škole v Sládkovičove, v Česku v Brne a Kolíne a v Poľsku na Univerzite Mikuláša Kopernika v Toruni. Od roku 2010 bol prorektorom pre zahraničné styky, vzťahy s verejnosťou a publikačnú činnosť na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a zároveň vyučoval na tamojšej Katedre politológie, Fakulte sociálnych vied. V novembri 2014 a decembri 2014 pôsobil na rovnakej funkcii (prorektor pre medzinárodnú spoluprácu a vzťahy s verejnosťou) na UMB a učil na Katedre verejnej ekonomiky a regionálneho rozvoja Ekonomickej fakulty UMB. Od roku 2015 je docent na Katedre politológie, Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.[9]

V roku 2010, kým bol asistentom na UMB, bol obvinený z plagiátorstva. Do svojich skrípt z roku 2007 mal prekopírovať časť publikácie Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.[12] Martin Klus toto obvinenie jednoznačne odmietol s vysvetlením, že v žiadnom prípade nijaký cudzí text nikdy nevyhlasoval za svoj. Svedčia o tom podľa neho jasne uvedené odkazy na originálnu literatúru na stranách 125, 128 a 133 publikácie. Uznal, že forma „citovania”, ktorú zvolil (odkaz 50), nebola najšťastnejšia a mohla vyvolať pochybnosti. Preto sa autorom danej publikácie verejne ospravedlnil a stiahol celý zvyšok danej publikácie z verejnej distribúcie.[13]

Politická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V komunálnych voľbách v roku 2010 získal v 7. banskobystrickom obvode 1 056 hlasov čím sa stal 1. náhradníkom, tesne pred Marianom Kotlebom.[14] 15. novembra 2014 získal najvyšší počet hlasov v obvode Rudlová-Sásová vo voľbách do mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici a stal sa poslancom.[15] Získal 1 737 hlasov a bol na 7. mieste v rámci mesta.[16] O štyri roky neskôr 10. novembra 2018 obhájil mandát poslanca MsZ so ziskom 2 295 hlasov, čo pri mierne zvýšenej účasti znamenalo nárast o 558 hlasov. V novoustanovenom Mestskom zastupiteľstve sa stal predsedom poslaneckého klubu Banskobystrická pravica (BBP) a členom grémia primátora mesta Banská Bystrica.[17][18]

Od decembra 2014 ohlásil spoluprácu s politickou stranou Sloboda a Solidarita, kde pôsobil ako expert a tímlíder pre zahraničnú politiku a politický systém.[19] Neskôr v decembri požiadal od 1. januára 2015 o odchod z funkcie prorektora UMB.[20]

V roku 2016 kandidoval v parlamentných voľbách na kandidátnej listine SaS. Politická strana získala 315 558 hlasov, čo činí 12,10 % a Martin Klus získal 21 513 preferenčných hlasov, čím sa stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.[21] V VII. volebnom období Národnej rady Slovenskej republiky zastáva post podpredsedu Výboru NR SR pre Európske záležitosti, člena Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie (do januára 2018) a člena Zahraničného výboru NR SR (od januára 2018). Zároveň je členom Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení NATO a náhradníkom v Stálej delegácii NR SR v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).[1]

31. marca 2017 ohlásil Martin Klus svoju kandidatúru na župana Banskobystrického kraja v krajských voľbách v novembri 2017.[22] Na konci júna 2017 ho strany SaS, OĽaNO, NOVA, KDH a OKS podporili ako ich spoločného kandidáta na tento post. 3. októbra oznámil, že v zmysle sľubu, ktorý dal voličom netrieštiť hlasy demokratických kandidátov, sa na základe prieskumov rozhodol vzdať svojej kandidatúry a podporiť kandidáta Jána Luntera.[23] Ten 4. novembra veľkou väčšinou hlasov porazil úradujúceho župana, lídra extrémistickej K-ĽSNS Mariana Kotlebu.

16. októbra 2019 bol zvolený za podpredsedu NR SR, na post uvoľnený po júnovom odchode Lucie Ďuriš Nicholsonovej do Európskeho parlamentu.

Po odchode niektorých členov strany Sloboda a Solidarita bol 9. októbra 2019 zvolený za predsedu poslaneckého klubu SaS. Zároveň ho 16. októbra 2019 zvolilo plénum NR SR ústavnou väčšinou za podpredsedu NR SR, post uvoľnený po júnovom odchode Lucie Ďuriš Nicholsonovej do Európskeho parlamentu. Od 13. 10. 2019 pôsobil ako prvý Slovák v Parlamentnom zhromaždení NATO ako podpredseda jeho subvýboru pre partnerské vzťahy Severoatlantickej aliancie.

