Boris Kollár
Boris Kollár | ||||||||
slovenský podnikateľ a politik | ||||||||
10. predseda Národnej rady SR | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 20. marca 2020 – 25. októbra 2023 | ||||||||
Prezident | Zuzana Čaputová | |||||||
Premiéri | Igor Matovič Eduard Heger Ľudovít Ódor | |||||||
| ||||||||
Bývalý poslanec Národnej rady SR | ||||||||
V úrade 23. marec 2016 – 30. septembra 2023 | ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 14. august 1965 (59 rokov) Bratislava, ČSSR | |||||||
Politická strana | SME RODINA | |||||||
Alma mater | Stredoeurópska vysoká škola v Skalici | |||||||
Rodina | ||||||||
Súrodenci | Ľudovít Goga | |||||||
Deti | 17 | |||||||
Odkazy | ||||||||
Boris Kollár (multimediálne súbory) | ||||||||
Mgr.[pozn 1] Boris Kollár (* 14. august 1965, Bratislava), je slovenský podnikateľ a politik, bývalý predseda Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SME RODINA. V rokoch 2016 – 2020 bol poslancom Národnej rady SR, od roku 2015 je predsedom strany SME RODINA.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Mladosť a štúdium
[upraviť | upraviť zdroj]Pochádza z chudobnej rodiny, vyrastal bez otca a ako dieťa hrával tenis.[1] Študoval na Gymnáziu Alexandra Markuša v Bratislave. Napriek tomu, že mal len stredoškolské vzdelanie, bol predsedom správnej rady Vysokej školy výtvarných umení v období 2010[2] až 2014.[3] V rokoch 2010 – 2015 absolvoval vysokoškolské štúdium na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici a ako takmer 50 ročný získal titul Mgr.[4][5]
Podnikanie
[upraviť | upraviť zdroj]Podnikať začal už pred 17. novembrom 1989. Podľa jeho vlastných slov, už vtedy mal 4 milióny korún.[6] K veľkým peniazom prišiel najprv vďaka obchodu s počítačmi. „V roku 1988 som dal inzerát s tým, že predám počítač. Ozvalo sa mi 10 štátnych firiem.“[6] Od roku 1990 sú jeho podnikateľské aktivity zamerané predovšetkým na prevádzkovanie lyžiarskych hotelov a vlekov.
V roku 1999 sa stal vlastníkom rozhlasovej stanice Fun Radio.[1] V rozhlasovej relácii o sexe K-fun (Kefun), vysielanej na Fun rádiu v rokoch 2004 – 2005, vystupoval ako odborný asistent Chlipnička.
Boris Kollár v Obchodnom registri figuruje ako konateľ spoločnosti BSSC.[7] V roku 2020 výbor pre nezlučiteľnosť funkcií NR SR proti nemu viedol konanie, ktoré malo preveriť, či urobil právny úkon za firmu BSSC alebo sa vo firme vzdal konateľstva.[8] Výbor konanie voči Kollárovi zastavil, pretože zistil, že v zákonom stanovenej lehote prestal byť konateľom firmy.[9] V roku 2002 predal Kollár svoj 50-percentný podiel vo firme cyperskej schránkovej firme STROOTON Ltd. za 250 miliónov slovenských korún. V mene cyperskej firmy vystupoval Geoffrey Magistrate, ktorá je známy z kauzy Panama Papers. Na Slovensku túto spoločnosť a osobu zastupoval v tomto prevode bývalý primátor Prešova Pavol Hagyari.[10][11] O tri roky na to kúpil za neznámu sumu 50-percentný podiel vo firme späť, avšak od druhého spoluvlastníka, ktorý bol jeho niekdajšieho obchodný partner. Transakciu neskôr preskúmala polícia na základe trestného oznámenia.[12] Polícia výkonom úkonov pred začatím trestného stíhania zistila, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania.[13]
V roku 2021 sa stal aj majiteľom Rádia Vlna.[14]
Politika
[upraviť | upraviť zdroj]Do politiky sa pokúsil vstúpiť už v roku 2010 ako kandidát číslo 7 za Únia – strana pre Slovensko.[15] Tento politický subjekt, ktorý vznikol tesne pred voľbami zlúčením strán Slobodné fórum, Občianski kandidáti a Liga – Občiansko liberálna strana,[15] získal len 0,70 % hlasov. V roku 2015 vytvoril (Peter Marček mu ponúkol svoju stranu Strana občanov Slovenska) Kollár nový politický subjekt SME RODINA – Boris Kollár, s ktorým úspešne kandidoval v parlamentných voľbách 2016.
