George Soros

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
George Soros
americký finančník
americký finančník
Narodenie12. august 1930 (87 rokov)
Budapešť, Maďarsko
Odkazy
Webstránkageorgesoros.com
CommonsSpolupracuj na Commons George Soros

George Soros (maď. Soros György, vlastn. menom Schwartz György; * 12. august 1930, Budapešť, Maďarsko) je maďarský rodák a americký finančník židovského pôvodu.

Z Maďarska odišiel po 2. svetovej vojne v roku 1946. Od roku 1947 žil v Anglicku, kde študoval ekonómiu na London School of Economics. V roku 1956 odišiel do USA, aby – ako hovorí – zarobil dosť peňazí na Wall Street a mohol žiť ako spisovateľ a filozof. Má päť detí a je druhýkrát ženatý (so Susan Weber Sorosovou).

Preslávil sa svojimi finančnými menovými špekuláciami. Predsedá Soros Fund Management a Open Society Institute, ktoré založil, je tiež riaditeľom European Council on Foreign Relations.

V roku 1970 spolu s Jimom Rogersom založil a riadil hedgový (investičný) Soros Fund Management fond, ktorý bol potom premenovaný na Quantum Fund. Do roku 1981 fond zvýšil svoje imanie na 400 miliónov dolárov. V roku 1992 napríklad zarobili na devalvácii britskej libry, ktorú fond v septembri inicioval okolo 1 miliardy dolárov.

Filantrop[upraviť | upraviť zdroj]

Soros je angažovaným filantropom od roku 1979, kedy začal podporovať černošských študentov, aby mohli študovať na Kapskej univerzite (University of Cape Town) v Juhoafrickej republike, vtedy trpiacej pod apartheidom. Podporuje i zmeny a vznik demokracie v bývalých krajinách sovietskych satelitov, ako napríklad i v Gruzínsku, na Ukrajine a inde. V Spojených štátoch je jedným z významných prispievateľov liberálnych organizácií. Sorosova podpora zmien k slobode a demokracii v strednej a východnej Európe je, mimo podpory priamej, záležitosťou miestnych organizácií – Open Society Institute a Sorosových nadácií (Soros Foundation). Podporuje tiež Transparency International. Taktiež založil a finančne podporuje nadáciu Stredoeurópskej univerzity (Central European University - CEU).

Stredoeurópska univerzita[upraviť | upraviť zdroj]

Návrh na jej vznik padol už v roku 1989. Soros sa v roku 1990 stretol s vtedajším predsedom Slovenskej národnej rady R. Schusterom a s predsedom vlády M. Čičom a oznámil, že na založenie univerzity je ochotný poskytnúť 25 miliónov dolárov. „Bolo to príjemné stretnutie. Títo chlapi sľúbili, čo len mohli,“ povedal L. Szigeti. [1]

Dnes si už nik nespomína, ako vznikol nápad, že by nová univerzita mohla sídliť v rozostavanej budove Národnej rady pri Bratislavskom hrade. „Niekto to Sorosovi povedal a jeho to potešilo, ale nebola to jeho podmienka,“ hovorí Ján Pišút, druhý porevolučný minister školstva. [1]

Univerzita bola nakoniec založená jeho synom Robertom Danielom Sorosom v roku 1991 súčasne v Budapešti, Prahe a vo Varšave. Pôvodne boli jej hlavné aktivity v Prahe, ale kvôli politickému a finančnému konfliktu medzi Sorosom a českou vládou, ktorej predsedom v tom čase bol Václav Klaus, bolo hlavné sídlo presťahované do Budapešti.

Kritici[upraviť | upraviť zdroj]

Sorosovi kritici poukazujú na jeho činnosť finančného špekulanta. V politike sa americkým konzervativcom nepáči jeho kampaň proti Bushovi a podporovateľom tvrdej politiky Izraela jeho porovnávanie izraelskej politiky s nacistickým Nemeckom a Jásirom Arafatom.

