Preskočiť na obsah

Ľubica Laššáková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ľubica Laššáková
Poslankyňa NR SR
Momentálne v úrade
od 25. október 2023
PremiérRobert Fico
15. ministerka kultúry Slovenskej republiky
V úrade
22. marec 2018 – 20. marec 2020
PremiérPeter Pellegrini
Predchodca Peter Pellegrini poverený riadením Natália Milanová Nástupca
Bývalá poslankyňa zastupiteľstva BBSK
V úrade
9. november 2013 – 22. marec 2018
Katarína Belicová Nástupca
Biografické údaje
Narodenie18. august 1960 (64 rokov)
Piešťany, ČSSR
Politická stranaHLAS – sociálna demokracia
Alma materUniverzita Komenského v Bratislave
Profesianovinárka, politička
Národnosťslovenská

Ľubica Laššáková (* 18. august 1960, Piešťany) je slovenská politička, členka strany HLAS – sociálna demokracia. Od 22. marca 2018 do 20. marca 2020 zastávala pozíciu ministerky kultúry Slovenskej republiky.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Ľubica Laššáková sa narodila v roku 1960 v Piešťanoch. V rokoch 1975-1979 absolvovala Gymnázium Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave. Laššáková v rokoch 1979-1983 vyštudovala na Katedre rozhlasovej a televíznej žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.[1] V roku 1986 absolvovala rigoróznu skúšku s prácou „Medzinárodná rozhlasová a televízna tvorba a spolupráca“.

Po skončení vysokej školy pracovala v rokoch 1983-1985 ako zástupkyňa šéfredaktora odvetvového časopisu na Generálnom riaditeľstve celulózovo – papierenského priemyslu SLOVCEPA v Banskej Bystrici.[2] V rokoch 1985-1988 bola na materskej dovolenke. Následne pôsobila v rokoch 1988-2011 v Slovenskom rozhlase na rôznych pozíciách, okrem iného ako moderátorka, redaktorka či vedúca odbornej redakcie spravodajstva a publicistiky.[2] V rokoch 2011 až 2012 bola programovou manažérkou Parku kultúry a oddychu Banská Bystrica, v roku 2012 sa stala prednostkou Okresného úradu v sídle kraja v Banskej Bystrici. V roku 2016 pracovala ako manažérka v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici.[2]

Politická kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2013 bola zvolená s 5571 hlasmi za poslankyňu Banskobystrického samosprávneho kraja za okres Banská Bystrica.[3] Počas volebného obdobia 2013-2017 patrila ku hlavným kritičkám vládnutia vtedajšieho župana Mariana Kotlebu, čo sa týka jeho pristupovania ku kultúrnym dotáciám, ktoré Kotleba odmietol poskytnúť divadlu Štúdio tanca a Bábkovému divadlu na rázcestí.[4] Protestovala tiež proti prerušeniu divadelného predstavenia súboru Jána Chalupku v Brezne, ktoré sa predsedovi kraja „nepáčilo“.[4]

V roku 2014 bola zvolená za poslankyňu mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici za koalíciu SMER-SD, SDKÚ-DS, SNS, získala 616 hlasov.[5] Vo voľbách vo VÚC v roku 2017 bola Laššáková zvolená za poslankyňu BBSK za okres Banská Bystrica so 6672 hlasmi (8. miesto z 8 zvolených poslancov).[6] V januári 2018 nastúpila na uvoľnený post krajskej predsedníčky SMER-SD po tom, čo sa Jana Laššáková stala sudkyňou Ústavného súdu SR.[1] Zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja ju 1. marca 2018 zvolilo na návrh župana Jána Luntera za podpredsedníčku BBSK.[1]

Ministerka kultúry

[upraviť | upraviť zdroj]