Volebné obdobie 2016 – 2020
[upraviť | upraviť zdroj]Hnutie SME RODINA získalo v parlamentných voľbách 172 860, t. j. 6,62 % platných hlasov, znamenajúcich 11 poslaneckých kresiel v novozvolenom parlamente. Vo volebnom období 2016 – 2020 bol členom:[5]
- Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS (člen)
- Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj (predseda)
V roku 2019 Kollár naviazal spojenectvo strany SME RODINA s krajne pravicovou európskou frakciou Hnutie pre Európu národov a slobody a v máji 2019 na stretnutí hnutia na Slovensku privítal francúzsku krajne pravicovú političku, predsedníčku Národného zhromaždenia, Marine Le Penovú.[16]
Do volebnej kampane pred parlamentnými voľbami šiel Kollár s cieľom odlíšiť sa od iných politikov, na billboardoch využíval volebný slogan Nie som ako oni. Myslím srdcom.[17]
Volebné obdobie 2020 – 2023
[upraviť | upraviť zdroj]V parlamentných voľbách vo februári 2020 sa SME RODINA stala treťou najsilnejšou stranou v parlamente. Kollárova strana získala 8,24 % hlasov, čo jej zabezpečilo zisk 17 kresiel a možnosť vstúpiť do koaličných rokovaní s Igorom Matovičom. Kollár ako líder druhej najsilnejšej koaličnej strany sa v marci 2020 stal predsedom Národnej rady Slovenskej republiky.[18]
Kritika
[upraviť | upraviť zdroj]Styky s mafiou
[upraviť | upraviť zdroj]Kollár mal v minulosti preukázateľne styky s bývalým bosom bratislavského podsvetia Petrom Steinhübelom.[19] Na Kollárove styky verejne upozornil v apríli 2016 podnikateľ Marian Kočner, známy aj z „mafiánskych zoznamov“ slovenskej polície. Kollár sa však verejne dištancoval od toho, že by bol vekslákom. „Robil som biletára, predával zmrzlinu, mal som v komunizme stánok s cukrovou vatou, predával som lupienky pred štadiónom, vozil do ČSSR počítače, robil som všetko možné, aby som zarobil, ale vekslák som nikdy nebol! Ak by som bol, hrdo to budem uvádzať, lebo to dnes robí každá banka a nešpiníme ju za to.“, povedal Kollár.[20] „Pre objektívnosť; naše cesty sa so Steinhübelom rozišli v roku 1992.“[20]
Kauza diplomovej práce
[upraviť | upraviť zdroj]Portál Aktuality.sk 23. júna 2020 zverejnil, že diplomová práca Borisa Kollára na tému Zmena klímy a bioklimatický potenciál cestovného ruchu v oblasti Kysúc obsahuje strany skopírovaného textu. Zverejnenie nasledovalo len niekoľko hodín potom, čo bývalý poslanec Miroslav Beblavý poukázal na kopírovanie textu v bakalárskej práci Kollárovej bývalej partnerky Petry Krištúfkovej. Obaja svoje štúdium absolvovali na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici, školiteľom ich prác bol Jozef Minďáš.[21] Minďáš sa medzitým stal rektorom Stredoeurópskej vysokej školy. Do 58-stranovej práce z roku 2015 Kollár zahrnul článok, ktorý spolunapísal jeho školiteľ Minďáš v roku 2011 či text z webov o Kysuciach. Kollár necitoval ani ďalšie informácie ako klimatické dáta.[22]
Kollár priznal zľahčenie práce, uviedol tiež, že „V tom čase som mal veľa práce. Každý študent si to nejakým spôsobom zľahčuje. Zľahčil som si to aj ja. Priznávam to, nie je to pekné, ospravedlňujem sa za to.“[21] Štátny antiplagiátorský systém Kollárovu prácu zhodnotil ako 24,45 % zhodu s inými zdrojmi. Český systém odevzdej.cz použitý Denníkom N však zhodu vyhodnotil až na 52 %.[22] V prípade plagiátorstva rigoróznej práce Kollárovho predchodcu vo funkcii predsedu parlamentu, Andreja Danka pritom Kollár podporil Dankovo odvolanie, mimo iného aj podpisom pod vyhlásením strany Sme rodina: „Je evidentné, že podvody sú súčasťou života Andreja Danka aj v súkromí, čoho príkladom je aj nekončiaca kauza okolo jeho rigoróznej práce. Z tohto dôvodu takýto človek nemá v politike čo robiť.“[21]
Kollára následne vyzvali viacerí koaliční (strana ZA ĽUDÍ, minister Ján Mičovský (OĽANO) či poslanec Ondrej Dostál (SaS)) aj opoziční (strana KDH, europoslanec Vladimír Bilčík (SPOLU)) politici na vyvodenie zodpovednosti a v prípade neschopnosti obhájenia svojho konania na odstúpenie z postu predsedu parlamentu.[23][24][25][26] Kollára kritizovali tiež 7 rektori slovenských výskumných univerzít zo združenia V7 a predseda SAV Pavol Šajgalík, ktorí jeho konanie označili za parazitovanie na akademickom systéme.[27] Za odstúpenie Kollára bola vytvorená petícia slovenských študentov a absolventov vysokých škôl.[28][29]