Zo Slovenska[upraviť | upraviť zdroj]

Premiér R. Fico naznačuje, že za prejavom prezidenta A. Kisku zo 4. marca 2018, v ktorom vyzýval k rekonštrukcii vlády alebo predčasným voľbám je Soros.[2]

„Chcem dnes na tejto tlačovej konferencii pánovi prezidentovi postaviť jednoduchú otázku – 20. septembra 2017, New York, Piata avenue. Pýtam sa, prečo hlava štátu Slovenskej republiky išla na súkromnú pôdu k človeku, ktorý má veľmi pochybné meno a ten človek sa volá pán Soros,“ [2]

Soros na to reagoval prostredníctvom svojho hovorcu:

"Pokiaľ ide o pripomienky premiéra Fica, pán Soros nehrá žiadnu úlohu v nedávnom prejave prezidenta Kisku ani v nedávnych demonštráciách na Slovensku." [3]

"Pán Soros a prezident Kiska sa stretli v New Yorku v septembri 2017 počas Valného zhromaždenia OSN. Diskutovanou témou bolo, ako pomôcť lepšie integrovať rómsku komunitu na Slovensku, čo je otázka týkajúca sa OSF Slovakia od jej založenia." [3]

"Prezident Kiska bol sprevádzaný niekoľkými poradcami. Pán Soros bol so svojím synom Alexom Sorosom, podpredsedom nadácií otvorenej spoločnosti a prezidentom OSF Patrickom Gaspardom,"[3]

Sorosova kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Soros otvorene kritizuje systém finančných špekulácií, napriek tomu, že sú základom jeho majetku, pretože znemožňujú hospodársky rozvoj v mnohých nevyspelých krajinách. Mnohé z problémov svetovej nerovnováhy prisudzuje nedostatkom vlastným trhovému fundamentalizmu (market fundamentalism).

Filozof[upraviť | upraviť zdroj]

Soros je žiakom Karla Poppera, s ktorým si i živo dopisoval, a hovorí, že jeho investičné stratégie sú založené na Popperovom skepticizme o spoľahlivosti akejkoľvek ľudskej viery. Ako filozof popularizuje koncepty dynamickej nerovnováhy (dynamic disequilibrium), statickej nerovnováhy (static disequilibrium) a takmer rovnovážnych podmienok (near-equilibrium conditions). Jeho publikácie sa zameriavajú na koncept reflektivity (reflexivity).

Vo svojej knihe Vek omylnosti jasne píše, že sa angažuje v politike prostredníctvom svojich nadácií: "Je veľa problémov, ktoré presahujú štátne hranice. Napríklad stojíme pred globálnou energetickou krízou. A v rámci štátnych hraníc vládcovia často zneužívajú svoju moc. Keď zneužívanie dosiahne bod, kde ľud nemá nijaké iné útočisko, je povinnosťou medzinárodného spoločenstva, aby zasiahlo. To je pôda pre to, čo Karl Popper nazýval postupným sociálnym inžinierstvom, a ja som pripravený angažovať sa v ňom osobne i prostredníctvom svojich nadácií".

Esperantista[upraviť | upraviť zdroj]

Georgov otec, Tivadar (tiež známy ako Teodoro), bol esperantský spisovateľ. Doma esperanto používali často takže George ovládal esperanto od narodenia.[4] V 1947 mladý George Soros opustil Maďarsko cez Švajčiarsko, kde sa zúčastnil 34. Svetového kongresu esperanta.[5] Jedna z prvých vecí, ktoré v Británii spravil bolo nadviazanie spojení s britskými esperantistami v Londýne. To ho presvedčilo o užitočnosti esperanta, lebo „kamkoľvek sa šlo, všade sa našiel niekto s kým sa dalo rozprávať [v esperante]”.[4] Teraz už esperanto nepoužíva.[6]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Sorosova činnosť bola ocenená doktorátmi honoris causa – v roku 1980 od New School for Social Research v New Yorku, Oxfordskej univerzity (University of Oxford), v roku 1991 od ekonomickej školy v Budapešti (Budapest University of Economics) a Yalovej univerzity (Yale University).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b STRUHÁRIK, Filip. Bratislava mohla mať prestížnu univerzitu. Politici a nacionalisti tento plán zničili. Denník N. Dostupné online [cit. 2018-03-07].
  2. a b KERN, Miro. Fico vidí za tlakom na Kaliňáka pokus o prevrat a Sorosa. Denník N. Dostupné online [cit. 2018-03-07].
  3. a b c Soros reaguje na Fica pre HN: V Kiskovom prejave ani demonštráciách nehrám žiadnu úlohu. HN. Dostupné online [cit. 2018-03-07].
  4. a b COWAN, Alison Leigh. How Do You Say 'Billionaire' in Esperanto? [online]. The New York Times, 2010-12-16, [cit. 2012-06-04]. Dostupné online. (anglicky)
  5. SCHWARTZ, Theodore. Modernaj robinzonoj en la siberia praarbaro. 2. upravané vyd. Berkeley : Bero, 1999. S. 9. (esperantsky)
  6. CALVO, José Manuel. SOROS. El millonario que quería ser filósofo [online]. 2008-09-21, [cit. 2012-06-04]. Dostupné online. (španielsky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]