22. marca 2018 ju po demisii vlády Roberta Fica Peter Pellegrini oznámil ako novú ministerku kultúry vo svojej formujúcej sa vláde. Proti nominácii Laššákovej na post ministerky sa zorganizovala petícia umelcov, Laššáková však za ministerku bola vymenovaná.[7] Dôvodom pre kritiku boli jej vyjadrenia ku vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, kedy vinníkov Laššáková spojila s Georgeom Sorosom a mimovládnymi organizáciami.[8] Neskôr sa za svoje vyjadrenia ospravedlnila.[8] Po vymenovaní za ministerku sa Laššáková vzdala svojich funkcií v mestskom aj krajskom zastupiteľstve. V mestskom zastupiteľstve v Banskej Bystrici ju nahradil nezávislý kandidát Marek Odaloš, v župnom zastupiteľstve nezávislá kandidátka Katarína Belicová.[9] Ministerku chcela petícia odvolať aj po rozhodnutí ministerstva o zastaveniu dotácií pre LGBTI organizácie, či o výraznom znížení rozpočtov pre prioritné projekty Slovenskej národnej galérie či bratislavskej Kunsthalle v máji 2019.[10]

Vláda Petra Pellegriniho, vrátane Ľubice Laššákovej, podala po februárových voľbách 20. marca 2020 demisiu .[11]

Odchod zo SMERU-SD

[upraviť | upraviť zdroj]

Ľubica Laššáková spolu s ďalšími 10 členmi strany SMER-SD po Pellegriniho tlačovej konferencii v Banskej Bystrici vystúpila zo strany SMER-SD a stala sa členkou strany HLAS-SD.

Poslankyňa NR SR

[upraviť | upraviť zdroj]

V predčasných parlamentných voľbách v roku 2023 bola zvolená za poslankyňu NR SR.[12]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Laššáková žije v Banskej Bystrici, je vydatá, má štyri vnúčatá. Aktívne hovorí po maďarsky, rusky a francúzsky, pasívne po anglicky.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c TA3 TASR. Nová ministerka Laššáková: poslankyňa, ktorá prebrala funkciu po menovkyni. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2018-03-22. Dostupné online [cit. 2020-02-24]. Archivované 2020-02-24 z originálu.
  2. ↑ a b c d Ľubica Laššáková ministerka [online]. culture.gov.sk, [cit. 2020-02-24]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do VÚC (Župné voľby) 2013 na Slovensku [online]. vysledkyvolieb.sk, [cit. 2020-02-24]. Dostupné online.
  4. ↑ a b PACHEROVÁ, Soňa. Kultúrna obec ju vníma rozpačito (Profil Ľubice Laššákovej). Pravda (Bratislava: Perex), 2018-03-19. Dostupné online [cit. 2020-02-24]. ISSN 1336-197X.
  5. ↑ Ľubica Laššáková PhDr. | Banská Bystrica [online]. zastupitelstvo.egov.sk, [cit. 2020-02-24]. Dostupné online.
  6. ↑ Voľby do VÚC (Župné voľby) 2017 na Slovensku [online]. vysledkyvolieb.sk, [cit. 2020-02-24]. Dostupné online.
  7. ↑ pol. Stovky osobností žiadajú odstúpenie novej ministerky kultúry. medialne.etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2018-03-26. Dostupné online [cit. 2020-02-24]. ISSN 1337-0006.
  8. ↑ a b TASR, TREND.sk, SITA. Laššáková: Za Sorosa sa ospravedlňujem, veľmi ma to mrzí. Trend (Bratislava: TREND Holding), 2018-03-21. Dostupné online [cit. 2020-02-24]. ISSN 1336-2674.
  9. ↑ FAJČÍKOVÁ, Kveta. Zatiaľ nie je jasné, či Ľ. Laššákovú nahradí vo funkcii podpredsedníčky samosprávneho kraja niekto iný. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-03-24. Dostupné online [cit. 2020-02-24]. ISSN 1335-4418.
  10. ↑ MOČKOVÁ, Jana. V stredu bude zhromaždenie za odvolanie ministerky Laššákovej, petíciu podpísalo viac ako 6000 ľudí. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-05-21. Dostupné online [cit. 2020-02-24]. ISSN 1339-844X.
  11. ↑ Pravda. Pellegriniho vláda končí, podala demisiu. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-03-20. Dostupné online [cit. 2020-03-21]. ISSN 1336-197X.
  12. ↑ PS: Výsledky parlamentných volieb 2023. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2023-10-29]. ISSN 1335-4418.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ľubica_Laššáková&oldid=7806311“