Kollára sa naopak zastali jeho stranícky kolega Milan Krajniak či premiér Igor Matovič.[30] Na tlačovej konferencii 26. júna 2020 Kollár opäť odmietol, že by bola jeho diplomová práca plagiát a odmietol odstúpiť z postu predsedu parlamentu. Oznámil však, že aby zachoval vládnu koalíciu a zastavil štvavú kampaň, pokiaľ bude v politike, nebude používať titul Mgr.. Titul Mgr. mu však de iure aj de facto naďalej zostáva.[31]
18. marca 2021 vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Skalici zastavil trestné stíhanie v súvislosti s diplomovou prácou. Uznesenie uvádza „Skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.“[32] Proti rozhodnutiu je možné odvolanie.[32]
Homofóbna rétorika
[upraviť | upraviť zdroj]Kollár v roku 2017 publikoval na Facebooku príspevok týkajúci sa LGBT osôb spolu s fotografiou, na ktorej boli muži v obojkoch a pridal k tomu komentár: „Oni patria do ústavu, a nie na ulicu. Vždy to boli úchyláci a nemali tú diagnózu nikdy vylúčiť,“.[33] Za svoje homofóbne výroky bol dvakrát (2015 — 2. miesto a 2017) nominovaný na anticenu Homofób roka, ktorú vyhlasuje Inštitút ľudských práv. V roku 2020 bol opäť nominovaný, ale následne bol z výberu vylúčený.[34][35][36]
Sexuálne návrhy maloletému drogovo závislému dievčaťu v resocializačnom zariadení
[upraviť | upraviť zdroj]Od mája 2014 do októbra 2017 Boris Kollár sporadicky pomocou chatu komunikoval s maloletou klientkou resocializačného zariadenia Čistý deň. V dobe, keď komunikácia začala, dievča malo 15 rokov. Súčasťou komunikácie boli aj sexuálne návrhy zo strany Kollára napríklad: „Pomilujem si ťa“, „Chcem ťa“, alebo „Vyšukáme sa“. Kollár sa obhajoval, že o veku dievčata nevedel a že sa nikdy osobne nestretli.[37]
Sexuálna komunikácie s transrodovou modelkou
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2020 unikla komunikácia Borisa Kollára s transrodovou modelkou Paris Nemec. Na Kollára sa zniesla kritika za jeho pokrytectvo, keďže sám dlhodobo odsudzuje LGBTI komunitu. V komunikácii s modelkou si nechal naposielať niekoľko nahých fotiek, obdivoval modelkin penis a viackrát sa vyjadril, že veľmi túži mať s ňou sexuálny pomer. Kollár sa v komunikácii vyjadril, že by chcel mať s modelkou orálny sex počas jazdy autom alebo pri varení.[38] Pôvodne bol Kollár za túto komunikáciu nominovaný na anticenu Homofób roka, ale nominácia bola následne stiahnutá, keďže Kollár na rozdiel od svojich predošlých nominácii (2015, 2017) vlastne vyjadril pozitívny vzťah k členovi LGBTI komunity.[39]
Dopravná nehoda a neadekvátne správanie v nemocnici
[upraviť | upraviť zdroj]V októbri 2020, keď bol na Slovensku pre pandémiu ochorenia COVID-19 zákaz vychádzania, bol Kollár účastníkom dopravnej nehody v jeho služobnej limuzíne. Spolu s ním sa v aute viezla maskérka a bývalá finalistka Miss Universe Miroslava Fabušová. Po nehode bol Kollár na niekoľko dní hospitalizovaný v Nemocnici sv. Michala. Personál nemocnice sa sťažoval na sústavné „papalášske“ správanie Kollára a jeho priateliek: „Dámske návštevy nedodržiavali žiadne pravidlá ani hygienicko-epidemiologický režim. Po oddelení chodili bez ochranných prostriedkov,“ uviedla jedna opatrujúca zdravotná sestra. Personál nemocnice uviedol, že dámske návštevy chodili aj o druhej v noci a zostávali na izbe do rána. Aj napriek upozorneniam chodili Kollárove návštevy priamo do miestnosti sestier, kde majú počas služby osobné veci. Jedna z priateliek Kollára požadovala od personálu uvarenie čaju pre seba a sťažovala sa keď je nebolo vyhovené. Priateľky používali kuchynský riad určený pre personál, osobné šálky, príbor a chladničku. Do sesterskej miestnosti chodili aj vtedy, keď sa rozprávali o diagnózach iných pacientov. Sestrám sa to nepáčilo, preto došlo medzi nimi a Kollárovými priateľkami k výmene názorov.