Po parlamentných voľbách v roku 2020 pôsobil ako štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky až do 28. septembra 2022, kedy bol odvolaný a nahradený Andrejom Stančíkom.[24]

Koncom októbra 2022 oznámil odchod z klubu SaS aj z postu podpredsedu strany, kvôli pretrvávajúcim rozdielnym pohľadom na smerovanie krajiny a otázke o predčasných voľbách.[25] Krátko na to, v decembri, požiadal aj opustil stranu SaS potom, čo strana podala do NR SR návrh na vyslovenie nedôvery kabinetu Eduarda Hegera.[26]

V januári 2023 vláda SR schválila Klusa ako kandidáta na člena Európskeho dvora audítorov (EDA).[27] Na vypočutí v marci 2023 vo výbore Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu však ako politológ, bez kvalifikácie v oblasti auditu verejných peňazí, nezískal žiaden podporný hlas.[28] Prezidentka SR Zuzana Čaputová následne vyzvala vládu, aby nomináciu Klusa stiahla.[28]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b Poslanci : doc. PhDr. Martin Klus, PhD. MBA [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2019-10-16]. Dostupné online.
  2. ↑ doc. PhDr. Martin Klus, PhD., MBA [online]. Trnava: Filozofická fakulta : Trnavská univerzita, [cit. 2019-10-16]. Dostupné online. Archivované 2019-10-16 z originálu.
  3. ↑ GONDA, Martin. Rebríček najcitovanejších analytikov vedie opäť Ján Baránek [online]. medan.sk, 2015-02-15, [cit. 2023-03-23]. Dostupné online. Archivované 2015-02-19 z originálu.
  4. ↑ http://bystrica.dnes24.sk/komunitna-mena-v-meste-pod-urpinom-bystricania-diskutovali-s-primatorom-o-novom-platidle-148266
  5. ↑ http://www.bbos.sk/
  6. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2015-09-13]. Dostupné online. Archivované 2015-12-08 z originálu.
  7. ↑ TASR. Primátori volajú po zmene volebných zákonov. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2011-08-31. Dostupné online [cit. 2019-10-16]. ISSN 1336-1996.
  8. ↑ Kvórum pre platnosť referenda by malo byť zrušené [online]. odbornedebatuj.sme.sk, 2012-09-11, [cit. 2019-10-16]. Dostupné online. Archivované 2012-10-11 z originálu.
  9. ↑ a b c Martin Klus Europass [online]. SaS, [cit. 2017-06-30]. Dostupné online.
  10. ↑ Martin Klus [online]. Fakulta politických vied a medzinárodných vztahov UMB, [cit. 2017-06-30]. Dostupné online.
  11. ↑ KLUS, Martin. Môže byť akademický funkcionár politikom?. blog.etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2014-12-16. Dostupné online [cit. 2019-10-16].
  12. ↑ RADOVAN, Krčmárik. V plagiátorstve sme svetoví. Odpisujú aj tí, čo by proti tomu mali bojovať [online]. News & Media Holding, 2016-04-04, [cit. 2017-06-30]. Dostupné online. Archivované 2016-04-25 z originálu.
  13. ↑ Mýty a fakty - Martin Klus 2017 - Kandidát na župana BBSK [online]. martinklus.sk, [cit. 2017-11-25]. Dostupné online.
  14. ↑ Z á p i s n i c a mestskej volebnej komisie o výsledku volieb v meste do mestského zastupiteľstva a primátora mesta [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2018-01-06]. Dostupné online.
  15. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí v roku 2014 [online]. Mesto Banská Bystrica, [cit. 2017-06-30]. Dostupné online. Archivované 2018-01-06 z originálu.
  16. ↑ Definitívne výsledky volieb [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2014-11-21, [cit. 2018-01-06]. Dostupné online.
  17. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 [online]. www.banskabystrica.sk, [cit. 2019-01-03]. Dostupné online. Archivované 2019-01-03 z originálu.
  18. ↑ TERAZ.SK. Banskobystrickí poslanci menili plat primátora Jána Noska. TERAZ.sk, 1970-01-01. Dostupné online [cit. 2019-01-03].
  19. ↑ Politológ Martin Klus vstupuje do strany SaS [online]. Perex, 2014-12-04, [cit. 2017-06-30]. Dostupné online.
  20. ↑ Martin Klus sa vzdal funkcie prorektora UMB, uprednostnil politiku [online]. bystricoviny.sk, 2014-12-17, [cit. 2017-06-30]. Dostupné online.
  21. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-03-07]. Dostupné online. Archivované 2016-09-24 z originálu.
  22. ↑ Pravica sa v Banskej Bystrici spojila. Na župana podporia Martina Klusa [online]. Petit Press, 2017-06-28, [cit. 2017-06-30]. Dostupné online.
  23. ↑ VRAŽDA, Daniel. Klus sa vzdáva a podporí Luntera, ostatní kandidáti nechcú zverejniť svoje prieskumy [online]. Petit Press, 2017-10-03, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online.
  24. ↑ TASR. Stančík nahradí Klusa na poste štátneho tajomníka rezortu zahraničia. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-28. Dostupné online [cit. 2022-10-31]. ISSN 1335-4418.
  25. ↑ TASR. Martin Klus odchádza z klubu SaS aj z postu podpredsedu strany. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-31. Dostupné online [cit. 2022-10-31]. ISSN 1335-4418.
  26. ↑ HNonline.sk - Klus požiada o ukončenie členstva v SaS. Nevie sa stotožniť s návrhom na odvolanie vlády [online]. hnonline.sk, 2022-12-01, [cit. 2022-12-02]. Dostupné online.
  27. ↑ RTVS, TASR. Vláda schválila Klusa ako kandidáta na člena Európskeho dvora audítorov [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2023-01-31, [cit. 2023-03-23]. Dostupné online.
  28. ↑ a b KATUŠKA, Michal. Klus v Bruseli nepresvedčil nikoho. Je to obrovská hanba, vraví český europoslanec. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-03-23. Dostupné online [cit. 2023-03-23]. ISSN 1335-4418.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Martin_Klus&oldid=7828244“