Milan Krajniak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Milan Krajniak
Milan Krajniak
16. minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
V úrade
9. apríl 2021 – 15. mája 2023
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérEduard Heger
Predchodca Andrej Doležal
ad interim 		Soňa Gaborčáková Nástupca
Súčasný poslanec Národnej rady SR
V úrade
18. marca 2021 – 8. apríla 2021
V úrade
2016 – 2020
Biografické údaje
Narodenie30. január 1973 (51 rokov)
Bojnice, ČSSR
Politická stranaSME RODINA (2016 – 2024)
Alma materUniverzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Rodina
PríbuzníErnest Otto (prastrýko)
Manželka
Andrea Krajniaková
DetiZuzana (* 2003)
Odkazy
poslednykriziak.sk
Spolupracuj na CommonsMilan Krajniak
(multimediálne súbory)

Bc. Milan Krajniak (* 30. január 1973, Bojnice)[1] je slovenský politik, ktorý od marca 2020 s prestávkou od 17. marca 2021 do 8. apríla 2021 zastával post ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky najprv vo vláde Igora Matoviča a neskôr vo vláde Eduarda Hegera.[2] Od roku 2016 je poslancom Národnej rady SR a podpredsedom hnutia SME RODINA. Bol predsedom Výboru NR SR pre preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a členom Výboru pre obranu a bezpečnosť. V roku 2019 neúspešne kandidoval na post prezidenta. Jeho prastrýko bol Ernest Otto.[3]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 30. januára 1973 v Bojniciach. Vyrastal v Prievidzi, na sídlisku Sever. Jeho otec pracoval ako technik v elektrárni v Novákoch a mama učila na gymnáziu v Prievidzi matematiku a výpočtovú techniku. Vyštudoval politológiu na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave.[1]

Od roku 1994 podniká v oblasti marketingu a public relations. V rokoch 1995 až 1997 bol predsedom Občiansko-demokratickej mládeže.[4] V rokoch 1997 – 1998 absolvoval základnú vojenskú službu u 5. pluku špeciálneho určenia – Výsadkového pluku Jozefa Gabčíka v Žiline. 21. novembra 1998 sa oženil. S manželkou Andreou majú dcéru Zuzanu (* 2003) a žijú v bratislavskom Starom Meste.[1]

Politická kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 2003 až 2006 bol členom prezídia Fondu národného majetku SR. V rokoch 2010 až 2012 bol poradcom ministra vnútra Daniela Lipšica (KDH), okrem iného sa venoval boju proti rómskej kriminalite. Dobrovoľne sa vzdal funkcie v januári 2012, nakoľko mal podľa spisu Gorila patriť medzi členov prezídia FNM, ktorí hlasujú podľa požiadaviek Penty.[5]

V rokoch 2015 až 2017 bol vydavateľom internetového denníka Konzervatívny výber.[1]

Poslanec SME RODINA[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2016 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a podpredsedom hnutia SME RODINA. Bol predsedom Výboru NR SR pre preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Bol členom Výboru pre obranu a bezpečnosť a Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení NATO.[6]

Kandidatúra na prezidenta[upraviť | upraviť zdroj]

Na tlačovej konferencii 31. mája 2018 ohlásil spoločne s predsedom hnutia SME RODINA Borisom Kollárom svoju kandidatúru na prezidenta SR vo voľbách v roku 2019.[7] 11. augusta 2018 ohlásil vyzbieranie 15 000 podpisov potrebných na kandidatúru. Posledný podpis získal v Spišskej Novej Vsi.[8]

Minister práce[upraviť | upraviť zdroj]

Ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny nastúpil do svojej funkcie niekoľko týždňov po parlamentných voľbách v marci 2020, keď na Slovensku prepukla pandémia koronavírusu. Krajniakovou úlohou bolo vytvoriť a nastaviť kompenzačné schémy pre ľudí, ktorí museli kvôli pandemickým opatreniam zostať doma alebo zatvoriť svoje prevádzky. Takzvaná prvá pomoc prišla už začiatkom apríla 2020.[9]