Postupom času sa vzťah medzi sestrami a Kollárovými priateľkami zhoršoval, preto vrchná sestra rázne zakročila. Napomenula aj Kollára, že takto to ďalej nemôže fungovať. Kollár sa rozčúlil a zavolal si riaditeľa, ktorému sa sťažoval na správanie personálu. Dve sestry, ktoré boli súčasťou konfliktu a vrchná sestra prišli o odmeny.[40] Krátko po hádkach bola z nemocnice odvolaná námestníčka pre ošetrovateľstvo (vedúca sestier).[41]
Zuzana Petková, šéfka nadácie Zastavme korupciu označila celú kauzu za „papalášizmus“.[42]
Nemocnici bola následne udelená pokuta od Ministerstvo vnútra, ktoré je zriaďovateľom nemocnice, za to, že návštevy u Kollára na izbe povolili napriek ich plošnému zákazu.[43]
Šírenie hoaxov a dezinformácií
[upraviť | upraviť zdroj]V auguste 2016 na sociálnych sieťach Kollár šíril fotografiu, ktorá mala podľa jeho popisu pochádzať z Česka. Na návštevu Prahy v ten deň dorazila nemecká kancelárka Angela Merkelová. Z fotografie sa zdalo, že Merkelovú v Prahe vítali nadrozmernou postavou symbolu USA „Strýčka Sama“, ktorému trčala zo zadku postavička Merkelovej. „Takto ju vítajú v Česku,“ okomentoval to Kollár.[44] Fotografia, ale nemala nič spoločné s Prahou ani s utečeneckou krízou. Fotka v skutočnosti zachytáva demonštráciu z marca 2003 u Düsseldorfu.[45]Fotka vyvolala desiatky nenávistných reakcií voči Angele Merkelovej, Kollár túto dezinformáciu nikdy neodstránil ani neuviedol na pravú mieru.
V auguste 2017 šíril Kollár na Facebooku fotku s nenávistným statusom proti Dúhovému pochodu pričom príspevok uvádzal, že sa jedná o pochod v Prahe. Jednalo sa, ale fotku z Francúzska z roku 2015. Jeho komentár vyprovokoval desiatky nenávistných komentárov voči LGBTI komunite.[46]
V septembri 2022 Kollár v statuse na Facebooku zmienil, že Európska únia zlyhala, pretože vraj reguluje „ešte aj banány jak majú byť zakrivené a uhorky jak majú byť zakrivené“, ale nereguluje cenu energií. Jednalo sa o opakovanie známej dávno vyvrátenej dezinformácie.[47]
V októbri 2022 Kollár na Facebooku napísal nenávistný status voči utečencom z Ukrajiny, v ktorom spojil agresívne správanie cudzinca pri policajnej kontrole zachytené na videu s utečencami z Ukrajiny. Kollár sa vyjadril, že Ukrajinci nerešpektujú policajný zbor, skáču Slovákom po hlave a nevážia si slovenskú pohostinnosť. Následne sa ukázalo, že cudzinec bol z Gruzínska. Kollár svoj status na sociálne sieti ponechal. Týmto sa mu podarilo vyprovokovať stovky nenávistných reakcií voči vojnovým utečencom z Ukrajiny.[48][49]
V Septembri 2015 Kollár na Facebooku zverejnil informáciu, že Európska únia zakázala zabíjačky s komentárom „To snad ani uz pravda nieje, oni sa vazne zblaznili.“ Jednalo sa o ďaľší populárny hoax.[50][51]
Kollár často na Facebooku píše príspevky s dezinformačnými a proruskými zdrojmi ako napríklad nenávistný komentár od Daniela Bombica, známeho pod pseudonymom Danny Kollár, kde strašil „plánovanou islamskou inváziou“[52], proruský dezinfoweb Aeronet[53] (pre svoju nebezpečnosť zablokovaný v Česku)[54], alebo proruský dezinfoweb Infovojna.[55] Kollár bol viackrát hosťom v dezinformačných médiách (Slobodný vysielač, Rodolf Vasky a iné)[56] a tiež dlhodobo platil za pozitívne články o sebe a hnutí Sme rodina dezinformačný webom Hlavné správy a Hlavný denník.[57] Tieto weby boli pre svoju nebezpečnosť v roku 2022 dočasne štátom zablokované.[58] Články neboli označené ako platené inzercia alebo platené PR.[57]
