Aparteid

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Apartheid)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Táto pláž je „len pre bielych“

Aparteid[1] (do roku 2020 bol kodifikovaný tvar: apartheid[1]; iné názvy: politika apart(h)eidu, politika rasovej oddelenosti, politika rasovej odlúčenosti) je výraz označujúci najmä rasistickú politiku takzvaného oddeleného spolužitia obyvateľov rôznych rás. Výraz pochádza z holandčiny a znamená oddelenie alebo odlúčenie. Prvé doložené použitie tohto slova pochádza z prejavu Jana Smutsa z roku 1917.

Aparteid v Juhoafrickej republike[upraviť | upraviť zdroj]

V JAR bol aparteid oficiálnou štátnou politikou v rokoch 19481990, neoficiálne sa táto politika uplatňovala už skôr. Prejavoval sa oddelením dopravných prostriedkov pre belošských a takzvaných „farebných“ obyvateľov. Černošské obyvateľstvo malo zakázaný prístup do reštaurácií, kín, parkov, pláží, škôl, nemocníc a iných zariadení a verejne prístupných miest určených belochom.

Nemocnice a školy určené pre pôvodné obyvateľstvo boli podstatne menej vybavené než tie, ktoré mohli využívať belosi.

Na približne 13 % územia Juhoafrickej únie (neskôr JAR) boli zriadené takzvané bantustany - černošské rezervácie s určitou mierou samosprávy. Bantustany juhoafrická vláda zriaďovala ako „nezávislé“ (avšak medzinárodne nikým neuznané) štáty s vlastným „občianstvom“, aby ich obyvateľstvo mohla zbaviť juhoafrickej štátnej príslušnosti a urobiť z nich bezprávnych robotníkov, cestujúcich za prácou do zvyšku JAR. Juhoafrické vojsko však túto „suverenitu“ aj tak príliš nerešpektovalo a zasahovalo, keď sa v rámci bantustanu začali prejavovať známky odporu voči ústrednej vláde.

21. marca 1960 sa zhromaždilo približne 20 000 černošských demonštrantov v Sharpeville, aby vyjadrili nesúhlas s novým zákonom, ktorý nariaďoval černochom, aby pri sebe nosili tzv. Dompas, identifikačné preukazy s odtlačkami prstov, údajmi o zamestnávateľovi, povolenky na vstupu do určitých oblastí a i. Pri demonštrácii bolo 69 demonštrantov zastrelených a 180 zranených.

V reakcii na túto udalosť bol zakázaný Africký národný kongres a Panafrický kongres. Zároveň však v roku 1962 Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu 1761 odsudzujúcu juhoafrickú politiku aparteidu a vyzývajúci členské štáty OSN k prerušeniu obchodných a vojenských stykov s JAR.

Rastúci medzinárodný tlak prinútil JAR politiku aparteidu v 80. rokoch zmierňovať. F. W. de Klerk, juhoafrický prezident od roku 1989, ihneď po nástupe do úradu, aparteid odsúdil, dal z väzenia prepustiť Nelsona Mandelu, uväzneného roku 1964 na doživotie a umožnil obnovenie politickej činnosti ANK. Kvôli politickej nestabilite a násilným zrážkam na začiatku 90. rokov však zomrelo viac osôb než v predchádzajúcich 42 rokoch. Nástupom N. Mandelu do prezidentského úradu v roku 1994 bol juhoafrický aparteid definitívne odstránený. 15. apríla 2003 prezident Thabo Mbeki prisľúbil rozdeliť 660 miliónov randov ako odškodnenie 22 000 občanom, ktorí boli uväznení, mučení, či stratili z dôvodu aparteidu svojich príbuzných.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KAČALA, Ján; MARSINOVÁ, Marta; MASÁR, Ivan; PECIAR, Štefan; POVAŽAJ, Matej, SLIVKOVÁ, Viera; SMIEŠKOVÁ, Elena; MICHALUS, Štefan; PISÁRČIKOVÁ, Mária Krátky slovník slovenského jazyka. Piate doplnené a upravené. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. 960 s. ISBN 978-80-8128-261-4.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aparteid