Krajniak začal reformu dôchodkového systému a presadil rodičovský bonus, vďaka ktorému budú môcť deti prispievať z daní či odvodov na penzie svojim rodičom. Do slovenskej ústavy sa dostal aj dôchodkový strop 40 odpracovaných rokov.[9]

Na tlačovej konferencii strany Sme Rodina 15. marca 2021 oznámil svoju demisiu na poste ministra. Svoju demisiu označil za politické gesto a krok, ktorý má demonštrovať snahu strany Sme rodina o čo najskoršie vyriešenie koaličnej krízy z marca 2021.[10] Toto gesto adresoval koaličným partnerov.[11] Prezidentka Zuzana Čaputová prijala Krajniakovu demisiu 17. marca 2021 a funkciou dočasne poverila ministra dopravy Andreja Doležala.[2] Krajniak sa vrátil do parlamentu ako poslanec 18. marca 2021.[12] Po demisii vlády Igora Matoviča sa opäť vrátil do funkcie ministra práce vo vláde Eduarda Hegera.

Publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • KRAJNIAK, Milan. Úspešní politici slovenských dejín. [Pezinok] : Renesans, 2012. 103 s. ISBN 978-80-89402-57-1.
  • KRAJNIAK, Milan. Doktrína štátu : národ orlov alebo národ sluhov?. [Pezinok] : Renesans, 2012. 155 s. ISBN 978-80-89402-56-4.
  • KRAJNIAK, Ignác Milan. Banda zlodejov : šokujúca pravda o oligarchoch a politikoch Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Kniha do ucha, 2015. 187 s. ISBN 978-80-972126-0-5.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d O mne [online]. Milan Krajniak, [cit. 2018-06-01]. Dostupné online.
  2. ↑ a b TASR. Prezidentka prijala demisiu ministra práce, rezort dočasne povedie Doležal. Pravda (Bratislava: Perex), 2021-03-17. Dostupné online [cit. 2021-03-17]. ISSN 1336-197X.
  3. ↑ KRAJNIAK, Milan. Som slovenský katolík a odmietam katolícku vinu za vojnové zločiny [online]. poslednykriziak.sk, 2016-05-03, [cit. 2020-07-29]. Dostupné online.
  4. ↑ BUČKULIAK, Ján; JURČIŠIN, Miroslav; SEDROVIČOVÁ, Blažena. Občiansko-demokratická mládež : 1991 – 2011 [online]. Bratislava: Občiansko-demokratická mládež, 2011, [cit. 2019-10-18]. Dostupné online.
  5. ↑ SITA; TASR. Lipšicov poradca Krajniak požiadal o uvoľnenie pre Gorilu. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-01-13. Dostupné online [cit. 2019-10-18]. ISSN 1335-4418.
  6. ↑ Bc. Milan Krajniak [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2018-06-01]. Dostupné online.
  7. ↑ DEBNÁR, Ján. Milan Krajniak bude kandidovať za prezidenta. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-05-31. Dostupné online [cit. 2018-06-02].
  8. ↑ Milan Krajniak získal podpisy pre svoju prezidentskú kandidatúru. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-08-11. Dostupné online [cit. 2018-08-11].
  9. ↑ a b Chcel reformovať, nakoniec odstúpil. Aký bol Krajniakov rok na ministerstve práce? [online]. Pravda.sk, 2021-03-16, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
  10. ↑ kl. Milan Krajniak nečakane podáva demisiu, končí ako minister. Vráti sa do parlamentu. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2021-03-15. Dostupné online [cit. 2021-03-17]. ISSN 1336-1996.
  11. ↑ HOPKOVÁ, Denisa; RUDOLFOVÁ, Petra. Prezidentka prijala Krajniakovu demisiu. Rezort bude dočasne riadiť Andrej Doležal [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-03-17]. Dostupné online.
  12. ↑ TASR. Poslanci pokračujú v rokovaní, do pléna sa vracia exminister Krajniak [online]. Bratislava: TASR, 2021-03-18, [cit. 2021-03-21]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan_Krajniak&oldid=7787936“