Šírenie ruskej propagandy namierenej proti Ukrajine
[upraviť | upraviť zdroj]Najmä v období 2015 – 2016 Kollár intenzívne šíril na svojom Facebooku ruské dezinformácie na pošpinenie Ruskom napadnutej a čiastočne okupovanej Ukrajiny a oslavu Ruska a ruskej invázie do Sýrie.[59][60] Ako zdroje používal ruské média ako aj slovenské a české dezinformačné weby (Aeronet, Infovojna, AC24, Hlavne správy, Sputnik, Protiproud), zverejňoval propagandistické rozhovory s Vladimírom Putinom a Ramzanom Kadyrovom, vyjadroval im obdiv[61][62], zdieľal propagačné videá ruskej armády[63], hoaxy o masových hroboch na Donbase, ktoré pripisoval Ukrajinskej armáde.[64] Viackrát uviedol, že vysokí ukrajinskí predstavitelia páchajú na ukrajinskom obyvateľstve genocídu.[65] K prístupu Ukrajiny do Európskej únie sa vyjadril: „Ja takúto háveď v EU nechcem.“ V tom istom statuse nazval Ukrajincov fašistami a v komentári pod ním dodal, že páchajú na Ukrajine genocídu a nikto ho nepresvedčí o opaku.[66] Šíril tiež konšpiráciu o zvrhnutí ukrajinského prezidenta Spojenými štátmi.[67]
Obvinenia z násilia na svojich partnerkách
[upraviť | upraviť zdroj]V júni 2023 bývalá partnerka Borisa Kollára Barbora Richterová rozposlala poslancom NR SR list, v ktorom Kollára obvinila, že ju v roku 2012 vo svojom dome na Floride fyzicky napadol.[68] Kollár priznal, že Richterovej dal facku, no podľa jeho slov to spravil preto, aby ochránil svoje dieťa, ktoré Richterová fyzicky týrala.[68] Uviedol tiež, že by sa v podobnej situácii zachoval rovnako.[69] Nezaradení poslanci zo strany Demokrati ako reakciu iniciovali mimoriadnu schôdzu, kde sa pokúsili Kollára odvolať z postu predsedu Národnej rady, no schôdzu sa nepodarilo otvoriť ani na štvrtý pokus.[70]
Osobný život
[upraviť | upraviť zdroj]Kollár je slobodný a je otcom sedemnástich detí.[71] Popri jeho boku sa pohybovali napríklad Petra Krištúfková, moderátorka Zuzana Belohorcová, moderátorka TV JOJ Stanka Pavolová, herečka Karin Haydu alebo aj česká herečka Kateřina Brožová.[1]
Kollárove partnerky, s ktorými má aspoň jedno dieťa:
- Stanka Horňáková – dcéra Alexandra
- Ivana Barnová – dcéra Natália
- Petra Krištúfková – dcéra Ester
- Andrea Heringhová – dcéra Sara Zoe, syn Boris
- Martina Sabbatini Štofaníková – syn Šimon Heliodor
- Barbora Richterová – syn Artur, syn Aaron
- Monika Ostrihoňová – dcéra Sára
- Paula Simoes – syn Christian Alexander
- Barbora Balúchová – syn Alexander Ján[72]
- Miroslava Martišková Jakubisová – syn Markus (* 7. máj 2020)[73]
- Laura Vizváryová – syn Abner
- Ľudmila Kudriová – dcéry Melisa a Larisa
- Nikola Boboková – syn Noel
- Vanessa Hrubovčáková – syn
24. októbra 2020 mal v Bratislave vážnu autonehodu. Bol prevezený do nemocnice a na druhý deň bolo oznámené, že si zlomil druhý krčný staviteľ. Okrem neho boli pri nehode zranené aj ďalšie tri osoby: Kollárov vodič, člen jeho ochranky a bývalá modelka Miroslava Fabušová. Kollár si pri nehode zlomil druhý krčný stavec, kľúčnu kosť a v utorok 27. októbra musel absolvovať operáciu. Celý mesiac bol Kollár práceneschopný a až do začiatku marca 2021 musel nosiť na krku fixovací golier.[74]
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Okolnosti nadobudnutia titulu boli spochybnené, pozri časť Kauza diplomovej práce.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Boris Kollár. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia). Dostupné online [cit. 2018-02-21]. Archivované 2018-02-21 z originálu.
- ↑ VŠVU: Vedenie školy [online]. VŠVU, [cit. 2010-09-23]. Dostupné online. Archivované 2009-03-12 z originálu.
- ↑ Zápisnica č. 2 /2014 – VŠVU [online]. 3.12.2014, [cit. 2017-04-11]. Dostupné online.
- ↑ Kde študovali naši politici?. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-02-15. Dostupné online [cit. 2018-08-02].
- ↑ a b Mgr. Boris Kollár [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2018-08-02]. Dostupné online.
- ↑ a b ODKLADAL, Martin. Ako sa z vekslákov stali veľkopodnikatelia. aktuality.sk. Dostupné online [cit. 2018-06-20].
- ↑ BSSC, s.r.o. In: Obchodný register na internete [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, [cit. 2020-07-13]. Dostupné online.
- ↑ TASR. B. Kollár má výboru v NR SR vysvetliť, či robil právne úkony za firmu. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-07-09. Dostupné online [cit. 2020-07-13].
- ↑ TASR. Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií zastavil konanie voči B. Kollárovi. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-10-22. Dostupné online [cit. 2022-06-04].
- ↑ , Zuzana Kullová,. Pre koho prepieral Boris Kollár milióny cez cyperskú schránku? Získal ich za bezcenný podiel. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2020-09-16. Dostupné online [cit. 2022-06-04]. ISSN 1336-2674.
- ↑ TURČEK, Martin. Kollár nepovedal, či mu patrí cyperská schránka. Odmieta, že dostal 250 miliónov korún. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), Domáce správy. Dostupné online [cit. 2020-07-13].
- ↑ SITA. Kollár o schránkovej firme na Cypre stále mlčí, polícia začala konať. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-09-08. Dostupné online [cit. 2022-06-04]. ISSN 1335-4418.
- ↑ DÖMEOVÁ, Annamária; TURČEK, Martin. NAKA nebude vyšetrovať biznis Borisa Kollára s cyperskou schránkou. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2022-05-11. Dostupné online [cit. 2022-06-04].
- ↑ TS. Rádio Vlna mení majiteľa, prechádza do rúk Borisa Kollára [online]. mediaboom.sk, 2021-08-25, [cit. 2022-06-04]. Dostupné online.
- ↑ a b Únia – Strana pre Slovensko. Pravda.sk, 2010-04-10. Dostupné online [cit. 2018-01-04].
- ↑ SZALAI, Pavol. Kollár a Le Penová v Bratislave spečatili spojenectvo, ich programy sa vylučujú [online]. euractiv.sk, 2019-05-13, [cit. 2020-06-25]. Dostupné online.
- ↑ Sme rodina – Čo znamená myslieť srdcom? [online]. facebook.com, [cit. 2020-06-25]. Dostupné online.
- ↑ Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na voľbu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky [online]. Národná rada Slovenskej republiky, 20.3.2020, [cit. 2020-07-01]. Dostupné online.
- ↑ PACHEROVÁ, Soňa; VAVROVÁ, Vanda. Boris Kollár a mafia. Pravda (Bratislava: Perex), 2016-10-09. Dostupné online [cit. 2018-08-02]. ISSN 1336-197X.
- ↑ a b LUHA, Marián. Majiteľ Fun rádia Boris Kollár bol vekslák (aktualizované). mediawatch.dog, 2016-10-05. Dostupné online [cit. 2017-04-11].
- ↑ a b c VONŠÁK, Martin; KOVÁČ, Peter. Kollár skopírovanú diplomovku vysvetľuje tým, že každý si to zľahčuje. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-06-23. Dostupné online [cit. 2020-06-24]. ISSN 1335-4418.
- ↑ a b BENEDIKOVIČOVÁ, Mária. Boris Kollár je plagiátor ako Andrej Danko. Na Kmotríkovej škole podvádzal. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-06-23. Dostupné online [cit. 2020-06-24]. ISSN 1339-844X.
- ↑ Facebook [online]. facebook.com, [cit. 2020-06-25]. Dostupné online.
- ↑ BARIAK, Ladislav. Tlak na Kollára rastie. Na odchod ho vyzývajú aj koaliční partneri. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), Správy. Dostupné online [cit. 2020-06-25].
- ↑ Vladimír Bilčík: Výhovorky plagiátora Borisa Kollára sú obyčajné nezmysly [online]. europskenoviny.sk, 2020-06-23, [cit. 2020-06-25]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Za ľudí bude žiadať vyvodenie zodpovednosti, ak Kollár nevysvetlí skopírované strany. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-06-24. Dostupné online [cit. 2020-06-25]. ISSN 1335-4418.
- ↑ DEDINSKÝ, Matej. Parazitujete na akademickom systéme, odkázali rektori Borisovi Kollárovi. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), Slovensko. Dostupné online [cit. 2020-06-25].
- ↑ Výzva na odstúpenie Borisa Kollára z postu predsedu NR SR [online]. peticie.com, [cit. 2020-06-25]. Dostupné online.
- ↑ SITA. Študenti vyzvali Kollára na odchod z čela parlamentu. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-06-24. Dostupné online [cit. 2020-06-25]. ISSN 1335-4418.
- ↑ TASR. VIDEO: I. Matovič: Nebudem vyzývať B. Kollára k odstúpeniu. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-06-24. Dostupné online [cit. 2020-06-25].
- ↑ Facebook Watch [online]. facebook.com, [cit. 2020-06-26]. Dostupné online.
- ↑ a b Polícia zastavila trestné stíhanie v. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-03-18. Dostupné online [cit. 2021-03-27]. ISSN 1339-844X.
- ↑ HUTKO, Dominik. Kollár sa za svoj homofóbny výrok ospravedlniť nemieni. Pokrytecké, tvrdí Sulík. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-10-23. Dostupné online [cit. 2023-02-06]. ISSN 1336-197X.
- ↑ Hlasujte v ankete Homofób roka 2017 [online]. 2018-05-17, [cit. 2023-02-05]. Dostupné online.
- ↑ Hlasujte v ankete Homofób roka 2015 [online]. 2016-07-27, [cit. 2023-02-05]. Dostupné online.
- ↑ A.S, Petit Press. Slová sa nezhodujú so skutkami. Kollárovi odňali nomináciu na Homofóba roka [online]. domov.sme.sk, [cit. 2023-02-05]. Dostupné online.
- ↑ DUGOVIČ, Matej. Po stretnutí s Kočnerom upozornil Čistý deň na lascívneho poslanca, prihlásil sa Boris Kollár [online]. Denník N, 2017-03-08, [cit. 2023-02-05]. Dostupné online.
- ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Kollár po zverejnení lascívnych správ s transrodovou modelkou: Vydierateľný nie som, chcel som vedieť, kam zájde [online]. Denník N, 2020-09-07, [cit. 2023-02-05]. Dostupné online.
- ↑ A.S, Petit Press. Slová sa nezhodujú so skutkami. Kollárovi odňali nomináciu na Homofóba roka [online]. domov.sme.sk, [cit. 2023-02-05]. Dostupné online.
- ↑ A.S, Petit Press. Kollára v nemocnici navštevujú priateľky, pochytili sa so sestrami [online]. domov.sme.sk, [cit. 2023-02-05]. Dostupné online.
- ↑ Po Kollárovej hádke v nemocnici končí šéfka sestier, líder Sme rodina to vidí takto | TVNOVINY.sk [online]. tvnoviny.sk, [cit. 2023-02-05]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ A.S, Petit Press. Kollára v nemocnici navštevujú priateľky, pochytili sa so sestrami [online]. domov.sme.sk, [cit. 2023-02-05]. Dostupné online.
- ↑ A.S, Petit Press. Kollárove návštevy majú dohru. Nemocnica dostala pokutu [online]. domov.sme.sk, [cit. 2023-02-05]. Dostupné online.
- ↑ Boris Kollar - Takto ju vitaju v Cesku | Facebook [online]. www.facebook.com, [cit. 2023-02-06]. Dostupné online.
- ↑ ŠNÍDL, Vladimír. Príručka pre stredné školy: Klamstvá a konšpirácie [online]. Denník N, 2017-04-02, [cit. 2023-02-06]. Dostupné online.
- ↑ Boris Kollár šíri falošnú fotku s nenávistným statusom proti Dúhovému pochodu [online]. Omediach.com, [cit. 2023-02-05]. Dostupné online.
- ↑ BALÁZS, Marián. Boris Kollár znovu šíri stokrát vyvrátený hoax [online]. 2022-09-29, [cit. 2023-02-05]. Dostupné online.
- ↑ Prihlásenie na Facebook [online]. Facebook, [cit. 2023-02-05]. Dostupné online.
- ↑ Boris Kollár šíril hoax, že na virálnom videu [online]. Denník N, 2022-10-27, [cit. 2023-02-05]. Dostupné online.
- ↑ Na pravou míru: Novinářské kachny mezi lety 2015 - 2020 [online]. czechia.representation.ec.europa.eu, [cit. 2023-02-06]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Prihlásenie na Facebook [online]. Facebook, [cit. 2023-02-06]. Dostupné online.
- ↑ Prihlásenie na Facebook [online]. Facebook, [cit. 2023-02-05]. Dostupné online.
- ↑ Prihlásenie na Facebook [online]. Facebook, [cit. 2023-02-05]. Dostupné online.
- ↑ NBÚ zablokoval najväčší proruský web na Slovensku Hlavné správy aj ich Armadnymagazin.sk [online]. Omediach.com, [cit. 2023-02-05]. Dostupné online.
- ↑ Prihlásenie na Facebook [online]. Facebook, [cit. 2023-02-06]. Dostupné online.
- ↑ Prihlásenie na Facebook [online]. Facebook, [cit. 2023-02-05]. Dostupné online.
- ↑ a b A.S, Petit Press. Sme rodina platila Hlavným správam a Hlavnému denníku desaťtisíce [online]. domov.sme.sk, [cit. 2023-02-05]. Dostupné online.
- ↑ NBÚ zablokoval najväčší proruský web na Slovensku Hlavné správy aj ich Armadnymagazin.sk [online]. Omediach.com, [cit. 2023-02-05]. Dostupné online.
- ↑ Prihlásenie na Facebook [online]. Facebook, [cit. 2023-02-06]. Dostupné online.
- ↑ Prihlásenie na Facebook [online]. Facebook, [cit. 2023-02-06]. Dostupné online.
- ↑ Prihlásenie na Facebook [online]. Facebook, [cit. 2023-02-06]. Dostupné online.
- ↑ Prihlásenie na Facebook [online]. Facebook, [cit. 2023-02-06]. Dostupné online.
- ↑ Prihlásenie na Facebook [online]. Facebook, [cit. 2023-02-06]. Dostupné online.
- ↑ Prihlásenie na Facebook [online]. Facebook, [cit. 2023-02-06]. Dostupné online.
- ↑ Prihlásenie na Facebook [online]. Facebook, [cit. 2023-02-16]. Dostupné online.
- ↑ Prihlásenie na Facebook [online]. Facebook, [cit. 2023-02-06]. Dostupné online.
- ↑ Prihlásenie na Facebook [online]. Facebook, [cit. 2023-02-06]. Dostupné online.
- ↑ a b Pravda. Prípad Richterová: Kollár hovorí, prečo po údajnom útoku na dieťa nezavolal policajtov. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-06-25. Dostupné online [cit. 2023-07-08]. ISSN 1336-197X.
- ↑ MARCIŠIAK, Marcel. Prečo Kollárovi prepáčili voliči zbitie ženy? Takto to vidí sociológ a politológ. TV Noviny (Bratislava: MARKÍZA – SLOVAKIA), 2023-07-01. Dostupné online [cit. 2023-07-08].
- ↑ Kollár odvolávaniu nečelil, mimoriadnu schôdzu neotvorili ani na štyrikrát. Poslankyňa Mierna je šokovaná. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-07-05. Dostupné online [cit. 2023-07-08]. ISSN 1336-197X.
- ↑ TASR. Boris Kollár: Matky vedia, čo moje deti chcú, ja to finančne zabezpečím. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2016-12-24. Dostupné online [cit. 2018-08-02]. ISSN 1336-1996.
- ↑ Už je známe pohlavie desiateho dieťaťa Borisa Kollára [online]. Bratislava: MARKÍZA – SLOVAKIA, 2016-12-01, [cit. 2020-06-25]. Dostupné online.
- ↑ markiza.sk, dg. Dieťa číslo 11! Boris Kollár je znova otcom, podobu so synom nezaprie. tvnoviny.sk (Bratislava: MARKÍZA – SLOVAKIA), 2020-06-25. Dostupné online [cit. 2020-06-25].
- ↑ HUTKO, Dominik. V prípade autonehody Borisa Kollára padlo obvinenie [online]. Pravda.sk, 2022-01-25, [cit. 2023-06-28]. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Boris Kollár – poslanecký profil na webe Národnej rady SR
- Články týkajúce sa Borisa Kollára na portáli teraz.sk TASR
- Narodenia 14. augusta
- Narodenia v 1965
- Slovenskí podnikatelia
- Slovenskí politici
- Politici SME RODINA
- Predsedovia slovenských politických strán
- Predsedovia NR SR
- Poslanci NR SR (2016 – 2020)
- Poslanci NR SR (2020 – 2023)
- Absolventi Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici
- Plagiátorské aféry
- Osobnosti z Bratislavy